Naftahazavyja zapasy Rasii acanili ŭ $165 tysiač na čałavieka, u Katary — $6 młn
U vypadku prodažu ŭsich kamiercyjnych zapasaŭ nafty i hazu Rasii kožny žychar krainy atrymaje pa 165 tysiač dalaraŭ. Adpaviedny rejtynh skłała Ria.ru. U zvodnym rejtynhu Rasija zaniała 17-je miesca.
Rasijskija sumarnyja zapasy nafty i hazu źjaŭlajucca najbujniejšymi ŭ śviecie i składajuć 23,5 trłn dalaraŭ. Na dušu nasielnictva pakazčyk u 35 razoŭ mienšy, čym u lidaraŭ rejtynhu, ale ŭ 35 razoŭ bolšy, čym u siarednim pa śviecie. Na adzin radok RF abyšoŭ Kazachstan, zapasy jakoha na dušu nasielnictva aceńvajucca ŭ 235 tysiač dalaraŭ.
Pieršaje miesca dastałasia Kataru, dzie na kožnaha žychara prypadajuć zapasy nafty i hazu na šeść miljonaŭ dalaraŭ.Pry hetym zapasy nafty i hazu krainy ŭ biahučych cenach składajuć 10 trłn dalaraŭ, što udvaja mienš anałahičnaha pakazčyku dla Rasii, Vieniesueły, Irana abo Saudaŭskaj Aravii. Katar apynuŭsia na pieršym radku z-za nizkaj kolkaści nasielnictva (1,76 młn čałaviek).
Druhoje miesca dastałasia Kuviejtu, dzie na kožnaha žychara prychodzicca naftahazavych zapasaŭ na 4,14 miljona dalaraŭ.U piaciorku lidaraŭ taksama ŭvajšli Abjadnanyja Arabskija Emiraty (1,6 miljona dalaraŭ), Turkmienija (1,5 miljona) i Saudaŭskaja Aravija (1,1 miljona).
Hazieta «Moskovskije novosti» nazyvaje i ŭdzielnikaŭ rejtynhu z šostaha pa dziasiataje miesca: heta Vieniesueła, Livija, Kanada, Bruniej i Irak. Rasiju taksama abyšli Iran, Aman, Narviehija, Habon i Ekvataryjalnaja Hvinieja.