A što Miełkazioraŭ nie čytaŭ ich u škole? U našyja časy, jašče da prychoda Łukašenki va ŭrad, hety tvor zrabili abaviazkovym dla čytańnia.
jjkj
29.01.2026
Charošy tekst, sumnaja nahoda. siłaŭ nam usim. śpi spakojna Mikita, my ŭsie zrobim
BIERAŚĆ
29.01.2026
Historyja vialikaha siabroŭstva.
Woodoo Cult
31.01.2026
[Red. vydalena]
Uładzimir Karatkievič
31.01.2026
A ty ŭmieješ havaryć pa-litoŭsku? — z uśmieškaj spytaŭ jon. — Heta ž, zdajecca, nie słavianska mova? — Ja maju na ŭvazie nie Litvu-žmudź, — uparta, kusajučy vusny, skazaŭ junak. — Ja maju na ŭvazie Litvu-Biełaruś… I potym, vy ž dobra viedajecie, adkul vyrasła taja pamyłka. — Ja-to viedaju, a voś adkul viedaješ ty? — U mianie brat historyk. I potym — ja nie hłuchi. Siemnaccać hod ja čuju słova "Litva". A da mianie jaho ŭžyvali jašče trysta hod.
«Ciapier dastatkova času». Ivulin pakłaŭ Miełkazioravu ŭ trunu «Kałasy pad siarpom tvaim», što Mikita nie paśpieŭ dačytać
— Ja maju na ŭvazie nie Litvu-žmudź, — uparta, kusajučy vusny, skazaŭ junak. — Ja maju na ŭvazie Litvu-Biełaruś… I potym, vy ž dobra viedajecie, adkul vyrasła taja pamyłka.
— Ja-to viedaju, a voś adkul viedaješ ty?
— U mianie brat historyk. I potym — ja nie hłuchi. Siemnaccać hod ja čuju słova "Litva". A da mianie jaho ŭžyvali jašče trysta hod.
"Kałasy pad siarpom tvaim"