Kamientary da artykuła

Siensacyjnaja znachodka ŭ Hiermanii: adšukany nieviadomy raniej asobnik najradziejšaha «Psałtyra» Franciška Skaryny 1522 hoda

  • heta nie Biełaruskaja mova statuta i kancylaryi VKŁ
    04.03.2026
    zaraz pačniecca, heta nie Biełaruskaja mova statuta i kancylaryi VKŁ , mova Francyska Skaryny , zroblena ŭ kamiercyjnych mietach , jon byŭ handlar i aśvietnik . Jaki košt hetaj knižki ?
  • Imia drukara było pamyłkova zapisana jak «Hieorhij»
    04.03.2026
    heta nie Biełaruskaja mova statuta i kancylaryi VKŁ,
    "u katałohu imia drukara było pamyłkova zapisana jak «Hieorhij» (Georgi), za jakoje vielmi čaplalisia ŭ časy rasijskaj impieryi i saviecki čas, abhruntoŭvajučy «rasiejkaść» pieršadrukara."

    doŭhija vušy maskoŭskaha djabła, jak zaŭsiody...
  • nu?
    04.03.2026
    Znoŭ budzie schavana ad narodu čarhovym daśledčykam? Možna ž zrabić kopiju i vystavić dla ahulnaha karystańnia, a nie davać paŭrazmytyja staronki.
  • Historyk
    04.03.2026
    nu?, hetaja kniha – ułasnaść biblijateki (asabliva kali biblijateka pryvatnaja, što nie takaja ŭžo i redkaść u Niamieččynie). Tut treba padziakavać, što dali pafotkać i vykłaści choć stolki.
  • wini
    04.03.2026
    nu?,
    na sajcie kapienhahienskaj biblijateki možna znajści vielmi daskanały skan takoha ž psałtyru. Nie dumaju, što tam vialikija adroźnieńni ad Viejmarskaha asobniku. Ale kali chočacca pahladzieć na movu Skaryny ci na hraviury - ničoha nie schavana
  • nie taki, jak jość
    04.03.2026
    Skinucca hrašyma i vykupić
  • vopros
    04.03.2026
    Samyj hłavnyj vopros eto konfiesionalnaja prinadležnosť dannoj knihi. Kak vpročiem i vsiech ostalnych. Katoliki piečatali na łatyni. Pravosłavnyje na cierkonosłavianskoj i NIKAKOJ druhoj. Ortodoksy jesť ortodoksy. Vopros rielihii očień staratielno obchodili storonoj kak v SSSR tak v RB. Otviet kak by na povierchnosti i jeśli on vierien, už očień nie vpisyvajetsia v istoričieskuju konciepciju nyniešniej (kak łukašienkovskoj, tak i "nacyjanalnaj") Biełarusi. I očień NIE nravitsia VSIEM.
  • U Maskovii nie było chryścijanstva, tam isnavała sumieś isłamu z manholskim niestaryjanstvam
    04.03.2026
    vopros,

    1) nie "pravosłavnyje" a hreki (naša VKŁ mova) . Britannica : «Staražytniejšaja forma biełaruskaj movy ŭžyvałasia jak aficyjnaja mova administracyi ŭ Vialikim Kniastvie Litoŭskim, jakoje ŭklučała terytoryi sučasnaj Biełarusi, a taksama Lituvas i Ŭkrainy.»

    1) U Maskovii nie było (i niama) chryścijanstva — tam isnavała sumieś isłamu z manholskim niestaryjanstvam (architektura, adzieńnie, zbroja, rabstva, haremy‑ceremy; paŭsiul — isłam abo ŭpłyŭ isłamu). Tamu ŭsie dziejańni Maskovii i jaje carkvy treba razumieć, uličvajučy hetuju situacyju.
  • Ty hdie učiłsia i čto čitał?
    04.03.2026
    U Maskovii nie było chryścijanstva, tam isnavała sumieś isłamu z manholskim niestaryjanstvam,
  • Prośpiś evropiejec
    04.03.2026
    U Maskovii nie było chryścijanstva, tam isnavała sumieś isłamu z manholskim niestaryjanstvam, Zavtra na zavod, 10 časov, 6 dniej v niedielu hajki krutiť.
  • Tymaci Snajder : Biełaruś: Staražytnaja i sučasnaja
    04.03.2026
    Ty hdie učiłsia i čto čitał?, ivan, Paraju vam - YouTube : Biełaruś: Staražytnaja i sučasnaja. Novy pohlad na historyju Centralnaj Jeŭropy. Lekcyja Tymaci Snajdera
  • Careŭ ułus
    04.03.2026
    Ty hdie učiłsia i čto čitał?,

    «Careŭ ułus: Maskovija ŭ Załatoj Ardzie»

    Čarłz Dž. Chałpieryn, 1982
  • Marks: Pachodžańnie Maskovii lažyć u kryvavaj dehradacyi manholskaha rabstva
    04.03.2026
    Careŭ ułus,
    dadam, Histaryčnaja cytata Karła Marksa (1856–57 / 1873), u jakoj jon apisvaje Maskoviju i jaje pachodžańnie : «Pachodžańnie Maskovii lažyć u kryvavaj dehradacyi manholskaha rabstva…🇷🇺 — heta “paŭ-Azijackaja” pahroza “Jeŭropie” i “cyvilizacyi”…Maskavity, pavodle jaho, nie źjaŭlajucca słavianami; jany nibyta nie naležać da inda-jeŭrapiejskaj rasy, a źjaŭlajucca des intrus [uciarušami / čužyncami], jakich treba adcisnuć nazad za Dniapro».
  • Biełaruski Stradub i Smalensk zaŭsiody byli miežami Eŭropy i vašaj azii
    05.03.2026
    Prośpiś evropiejec, ivan usio tuše , niama arhumientaŭ ? zaŭsiody pamiataj, Biełaruski (Litvinki) Stradub i Smalensk zaŭsiody byli miežami Eŭropy (Reniesans, Baroka, Pefarmacyja, Respubliki , i h.d) i vašaj azii.

 

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić