Josik, tiemu što bližej da ekvatara, ličy, zaŭsiody raŭnadzienstva
Kali nie vučyŭsia ŭ škole,
26.03.2026
darosłaje žyćcio budzie poŭnym cudaŭ i mahii
Praŭda
26.03.2026
Kali nie vučyŭsia ŭ škole, heta jašče što. Paraspytvajcie darosłych ludziej, čamu ŭletku śpiakotna, a ŭzimku - choładna. Pačujecie šmat niečakanaha.
Atajasam
26.03.2026
Miesiac zaraz znachodzicca na 30° paŭnočniej čym Sonca (navat na 5° vyšej ekliptyki), tamu i vyhladaje bolš haryzantalnym. U nizkich šyrotach jon navat paviornuty ŭ druhi bok.
Pamiataju, jak u adnoj (nie nazavu) krainie muślim piŭ sa mnoj harełku j zakusvaŭ biekonam, u Ramadan, a kali ja spytaŭ jaho, kštałtu, jak tak, što ž ty robiš, dyk jon pakazaŭ mnie vo taki vo Miesiac, i patłumačyŭ, maŭlaŭ, bačyš, Ałach u hety čas śpić, voka prykryŭ i ničoha nia bačyć...
Potym jon mnie skardziŭsia na francuzaŭ, što heta jany pryvučyli jaho pić ałkahol, u čas jahonaha navučańnia ŭ niejkim vajenna-marskim kaledžy, u Bardo. Tamu jon kinuŭ navučańnie, nia vytrymaŭ nahruzki. Ale dalej jon udakładniŭ, što mieŭ jašče j kanflikt z nastaŭnikam matematyki, bo toj nachabna ćvierdziŭ, što ałhiebru prydumaŭ niejki francuz, a nie arab Al Hiebr... Kaniečnie ž, paśla takoha luby z nas kinuŭ by navučańnie...
Voś takaja vo historyja pra Miesiac uzhadałasia...
chamsa
26.03.2026
Žvir , cikavaja historyja)
biekon
26.03.2026
dyk u Ramadan dniom jeści nielha, a nočču (kali Miesiac) usio možna
Maks
26.03.2026
Žvir , arab Al Hiebr? Nu zrazumieła, chto byŭ toj arab pa nacyjanalnaści :D
Žvir
26.03.2026
chamsa, voj, u mianie ich šmat, voś, dumaju knihu vydać,.. ale naŭrad-ci, bo nienarmatyŭnaj leksiki šmat, dy roznych pikantnych epizodaŭ...
bhagawan
26.03.2026
arbita miesiaca nachilena adnosna ziamli prykładna na 5 hradusaŭ, tamu ŭ roznya pieryjady jon moža być jak vyšej, tak i nižej płoskaści ekliptyki
Čieł
26.03.2026
Vo dajut tiktokiery! Včiera rodiliś. Nie słyšali pro drievniuŝuju narodnuju primietu pro pohodu? Jeśli viedro s vodoj možno poviesiť na miesiac, to doždia nie budiet. A jeśli niet, to vierojatnosť doždia bolšaja.
Otiec Zasandalij
26.03.2026
Hotovimsia k vsiemirnomu potopu.
Kapiernik
27.03.2026
Sonca ruchajecca ŭ niebie.... i heta astranom?
.
27.03.2026
Zahałovak i tłumačeńnie tolki bolš zabłytvajuć. Navat kamientaryi jaśniej. Što značyć "Miesiac źmianiŭ svajo stanovišča na niebie"? Jon pastajanna źmianiaje stanovišča, nie visić na adnym miescy. Pytańnie z treds nie ŭ stanoviščy, a ŭ nachile siarpa.
Praściej namalavać amal viertykalnuju trajektoryju sonca ŭ viečary kala viasieńniaha raŭnadzienstva i maładzik, jaki dahaniaje sonca. Sierp, aśvietlenaja častka zaŭsiody hladzić u bok sonca. I dla nievialikaj dadatkovaj papraŭki dadać arbitu miesiaca, jakaja adchilajecca ad ekliptyki (trajektoryi sonca na niebie) da +-5°. Zaraz blizka da +5°.
Maksimum "haryzantalnaści" siarpa: kala raŭnadzienstva, na samym maładym maładziku (tonkim siarpu), pierad tym, jak miesiac apuścicca za haryzont.
Skazana tak, nibyta adbyłosia niešta siensacyjnaje i niezvyčajnaje (navat "usie hadajuć"): było adno miesca miesiaca na niebie, zaraz druhoje. I tut nie "Miesiac i Sonca maksimalna adchililisia ad zvykłych trajektoryj", "chutka Miesiac vierniecca ŭ svajo zvykłaje stanovišča". Niama "zvykłaha" i "anamalnaha" ŭ trajektoryjach (stanoviščy). Zvyčajnyja pracesy, jakija adbyvajucca kožny hod.
Usie hadajuć, čamu Miesiac źmianiŭ svajo stanovišča na niebie. Spytali ŭ astranoma, što adbyvajecca
Pamiataju, jak u adnoj (nie nazavu) krainie muślim piŭ sa mnoj harełku j zakusvaŭ biekonam, u Ramadan, a kali ja spytaŭ jaho, kštałtu, jak tak, što ž ty robiš, dyk jon pakazaŭ mnie vo taki vo Miesiac, i patłumačyŭ, maŭlaŭ, bačyš, Ałach u hety čas śpić, voka prykryŭ i ničoha nia bačyć...
Potym jon mnie skardziŭsia na francuzaŭ, što heta jany pryvučyli jaho pić ałkahol, u čas jahonaha navučańnia ŭ niejkim vajenna-marskim kaledžy, u Bardo. Tamu jon kinuŭ navučańnie, nia vytrymaŭ nahruzki.
Ale dalej jon udakładniŭ, što mieŭ jašče j kanflikt z nastaŭnikam matematyki, bo toj nachabna ćvierdziŭ, što ałhiebru prydumaŭ niejki francuz, a nie arab Al Hiebr... Kaniečnie ž, paśla takoha luby z nas kinuŭ by navučańnie...
Voś takaja vo historyja pra Miesiac uzhadałasia...
Što značyć "Miesiac źmianiŭ svajo stanovišča na niebie"? Jon pastajanna źmianiaje stanovišča, nie visić na adnym miescy.
Pytańnie z treds nie ŭ stanoviščy, a ŭ nachile siarpa.
Praściej namalavać amal viertykalnuju trajektoryju sonca ŭ viečary kala viasieńniaha raŭnadzienstva i maładzik, jaki dahaniaje sonca. Sierp, aśvietlenaja častka zaŭsiody hladzić u bok sonca.
I dla nievialikaj dadatkovaj papraŭki dadać arbitu miesiaca, jakaja adchilajecca ad ekliptyki (trajektoryi sonca na niebie) da +-5°. Zaraz blizka da +5°.
Maksimum "haryzantalnaści" siarpa: kala raŭnadzienstva, na samym maładym maładziku (tonkim siarpu), pierad tym, jak miesiac apuścicca za haryzont.
Skazana tak, nibyta adbyłosia niešta siensacyjnaje i niezvyčajnaje (navat "usie hadajuć"): było adno miesca miesiaca na niebie, zaraz druhoje.
I tut nie "Miesiac i Sonca maksimalna adchililisia ad zvykłych trajektoryj", "chutka Miesiac vierniecca ŭ svajo zvykłaje stanovišča".
Niama "zvykłaha" i "anamalnaha" ŭ trajektoryjach (stanoviščy). Zvyčajnyja pracesy, jakija adbyvajucca kožny hod.