Tym, chto nie zdoleŭ skončyć škołu. Čytajem vikipiedyju: Histaryčnyja nazvy:
Biełaruskaja (biełorusskij jazyk[12], bѣłoroccijskij jazyk[14][15]): zredku ŭžyvałasia ŭ kolišniaj Maskoŭskaj dziaržavie; U pryvatnaści, u Maskoŭskaj dziaržavie vykarystoŭvali termin «biełaruskaje piśmo»
Litoŭskaja (litovskij jazyk, Litauwica lingua[7] dy inšyja): šmat spasyłak u Maskoŭskaj dziaržavie i Ŭkrainie (kijeŭskija prafesary, Klimienci Zinoŭiŭ), a taksama ŭ Sihizmunda Hierberštajna (pieršaja pałova XVI st.), Piatra Statoryjusa-Stojenskaha (druhaja pałova XVI st.), Łaŭrencija Zizanija (kaniec XVI st.)[7], Pamvy Biaryndy (XVII st.), Daniela Krmana i Ŭdalryka Radziviła (XVIII st.)[24] .... Miarkujecca, što paźniej termin źviedvaŭ nasoŭvańnie na ŭschod: akty kanca XIV st. akreślivajuć miažu Litvy na zachad ad Miensku, ale ŭžo pad kaniec pieršaj pałovy XV st. jak «Litva» i «Ruś» vyrazna procistaŭlajucca Miensk i Barysaŭ[28]. Tady ž paŭstajuć krynicy, dzie «litoŭskaja» mova adroźnivajecca ad «słavianskaj»[29], inšyja aŭtary ŭžo z kanca XIV st. dzie-nidzie błytajuć paniaćci «litoŭskaj» i «słavianskaj» movaŭ, «Litvy» i «Rusi»[30].
Ruskaja (ruskïj jezyk' i da t. p.): nazyvałasia tak sučaśnikami, u asnoŭnym z Zachodniaj Eŭropie. Z pačatku XVI st. termin ruskïj jazyk' abrysoŭvajecca ŭ jakaści samanazvy movy, poruč ź jakim užyvalisia radziej taksama prostyj jazyk', prostaja mołva, prostyj dïѧlekt', ruskij dïѧlekt', ruskaja mova (to bok takim paradkam nazva ciesna ŭzajemadziejničała z užyvańniem aznačeńnia prostaja, pra što hł. dalej).
«Pa što idzieš, voŭča?» Jevy Viežnaviec vydali pa-litoŭsku
Histaryčnyja nazvy:
Biełaruskaja (biełorusskij jazyk[12], bѣłoroccijskij jazyk[14][15]): zredku ŭžyvałasia ŭ kolišniaj Maskoŭskaj dziaržavie; U pryvatnaści, u Maskoŭskaj dziaržavie vykarystoŭvali termin «biełaruskaje piśmo»
Litoŭskaja (litovskij jazyk, Litauwica lingua[7] dy inšyja): šmat spasyłak u Maskoŭskaj dziaržavie i Ŭkrainie (kijeŭskija prafesary, Klimienci Zinoŭiŭ), a taksama ŭ Sihizmunda Hierberštajna (pieršaja pałova XVI st.), Piatra Statoryjusa-Stojenskaha (druhaja pałova XVI st.), Łaŭrencija Zizanija (kaniec XVI st.)[7], Pamvy Biaryndy (XVII st.), Daniela Krmana i Ŭdalryka Radziviła (XVIII st.)[24]
.... Miarkujecca, što paźniej termin źviedvaŭ nasoŭvańnie na ŭschod: akty kanca XIV st. akreślivajuć miažu Litvy na zachad ad Miensku, ale ŭžo pad kaniec pieršaj pałovy XV st. jak «Litva» i «Ruś» vyrazna procistaŭlajucca Miensk i Barysaŭ[28]. Tady ž paŭstajuć krynicy, dzie «litoŭskaja» mova adroźnivajecca ad «słavianskaj»[29], inšyja aŭtary ŭžo z kanca XIV st. dzie-nidzie błytajuć paniaćci «litoŭskaj» i «słavianskaj» movaŭ, «Litvy» i «Rusi»[30].
Ruskaja (ruskïj jezyk' i da t. p.): nazyvałasia tak sučaśnikami, u asnoŭnym z Zachodniaj Eŭropie. Z pačatku XVI st. termin ruskïj jazyk' abrysoŭvajecca ŭ jakaści samanazvy movy, poruč ź jakim užyvalisia radziej taksama prostyj jazyk', prostaja mołva, prostyj dïѧlekt', ruskij dïѧlekt', ruskaja mova (to bok takim paradkam nazva ciesna ŭzajemadziejničała z užyvańniem aznačeńnia prostaja, pra što hł. dalej).