Emihracyja- heta pošuk žyćcia, a nie repietycyja śmierci. Heta adziny puć pakinuć praklataje miesca.
dyjaspary zaŭsiody ŭ avanhardzie padziej.
23.02.2026
Vasil, hety spadar rasiejskamoŭny, nie viedaje historyi VKŁ -RB-BNR, i našych susiedziaŭ, dyjaspary zaŭsiody ŭ avanhardzie padziej. Vuhrocy, Palaki, Ałbancy, Charvaty, čytajcie akademičnyja knižki pa historyi, nie na impierskaj movie, i nie hladzicie ru vłohieraŭ
Aha
22.02.2026
[Red. vydalena]
[Zredahavana]
●
22.02.2026
Škadŭcia . Ale i ja nia maci Tereza , i nia kožny niemieć . Tolki ubačyŭšy jaho adrazu «lajdie».
.
22.02.2026
"Na čym bazujucca voś takija śćviardžeńni? Što heta — niedalnabačnaść, adsutnaść empatyi, pravakacyja?"
Heta spraščeńni. U składanych i stresavych situacyjach (a pa zahałoŭku, aŭtar u takoj) mozh robić spraščeńni, da čorna-biełaj karciny źjavy, śvietu. Vyhadna, praściej žyć, kali vieryš, što zrabiŭ adziny pravilny vybar, a tyja, chto nie zrabiŭ, ludzi niapravilnyja. Jon sam i kaža: "tamu iluzij nakont viartańnia ŭ mianie niama." Sam siabie ŭpeŭnivaje.
Daŭno, jašče da 2020-2022, heta była hałoŭnaja sutnaść sprečak emihrantaŭ z zastaŭšymisia: kožny dakazvaŭ, što jon zrabiŭ adzinym sposabam vierna, a astatnija niavierna. Nie siarod razumnych, a pamiž tymi, chto lubić vynosić mozh adzin adnamu, i nie razumiejuć, što kožny maje roznuju situacyju, kryteryi, husty, a hałoŭnaje, prava na svoj vybar.
Najpierš nie hałasi!
22.02.2026
Nia viedaju chto heta, ale kali Kola maje vieku 49 hadoŭ, to jon taksama adkazny za pryčyny svpej emihracyi i jahčž sotniaŭ tysiačaŭ biełarusaŭ. Nie tolki inšyja padrychtavali jamu "repietycyju śmierci", a jon taksama ŭdzielničaŭ. Chaj nie hałosić.
Džon
22.02.2026
Najpierš nie hałasi! , nie tabie toje pisać, vusacieńki. Kola pakul nie znajšoŭ ziamlu pad nahami. Ale chutka.
Berlin Wedding
22.02.2026
Miulleršraśsie- eto turieckij rajon Berlin Wedding, potomu i "Pachniet kiebabom, "turok vklučił chip-chop, "vyvieska «Turieckije suši»". Ja tam žił paru let, śniav žilje po intiernietu, nie intieriesujaś rajonom. V principie vsie było normalno, riadom stancii mietro i horodskoj žieł. dorohi, chotia oŝuŝienije było , kak budto v Stambule živieš: turieckije piekarni, parikmachierskije, juvielirnyje, turieckije svad́by. Kstati, avtor i na foto kak turok ili arab vyhladit, podchodit po vidu k rajonu.
Viaśniačka z-pad Vušačy
22.02.2026
U Biełarusi zastalisia jašče i samyja śmiełyja, patryjatyčnyja ludzi. Ale adkul heta moža viedać čarhovy nievierahodny ssyk#n, jakomu tak chočycca pakorčyć ź siabie niešta, čym nie źjaŭlajecca.
Ghh
22.02.2026
Viaśniačka z-pad Vušačy , achachacha poržał, spasibo. Nadiejuś v russkich okopach tožie budietie hovoriť kakoj vy tam patriot?))
Imia
23.02.2026
Ghh, aha, sdrystnuli otsiuda - i vsie užie vsie takije "v biełom". A komu dieŕmo razhriebať? Nam, Biełarusam. Da ja na sovietskoj movie pišu, ja kachaju movu, ale-ž dziadula ŭžo stary. Nie na rassijakskaj, ale - na savieckaj. Bolšinstvo iz "patriotov" ujechali za "dlinnym" jevro. I liš niekotoryje diejstvitielno - biežali! Poślednich - diejstvitielno žałko, choť rubašku otdavaj, no "iznutri"... A ostalnyje Čie Hievary dostojny tolko...
Imia
23.02.2026
Jeśli vnimatielno kopnuť bio Sulimy - to on tipičnyj nieudačnik. Ujechał v Štaty, hdie tupił, biezdielničał, i schodił s uma. Viernułsia v RB, ottuda svalił v Ukrainu, ottuda pośle načała vojny - v Hiermaniju. Nihdie ničiem nie zanimałsia, let diesiať nazad načał na kuku stročiť «putievyje zamietki», imieł ohraničiennyj uśpiech, poka v poślednij hod nie prohriemieł svoim manifiestom - «vaš Minsk hovno, a ja - niet». No tri pieriejezda i niemieckij sociał - eto nie sovsiem žiźniennyj uśpiech. Tak čto poka vozrast pozvolajet - požiełaju jemu vyučiťsia na dalnobojŝika. pora sdiełať v žiźni čto-to poleznoje.
Čytač
23.02.2026
No znaju tvierdo – mnie Minsk milej Kak by ni był choroš Fort Vors I skolko by ni było v mirie polej Ja pole rodnoje korniami vros
Maksim Dizajnier
23.02.2026
Ja dopołniu Kolu, tak kak javlajuś počti połnym jeho protahonistom. Iz BSSR mienia nie tolko vypichnuli nieviežiestviennyje i biezdušnyje ludi, no i prodołžajut vypichivať do sich por. Eto kak ihra v tieńnis so stienoj. Kakaja-to postojannaja, dierievienskaja otstałosť vo vsiem, i popytka kompiensirovať jeje za sčiet odnich ličnych ambicij i prietienzij, s pomoŝju zahranicy, nie mieniaja osnovnuju suť. Kak było v 20-m. Chotieť v Jevropu, pri etom nachvalivať miestnuju driań vmiesto normalnoj jedy i napitkov. Vidieł hdie-to v Fiejsbujekie, čto Karpov dažie v Batumi v hostiach u ukrainciev jest kakuju-to sovkovuju chriukaninu. Poetomu da, Kola, eto nie Łukašienko žarit barbiekiu raz v hod, "kohda tiepło, na majskije", poka v turieckich kiebabnych etot prazdnik proischodit každyj dień.
No pri etom
23.02.2026
Maksim Dizajnier, ty ostałsia sovkom!
.
23.02.2026
Etałonny chataskrajnik, savok i cham-trol. Dumaje, što ŭzvyšajecca nad horšym u biełarusach, a sam pry hetym pakazvaje samaje horšaje, što jość. Prykład "chłopiec moža vyjechać z kałhasu, a kałhas z chłopca - nie".
"Nieviežiestviennyje i biezdušnyje ludi" "Kakaja-to postojannaja, dierievienskaja otstałosť vo vsiem, i popytka kompiensirovať jeje za sčiet odnich ličnych ambicij i prietienzij" - Aŭtapartret.
Pastajannyja razvažańni pra ježu i mašyny. Čarka i škvarka.
Spor eto biessmyślica
23.02.2026
Da nie budu ja sporiť s emihrantami o Biełarusi. U nich svoja pravda, snaruži. U mienia svoja pravda, iznutri. K tomu žie oni otriezany ot vierojatnosti viernuťsia na dlitielnuju pierśpiektivu. Vozmožno navsiehda. Vpieriedi ich ždiot aśsimilacija ili diehradacija. To jesť nieukłonnoje distancirovanije ot nas tut v Biełarusi. Počitať počitaju. A sporiť nie budu.
A moža tak i treba?
23.02.2026
[Red. vydalena]
Najpierš nie hałasi!
23.02.2026
Jość emihranty, a jość vałacuhi. Vałacuhi, jakim paŭsiul dobra, i vałacuhi, jakim nidzie nia miła. Tamu jany biaskonca vymušanyja dakazvać samim sabie, što voś tut lepiej čym ŭčora, što jany takija mudryja i na pravilnym šlachu. A pa sutnaści lubiać tolki siabie i nia lubiać astatni śviet. Nia zdolnyja lubić. Heta typovaja prajava toj samaj ruskaj kultury, pra jakuju tut šmat havorym - paharda da ŭsich, "otstraniennosť", imitacyja "tonkoj dušy". Jany paŭsiul "nieponiaty", jany zaŭždy "vyšie okružajuŝiej sriedy". Heta samy zvyčajny intelihiencki "savok", jaki paŭstaŭ z ruskaha typažu. Taki typaž apisany ruskaj litaraturaj ŭ vobrazie "lišnieho čiełovieka" (huhlicie, chto nia čuŭ) - u vobrazie Oniehina, Piečoryna, Obłomova, Andreja Bołkonskoho i dy inš. Kuźma Čorny daścipna zaznačyŭ nakont padobnaha typažu i jahonaj "tonkaj dušy"- tonkaja duša toŭstaj hadziny.
Aha
24.02.2026
Najpierš nie hałasi! , aniahož! "Lišnij čiełaviek" - jašče adzin z proćmy rasiejkich razumovych parazitaŭ, što padspudna rujnujuć rozum tamu, chto pryjmaje ich usurjoz.
«Emihracyja — heta repietycyja śmierci»
[Zredahavana]
Heta spraščeńni. U składanych i stresavych situacyjach (a pa zahałoŭku, aŭtar u takoj) mozh robić spraščeńni, da čorna-biełaj karciny źjavy, śvietu.
Vyhadna, praściej žyć, kali vieryš, što zrabiŭ adziny pravilny vybar, a tyja, chto nie zrabiŭ, ludzi niapravilnyja. Jon sam i kaža: "tamu iluzij nakont viartańnia ŭ mianie niama." Sam siabie ŭpeŭnivaje.
Daŭno, jašče da 2020-2022, heta była hałoŭnaja sutnaść sprečak emihrantaŭ z zastaŭšymisia: kožny dakazvaŭ, što jon zrabiŭ adzinym sposabam vierna, a astatnija niavierna. Nie siarod razumnych, a pamiž tymi, chto lubić vynosić mozh adzin adnamu, i nie razumiejuć, što kožny maje roznuju situacyju, kryteryi, husty, a hałoŭnaje, prava na svoj vybar.
Nie tolki inšyja padrychtavali jamu "repietycyju śmierci", a jon taksama ŭdzielničaŭ.
Chaj nie hałosić.
Nadiejuś v russkich okopach tožie budietie hovoriť kakoj vy tam patriot?))
Da ja na sovietskoj movie pišu, ja kachaju movu, ale-ž dziadula ŭžo stary. Nie na rassijakskaj, ale - na savieckaj.
Bolšinstvo iz "patriotov" ujechali za "dlinnym" jevro. I liš niekotoryje diejstvitielno - biežali! Poślednich - diejstvitielno žałko, choť rubašku otdavaj, no "iznutri"... A ostalnyje Čie Hievary dostojny tolko...
Kak by ni był choroš Fort Vors
I skolko by ni było v mirie polej
Ja pole rodnoje korniami vros
Dumaje, što ŭzvyšajecca nad horšym u biełarusach, a sam pry hetym pakazvaje samaje horšaje, što jość.
Prykład "chłopiec moža vyjechać z kałhasu, a kałhas z chłopca - nie".
"Nieviežiestviennyje i biezdušnyje ludi"
"Kakaja-to postojannaja, dierievienskaja otstałosť vo vsiem, i popytka kompiensirovať jeje za sčiet odnich ličnych ambicij i prietienzij"
- Aŭtapartret.
Pastajannyja razvažańni pra ježu i mašyny. Čarka i škvarka.
Vałacuhi, jakim paŭsiul dobra, i vałacuhi, jakim nidzie nia miła.
Tamu jany biaskonca vymušanyja dakazvać samim sabie, što voś tut lepiej čym ŭčora, što jany takija mudryja i na pravilnym šlachu. A pa sutnaści lubiać tolki siabie i nia lubiać astatni śviet. Nia zdolnyja lubić.
Heta typovaja prajava toj samaj ruskaj kultury, pra jakuju tut šmat havorym - paharda da ŭsich, "otstraniennosť", imitacyja "tonkoj dušy". Jany paŭsiul "nieponiaty", jany zaŭždy "vyšie okružajuŝiej sriedy".
Heta samy zvyčajny intelihiencki "savok", jaki paŭstaŭ z ruskaha typažu. Taki typaž apisany ruskaj litaraturaj ŭ vobrazie "lišnieho čiełovieka" (huhlicie, chto nia čuŭ) - u vobrazie Oniehina, Piečoryna, Obłomova, Andreja Bołkonskoho i dy inš.
Kuźma Čorny daścipna zaznačyŭ nakont padobnaha typažu i jahonaj "tonkaj dušy"- tonkaja duša toŭstaj hadziny.