Kamientary da artykuła

Paŭlučenka pra hulniu Mackieviča: Papachvaje palityčnym machlarstvam

  • Van der Graaf
    26.03.2026
    Dyk metadolahi sekta j jość.
  • skažycie,
    26.03.2026
    a igra na ruskam budziet, ili kak?
  • Anatol Starkou
    26.03.2026
    skažycie,, nie aktualnoje pytańnie. Treba: z aŭtahienam ci nie.
  • Promtius
    27.03.2026
    skažycie,, v ihrie kak v žiźni - každyj učastnik budiet ihrať na tom jazykie, kotoryj vybieriet russkom ili biełaruskom.
  • Na rasiejščynie
    27.03.2026
    Promtius, vy ŭžo prajhrali.
  • babrujčanin
    26.03.2026
    Šedravicki jaho syn dziejničali dziejničajut padobnym čynam
    Paśla " sychoda baćki i nastaŭnika" paśladoŭnikaŭ vyčniaŭ apostałaŭ pryznačaje syn)
    Niviedaju sam V Mackievič pryznany u hetym " kole" ??
    Mnie padajecca na toj čas źjaŭleńnie u saŭdepii padobnych Šadravickich ni vypadkova i łajalnaść libieraliźḿ da padobnych " vorhanaŭ " ździŭlaje))
    Nakont " tatalitarnaj siekty" zhodzien
  • Anatol Starkou
    26.03.2026
    Heta nie machlarstva. Heta jon taki śpiec. Jaho ŭzrovień. Voś takoha śpieca vy majecie za buhrom.
    Ja nie čuŭ kab sp Fiodar Paŭlučenka i tym bolš tutejšyja na forumie ZIA-padryjoty kali-niebudź z 1988 hoda pa siońniašni dzień kazali pryblizna tak pra hulniu ŚVIATOHA ZIAPONA: Papachvaje palityčnym machlarstvam.
    Nie, nie kazali.
    A tut niejki bambist niedadziełany vyrašyŭ u hulniu pahulać MY i VIECIER PIERAMIEN. Jon nie śpiec. I nie machlar. Jon NICHTO i zvać jaho NIJAK.
  • Tole riekvijem
    26.03.2026
    Anatol Starkou, "tola" ty užE nie toRt!)
    Tvoi posty napominajut diałohi hłuchich so ślepymi...
  • Anatol Starkou
    26.03.2026
    Tole riekvijem, Mianie absmakuješ tady, kali NN artykuł pra mianie nadrukuje. Ci niekrałoh.
  • Znajomy
    26.03.2026
    Anatol Starkou, lepš druhoje
  • Anatol Starkou
    26.03.2026
    Znajomy , čakaj, kali žyvym dačakaješsia.
  • pamiati tovariŝa
    27.03.2026
    Anatol Starkou, nie zariekajsia, rovd
  • kazino žyvie biełaruś
    27.03.2026
    2000 na bieło-krasnoje
  • Belarus
    26.03.2026
    Tak, nahadvaje siektu z Huru na čale. hałoŭnaje dla taho Huru nie vynik a sam praces - być Huru
  • Dzia
    26.03.2026
    Nadzvyčaj trapna
  • Filipp
    26.03.2026
    "Što atrymlivajem u vyniku? Adzin z palityčnych subjektaŭ, jakija pretendujuć na lidarstva, abviaščaje ab praviadzieńni mietadałahičnaj hulni i ŭltymatyŭna patrabuje ad lehitymnych lidaraŭ pryniać u joj udzieł."©
    U jakim miescy jon mienavita niešta patrabuje?
  • Frančeska
    26.03.2026
    KALI ŬŽO CHTOŚCI ZROBIĆ SA ŬSIOJ HETAJ HRANTAVAJ PSIEŬDAAPAZYCYJNAJ PUBLIKAJ HULNU Ŭ KALMARA
  • Jaŭhien
    26.03.2026
    Šmat-dzionnyja sieminary ŭ formie hulni - absalutna narmalnaja praktyka, jakaja raźvivaje stratehičnaje myśleńnie, dapamahaje pošuku efiektyŭnych rašeńniaŭ, pabudovie kaalicyj i vučyć inšym palityčnym praktykam. Spadar Paŭlučenka, mahčyma nikoli nie sutykaŭsia z takoj formaj navučańnia ŭ svaim žyćci, tamu maje aściarohu da novaha.

    Tak, heta vychad z zony kamfortu, ale nie bolš "niebiaśpiečny", čym šmatdzionny pachod u les ci hory. Samaje hałoŭnaje - razumieć, što heta hulnia, tamu jana nie maje mety znajści niejkija rašeńni prablem biełaruskaha demakratyčnaha ruchu, ale moža dapamahčy pošuku takich šlachoŭ ŭ budučyni.
  • Cikava
    26.03.2026
    A chto taki Fiodar Paŭlučenka, adkul jon uźnik?
  • Anatol Starkou
    26.03.2026
    Cikava, Reformation (Reform.news, do apriela 2024 h. — Reform.by) — biełorusskoje intierniet-ŚMI. Sodieržit śpiecializirovannyje razdieły: novosti, staťji, intierv́ju i mnienija. Popularnosť priobrieło pośle protiestov v Biełarusi v 2020—2021 hodach. Soosnovatiel, hłavnyj riedaktor i diriektor — Fiodor Pavlučienko. https://ru.wikipedia.org/
  • Pašukaj kali cikava
    26.03.2026
    Cikava, Paŭlučenka ŭźnik kali ciabie, kroška, jašče ŭ prajekcie nie było. Pašukaj u huhle
  • Link
    26.03.2026
    Eto jeŝie čto za uhrozy ot Mackieviča "Jeśli ihra budiet uśpiešnoj, to tie, kto nie učastvovał, ostanutsia vnie etoho prociessa" )))))))))))). Koročie, fsiem tryndiec, tiepieŕ oppozicijej budiet rukovodiť vidnyj mietodołoh
  • Jasna
    26.03.2026
    Anatol Starkou, Jasna. Nu dyk heta jaho mierkavańnie. Skazaŭ, my pasłuchali. Ja ničoha drennaha ŭ inicyjatyvie Mackieviča nie baču, kab tak jaho applavuzhivać asabista, jak čałavieka. Što jon zrabiŭ hetamu Paŭlučenkie? Kožny moža zrabić svaju hulniu, zaprasić kaho choča. Niachaj Paŭlučenka jedzie hulać, usio adno sensu ad jaho najezdaŭ niama. To ŭ jaho Bałahanaŭ nie taki, kaža, a chto taki Bałahanaŭ, čamu jon zajmajecca spravami biełarusaŭ, s fotkami, i hetak dalej. Pachož na ahienturu.
  • Miłniał
    27.03.2026
    Kłasičieskoje FOMO.

    U mackieviča intieriesno počitať jeho th-kanał v 2020m. Skažiem tak, ja by nie dovieriał jemu priamo vieś ćviet oppozicii vyvoziť v ujedinionnyj les. Kakoj by etot ćviet nie był.
  • Jaŭhien
    26.03.2026
    U artykule brakuje daviedki "chto taki Fiodar Paŭlučenka" i jakaja ŭ jaho kampietencyja pa dadzienym pytańni.
  • Žora
    26.03.2026
    Jaŭhien, heta kampanija tych hrantasmokaŭ, u katorych chapiła česna zaroblenych hrošaj na adkryćcio bara ŭ Varšavie. Vielmi ŭpeŭnieny pačuvajecca da taho momantu, pakul nie pačynajecca razbor zasvojenych hrantavych sum.
  • Biełarus
    26.03.2026
    Jakich jašče vybarach? Na niekalki tysiač čałaviek? Tusoŭka budzie hałasavać za tusoŭku? Hańba
  • ali
    26.03.2026
    Biełarus, voś trapna. Ja da minułych vybaraŭ u KR pastaviŭsia ź vialikim entuzijazmam, hałasavaŭ za Błok Vola (Kłačko), sačyŭ za dziejnaściu svajho kandydata dy inšych radnych. Ale jak na sioniašni dzień hety vorhan straciŭ značnuju častku reputacyi. Navat kali pakinuć za dužkami historyju z Anžalikaj (a kolki takich "Anžalik" tam jašče zastałosia?), vidavočna, što ŭpłyŭ Rady na palityčnaje žyćcio minimalny. Heta taki kłub pa intaresach, i kali jaŭku nie namalujuć u hetym hodzie, vybarcaŭ budzie jašče mieniej, čym na papiarednim hałasavańni. Dziela spraviadlivaści, adznaču, što ničoha nie maju suprać isnavańnia takoha kłuba, ale chaj užo žurnalisty nie pazicyjanujuć jaho jak niejkuju važnuju arhanizacyju, u jakuju ŭsie pravaabaroncy, palityčnyja aktyvisty ci fiłosafy musiać imknucca.
  • Aleś.
    28.03.2026
    ali, a možna zadać pytańnie? A čamu dumajecie, što nie malavali minuły raz, kali Vy ŭ hetym udzielničali. Tam, nakolki pamiataju, to prosta treba było vieryć na słova Libieru. Nu pavieryli. Ale, niejak składna atrymałasia. Prajšło šmat i tak, jak treba. A nie prajšli - dyjaspary (bo heta ž nie dyjaspary, a "pieradparłamient Biełarusi"), BCHD-NH(dzie lidarami byli zajaŭleny Statkievič i Sieviaryniec) dy kraina dla žyćcia (Cichanoŭski jaki tady siadzieŭ). Niejak padazrona dobra dla dalejšaj "plonnaj pracy" atrymałasia. A nakont 6 tys. pryniaŭšy z udzieł, to navat kali b 10 tys. namalavali, to heta było b śmiešna. A tak typu praŭdapadobna.
    Pamiataju, što kali pajšła masoŭka ŭ hałasavańni nakont pieramoŭ z Łukoj na sajcie Libiera ŭ 2021h. (kab raskrucić Cichanoŭskuju), to pajšło intervju Karač, što heta nie praŭdapadobna, i adrazu patok pamienšyŭsia. Zdajecca, što 700 tys. napisali pa vynikach. Kaniešna durata, bo prymusili hałasavać za pieramovy z bandaj, jakija nie mahli być. Ale, ja i siońnia nia vieru, što stolki ludziej hałasavała ŭ 2021, jak abviaściŭ A.Libier.
    Tamu Mackievič prosta novuju płyń zapačatkovyvaje ŭ starych tupikach. Tam hulaj ci nie hulaj, to ŭsio roŭna nie pra Biełaruś atrymajecca.
  • Bhh
    26.03.2026
    Obožie... Čiełoviek žie tipičniejšij infocyhan, kłaśsičieskij. On za svoju žizń nie skazał ničieho osmyślennoho, voobŝie. Pišiet prostyni leksičieski składnych, no absolutno biessmyślennych tiekstov, v kotorych słabovolnyje ludi nachodiat dla siebia "mudrosť" (každyj - svoju) i stanoviatsia očieriednymi adieptami siekty. Takich siejčas v instahramie - prud prudi.
  • Julij Karaloŭ
    26.03.2026
    Bhh, "prostyni leksičieski składnych, no absolutno biessmyślennych tiekstov, v kotorych słabovolnyje ludi nachodiat dla siebia "mudrosť" - vielmi trapna sfarmulavana. Ale hetaha mała - jašče i 20 hadoŭ zamańvajuć ludziej u niejkija rytualnyja hulni, jakija praktyčnaha vyniku nie dajuć, ale mietadołah zaŭsiody ź lohkaściu rastłumačyć, što prablema była nie hulni, a ŭ niečym inšym. Ch...r by z šarahovymi siektantami kštałtu Jahorava, ale i ž zdavałasia b surjoznych ludziej zvonku zaciahvajuć. "Adzin raz nie mietadołah", dumajuć takija novyja ŭdzielniki, ale zabyvajuć, što sami pracujuć pry hetym rekłamnym buterbrodam.
  • Miłnnał
    28.03.2026
    U nieho letučij univiersitiet.
  • Anatol Starkou
    26.03.2026
    Połubambist, połufilosaŭ, połu zmahar j połu pšyk.
  • Dy j
    26.03.2026
    niachaj hulajucca, a ni škody, a ni prybytku
  • Čamu na hulni tyja, chto nie ŭ KR
    26.03.2026
    Vielmi trapna. Idzieš na vybary ŭ KR - i tam zajmaješsia pošukam i vypracoŭvańniem stratehija ŭ, abmierkavańniami i mazhavymi šturmami. Z mandatam ad biełarusaŭ, jakija pahadzicca za ciabie prahałasavać.
    A nie voś heta voś usio.
  • Marhinez i ahientura
    26.03.2026
    Što majem pa fakcie:
    Były palitviazień prapanuje pravieści abjadnalnaje mierapryjemstva kab sfarmavać ahulnuju stratehiju, zaprašaje ŭdzielnikaŭ z usiaho śpiektru apazicyi, i nie prosić na heta hrošy ci jašče niešta ź biełarusaŭ
    Niejki žurnalist, jaki siadzić u polščy, i za hetyja hady ničoha admietnaha nie zrabiŭ, jaki razvažaŭ tut na dniach pra takuju važnuju temu jak ciažarnaść mielnikavaj, pačynaje palivać heta mierapryjemstva, ale biez kankretyki, a prosta šykajučy niejkija zahany ŭ asobie fiłosafa, što takija ž mietady vynajšoŭ niechta ź litaraj Z u proźviščy 100 hadoŭ tamu, i toje što mandat fiłosafu nichto nie davaŭ (nie praviali vybary na 5000 čałaviek)
    Vysnovy rabicie sami
  • Žora
    26.03.2026
    U mianie taksama jość inšaja prapanova ŭ praciah dumki Paŭlučenki. Kali ŭsio ž u nas jość pracoŭny miechanizm abrańnia (vybary ŭ KR), čamu b ich nie sumiaścić z (piera)vybarami Cichanoŭskaj? Lidar demakratyčny, musić pieraabiracca. Miechanizm jość. Što zaminaje?
  • .
    26.03.2026
    Vidavočna, što zaminaje niebiaśpieka hałasavać ź Biełarusi.

    Voś nie soramna ludziam pastajanna pisać arhumienty "pad tupoha".
  • Anatol Starkou
    26.03.2026
    Žora, zaminaje adsutnaść mazhoŭ u zamiežnaj častki apazicyi, bo jany ich u RB pakinuli. Sp. Cichanoŭskaja - adzinaja z nas LEHITYMNAJA ŭ tym sensie, što za jaje navat pa aficyjnym vyniku vybaraŭ-2020, prahadasavała paŭmiiljona čałaviek, pry hetym na Baćkaŝščynie i tut za buhrom. (Ličby sami ŭdakładnicie.)
    Ni ŭ kaho z nas i paŭčałavieka niama za nas hałasavaŭšaha i ŭ RB i tut u zamiežžy.

    Kali VY a nie ja DADUMAJECIESIA pieraabrać Śviatłanu i jana nie stanie lidarokaj paśla padliku hałasaŭ, to vy navieki viečnyja zastanieciesia nielehitymnia ŭsie razam i jana ŭ tym liku, Heta ciažka zrazumieć. Tamu hałasujcie biez rozumu.
  • Cenzurenntest
    26.03.2026
    ., a vybary ŭ KR - heta inšaje? Ludzi ź Biełarusi ŭ ich udzielničajuć u pryncypie, ci nie?
  • .
    26.03.2026
    Mabyć, i jość chto śmieły.
    Vybary ŭ KR adbyvalisia ŭžo ŭ inšy čas, nie ŭ 2020-m. Kali było zrazumieła, što pradstaŭnictva značnaj častcy naroda niemahčymaje. Tamu heta i nie parłamient, a protaparłamient.

    Kali nie viedajecie, što adbyvałasia ŭ Biełarusi, čamu leziecie z savietami, pretenzijami?
  • Žora
    26.03.2026
    Anatol Starkou, pa aficyjnych vynikach, za Paźniaka ŭ pieršym tury ŭ 1994 hodzie było padadziena 757 195 hałasoŭ. Demakratyja takaja sprava.. tak, vielmi ciažka zrazumieć niekatorym, što lidar abirajecca na kankretny termin, a potym albo pieravybary, albo heta ŭžo nie demakratyja
  • Anatol Starko
    26.03.2026
    Žora, u ciabie jość časy / budzilnik z tych vybaraŭ 1994? U mianie niama. A z vybaraŭ 2020 sto fotak manchettensich na majoj staroncv ŭ fb. zajdzi i pahladzi. Uspaminać deziercira, jaki kinuŭ 750 tysiač paplečnikaŭ i ŭsiu nieadrodžanuju nacyju možna, ale tolki ŭ sensie “ci nie Papachvaje heta palityčnym machlarstvam?”.

    Ja nie tolki tady za Paźniaka hałasiŭ na vybarach, a j ź Milu, Sańnikava, Karatkieič. Jany tasama niešta nabirali ŭ CVK, ale my siadzieli doma, u RB. A Paźniak dezierciravaŭ, Sańnikaŭ taksama.
    A zaraz z 2020 inšaja piestnia: nas šmat za buhrom. Kali tabie cikavy bajki pra Zianona, to ich jość na NN. Naprykład dakumant z Kujeva ŭ artykule za 25.03.26.

    Musić ty zabyŭsia svajo pytanie vyšej? Nahadaju: “ Kali ŭsio ž u nas jość pracoŭny miechanizm abrańnia (vybary ŭ KR), čamu b ich nie sumiaścić z (piera)vybarami Cichanoŭskaj? Lidar demakratyčny, musić pieraabiracca. Miechanizm jość. Što zaminaje?”

    Zaminaje, Žora, lehitymnaść, i ja tabie vyšej adkazaŭ. A deziercir Zianon lehitymny być nie moža. A Śviatłana moža i jana pakul što jość lehitymnaja. Takaja naša demakratyja.
  • Atłant i Konsuł
    27.03.2026
    Anatol Starko, Adzin vyjechaŭ z krainy ŭ umovach, kali realnymi byli palityčnyja zabojstvy (što dakazali i nastupnyja padziei). Druhaja vyjechała ŭ umovach, kali zabojstva jej nie pahražała, dy jašče i hrošaŭ uziała ŭ "kataŭ" na darožku. Za joj paciahnulisia (chto jak- chto lesam, chto ŭ bahažniku, ale ŭ asnoŭnym- kamfartabielnym pasažyrskim transpartam) i sotni "paśladoŭnych zmaharoŭ", asieŭšych kala jaje za miažoj u ŭsiemažlivych hrantasos-demakratyčnyk kamitetach i radach. Pry hetym pieršy- dezertyr, astatnija- nie: tak vyhladaje situacyja ŭ sumlennaha, na dezertyravaŭšaha viernaha cichanoŭca Anatolija ź niujorskaha Harlema.
  • Anatol Starkou
    28.03.2026
    Atłant i Konsuł, byŭ ja u Harlemie šmat hadoŭ tamu. Nie pamiataju kali,. Mo 15-17 tamu, kali pracavaŭ u italjaskaj kampanii, jakaja z Bruklinu. Darečy Harlem - heta Manchetan.

    Ja na na Baćkaŭščynie apošni raz zblizku bačyŭ Zianona ŭ studzieni ci lutym 1996 u aktavaj zale škoły ŭ dvuch krokach ad majho doma va Ŭruččy-2. Tam była sustreča z deputatami Paźniakom, Navumčykam i zabyŭ fio taho deputata, jakoho tyja pieršyja padstavili, kab jon začytaŭ dakład i paśla hetaha AhŁ jamu doŭha rabiŭ tak, što jamu mała nie pakazałasia. Zabyŭ jaho imia.

    Paśla hetaj sustrečy z vybarščykami Siarhiej i Zianon dezierciravali za buhor.
    Nu a vy zianonaŭcy zavraliś do nielzia, čtoby obieliť čornaha deziercirskaha kabiela do bieł-čyrvona-bieła.

    Pieršyja tak by mović źnikłyja źjavilisia ŭ 1999 hadu ŭ sieradu. To bok praz try hady. A u 1996 nichto pra toj chapun-1999 nie dumaŭ. Bo moža i nie pajšli b ludzi ŭ CVK, jak Viktar Hančar, ci jašče ŭ jakuju-niebudź łukašysckuju chaleru.

    Što datyčycca Śviatłany, za jakuju ja taksama, jak i za Zianona hałaavaŭ, to jaje Łuka zapužaŭ jaje ž dziaćmi i jana źjechała.

    Ja ŭsie vašy ziaponaŭskija bajki viedaju, tavaryšč. Chłuśnia na chłuśnie i chłuśnioj pahaniaje.
  • Anatol Starkou
    28.03.2026
    Siarhiej Antončyk imia treciaha deputata VS RB ad frakcyi BNF, jakomu vumniki dezierciry ŭ 1995 daručyli pračytać dakład ab karupcyi ŭ atačeńni AHŁ, a toj jamu adkazaŭ miesťju, i Siarhieju mała nie pakazałasia. Hatovy siužet ṕjesy pra pieršych dezierciraŭ Adradžeńnia - sceny sustreča z vybarščykami ŭ toj zale škoły + scena čytańnia dakłada + scena zdiekaŭ AHŁ na Siarhiam paśla taho + ściena la kasy amierykanskaha radyjo Svaboda, dzie poŭny karmay hrošaŭ i ślozy dvuch dezierciraŭ adradžencaŭ nacyi i ich pramova, jak jany haładali napiaredadni reyjeredumu 1995 až paŭtary chviliny, paśla taho, jak prasrali adradžeńnie.
  • .
    28.03.2026
    Što za sustreča z vybarščykami? Jakaja škoła va Uruččy? Pierad jakimi vybarami i čamu tam, kali Paźniak z Anharskaj?
    Ci niedzie pra heta napisana?
  • Anatol Starkou
    28.03.2026
    ., Vyšej u maich uspaminach usio napisana.
    A kali nie napisana va mnohatomnych uspaminach vašaha praŭdaruba Siarožy, to zadaj jamu toje ž pytańnie i dadatkova spytaj: "Kahebist i łukašyst Starkoŭ na forumie NN kazaŭ, što była niejkaja sustreča vybarščykaŭ z deputatami frakcyi BNF VS RB ci to ŭ studzieni, ci to ŭ lutym 1996 u škole va Ŭruččy-2. Ci była takaja padzieja? Jašče spytaj, jon kazaŭ što ty, naš lubimy praŭdarub Siaroža, na toj sustrečy kazaŭ: "MY VIEDAJEM CHTO TAKI Saško!" Saško, dievočki i malčiki NN, v tom vyskazyvanii Siarožy - heta pprb Alaksandr Łukašenka.
  • .
    28.03.2026
    Padrabiazna nie napisana, tamu i spytaŭsia.
    Datu, adras, skład padziej.
    U Navumčyka, zdajecca, nie było pra heta.
  • .
    26.03.2026
    "bieź pierapynku pa 10—12 hadzin, z deficytam snu i pastajannym psichałahičnym i refleksiŭnym ciskam"

    Kali heta tak (u papiarednim artykule takich padrabiaznaściej nie było), to heta sapraŭdy mietady siektaŭ. Stresavyja ŭmovy, jakija mohuć abmiežavać svabodu vybaru i jasnaść śviadomaści ŭdzielnikaŭ.

    Ja taksama pisaŭ pra ŭładu arhanizatara hulni i niajasny navukovy składnik, nievidavočnuju dla ŭdzielnikaŭ sutnaść hetaj aktyŭnaści.

    Dadam jašče pra "fiłasofiju". Jakija napramki fiłasofii raźvivaje Mackievič? Čamuści pryniata nazyvać "fiłosafami" tych, chto prosta vykazvajecca ahulna.

    P.S. Źviarnicie ŭvahu, ŭ hety raz častka botafiermy za Mackieviča. Abo prosta padzialilisia na dźvie častki, kab razdźmuchvać "kanflikt".
  • Najpierš nie hałasi!
    26.03.2026
    ., padzialilisia.
    Tamu što ciapier meta - abiasceńvać ŭsio na śviecie, bo dyskusii nie ciahnuć.
    Tak pa drobiazi kryknuć štości, napisać biazhłuździcu kštałtu " leksičieskii składnyje no biessmyślennyje tieksty"voś heta možna.
  • Paalučienko
    27.03.2026
    Najpierš nie hałasi! , jak u ciabie. Supadzieńnie?
  • Teador nie Fiodar
    26.03.2026
    Znoŭ niešta na rasiejskaj ad rasiejskamoŭnaha žurnalista.
  • KR imia cyrku na drocie
    26.03.2026
    Pra jakija vybary piša hety Fiodar Paŭlučenka? Časam nie pra hety cyrk z hiendarnymi kvotami i niejkimi małaletkami, jakija padsieli na hranty i prajdy?
  • Analityk
    26.03.2026
    Nie baču ničoha drennaha ŭ tym, kab zrabić takuju hulniu.
    Jaje rabili MZS Polščy dy Niamieččyny, jany viedajuć, što robiać. Svajho rodu team building.
  • Paźniak usie pra vas skazaŭ.
    26.03.2026
    Ahientura
  • ali
    26.03.2026
    Adnačasova zhodny i nie. Z adnaho boku, mietadałohija sprečny ruch. Ź inšaha boku, Mackieviča ciažka nazvać machlarom. Jaho datyčnaść da mietadałahičnaha hurtka i dziejnaść u biełaruskim hramadskim i palityčnym žyćci dobra zadakumientavany. Zhodny, što heta dziejnaść nie zaŭždy była pieramožnaj (a čyja była? Hančaryka? Milinkieviča? Niaklajeva?) ale reputacyju jon mieŭ narmalnuju, kalučaha ale efiektyŭnaha apieratara. Ciapier da hetaha dadałosia rename palitviaźnia. Zakid pra "zapisaŭ siabie ŭ palityčnyja fiłosafy sam" uvohule śmiešny. Niama takoha vorhanu, jaki zapisvaje ŭ palityčnyja fiłosafy. Pa takoj łohicy i jaki-niebudź Tomas Hobs samaabvieščany. Miarkuju, zaprošanym na hulniu prosta treba ŭzvažyć plusy i minusy i pryniać dla siabie samastojnaje vyrašeńnie.
  • Abu
    26.03.2026
    "Što naš prateeest - hulnia!"
  • Amierikanboj
    27.03.2026
    nasčiot Mackieviča ničieho nie skažu, no to čto Pavlukievič taskajet khbšnuju viersiju o bieriemiennosti Mielnikovoj i raz za razom podnimajet etu protuchšuju tiemu, vyzyvajet voprosy, na koho rabotajet h-n Pavlukievič. I kto jeho finansirujet. Sajtik jeho praktičieski nikto nie čitajet užie.
  • Zmahar pensioner
    27.03.2026
    A jeŝie možno prihłasiť Dikovickoho i Podsosonnoho i poihrať v biljard.
  • Napierstačnik
    27.03.2026
    Prosta bliskučaja sproba pieraciahnuć liderstva i finansavyja patoki na siabie. A vy znoŭ łochi.
  • Zihmund
    27.03.2026
    A po mnie, ihrajetsia tam Mackievič ili nie ihrajetsia- na prociessy nie vlijajet. Čto eto za lidiery takije, kotoryje mohut popasť pod vlijanije pośle sieminara. Pusť probujet. Chužie užie točno nie budiet)
    Koniečno łučšie by Mackievič ich zariadił na to čtoby počtu-tielehraf-vokzał vziali, no takije sieminary tolko Statkievič umiejet provodiť(
  • Anatol Starkou
    27.03.2026
    Zihmund, zariadit. Oni s bankami, sklankami i vienikami prijedut na Źjezd.
  • Andy
    27.03.2026
    Mackievič ŭbačyŭ, što ŭsio chto za novuju Biełaruś pavinny abjadnoŭvacca - heta pravilny padychod. A zaraz dziejnaść tych kaho vyšturchnuli ź Biełarusi nahadvaje baśniu Kryłova Lebiedź, rak dy ščupak. A Paŭlučenka niasie niejkuju łuchtu, nie majučy na heta prava.
  • Anatol Starkou
    27.03.2026
    Andy, Kali heta rasiejac, prabačcie čeł, jaki viarnuŭsia da nas, bo nie znajšoŭ prytyłku tam, niešta ŭbačyŭ? Kali jak toj Chałumb jon adčyniŭ dla nas Jeŭropu ci dakładniej ES? Nu małajčyna. Nareščcie, dziakujučy AHŁ, dabraŭsia j da ES.

    "ŭsio chto za novuju Biełaruś pavinny abjadnoŭvacca - heta pravilny padychod". Aha. I kolki ich hatovych abjadnacca za 2000 jeŭrykaŭ? u chutkim časie paličym.

    "A zaraz dziejnaść tych kaho vyšturchnuli ź Biełarusi nahadvaje baśniu Kryłova Lebiedź, rak dy ščupak." Nie pryžylisia jašče ŭ svabodnym demakratyčnym śviecie, kali tak. Ale, pa-mojmu, dziejničaje biełaruskaje praviła - my biełarusy ni pry jakich umovach nie abjadonoŭvajemsia. Heta naša nacyjanalnaja rysa abo sakret.

 

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić