Hrenlandyja prahnie niezaležnaści
Siońnia na samym vialikim vostravie płaniety projdzie referendum ab samakiravańni.
Kali karennaje nasielnictva inuity prahałasuje «za», to Danii daviadzieccca pieradać Hrenlandyi amal usie paŭnamoctvy, aproč pytańniaŭ zamiežnaj palityki i i abarony. Adnak miascovaje nasielnictva vieryć, što nieŭzabavie sprava dojdzie i da poŭnaj niezaležnaści ich kraju.
«Paviercie, my budziem niezaležnyja, i ja chaču, kab heta zdaryłasia pry maim žyćci», ‑‑ kaža prem‑ier‑ministar Hrenlandyi Chans Enaksen.
Hrenlandcy i biez taho karystajucca šyrokaj aŭtanomijaj z 1986 h., jany navat vyjšli z ES — pakolki eŭrasajuzaŭskija abmiežavańni stavili pad udar rybałoŭstva, piša Russkij Newsweek.
Hrenlandyja - terytoryja płoščaj 2 młn 166 tys. kv km (13‑ia ŭ śviecie, ale bolš za 80% składaje vada),
Nasielnictva — 57 tys. čałaviek. 50 tys. składaje miascovaje nasielnictva inuity.
Hrenlandyja była adkryta vikinhami ŭ ICH st., i ŭžo ŭ CHI st. pryniała chryścijanstva. Z 1262 h. i da pačatku XVIII st. naležyła Narvehii. Potym stała kalonijaj Danii.
Z 1979 h. parlamenckaja demakratyja ŭ miežach kanstytucyjnaj manarchii, aŭtanomnaja pravincyja Danii.
Stalica Nuuk, znachodzicca na paŭdniovym zachadzie vostrava. U stalicy žyvie 14 tys. čałaviek. U Nuuku naradziŭsia znakamity hulec zbornaj Danii pa futbole Jesper Hronkjaer.
Horad Nuuk.
Varoty ŭ Hrenlandyju.