«Pucin vajuje nie z Ukrainaj, jon vajuje z realnaściu». Rasijskija analityki pra siońniašnija cyrymonii ŭ Kramli
Rasijski prezident Uładzimir Pucin vystupiŭ z pramovaj pierad padpisańniem damoŭ ab dałučeńni da Rasii akupavanych ukrainskich terytoryj. Ekśpierty pa vynikach jaho prasłuchoŭvańnia adznačajuć uzmacnieńnie kursu Maskvy na samaizalacyju ad astatniaha śvietu. Pucin śćviardžaje, što žychary samaabvieščanych «DNR» i «ŁNR», a taksama častkova akupavanych Chiersonskaj i Zaparožskaj abłaściej nibyta vykazali svaju volu na «refierendumach». Ukraina i zachodnija krainy ličać «refierendumy» fikcyjaj, meta jakoj — anieksija čužych terytoryj. Što ŭbačyli ŭ vystupie Pucina rasijskija palityčnyja analityki, sabrała «Ruskaja słužba Bi-bi-si».
Pucin i lidar samaabvieščanaj DNR Dzianis Pušylin na cyrymonii padpisańnia damovy ŭ Hieorhijeŭskaj zale Kramla. Fota: DMITRY ASTAKHOV / TASS
«Stavić Rasiju ŭ stanovišča krain treciaha śvietu»
Pucin nadaŭ niepraparcyjna šmat času krytycy Zachadu — značna bolš, čym u pramovie pierad anieksijaj Kryma, źviarnuli ŭvahu mnohija, chto słuchaŭ ciapier pucinskuju pramovu. U 2014 hodzie jon zasiarodziŭsia na historyi Kryma i sprabavaŭ abhruntavać histaryčnuju prynaležnaść paŭvostrava Rasii.
Ciapier ža Pucin tolki na pačatku pramovy zhadaŭ «refierendumy» na zachoplenych terytoryjach, a amal uvieś astatni čas 36-chvilinnaj pramovy nadaŭ supraćstajańniu z Zachadam. U pryvatnaści, jon śćviardžaŭ, što Zachad choča vykarystoŭvać bahaćcie Rasii i inšych krain u svaich metach.
«Taki adkryty pierachod Pucina da kłasičnaha «antykałanijalnaha dyskursu» stavić Rasiju ŭ stanovišča krain treciaha śvietu, — miarkuje palitołah Abas Halamaŭ. —
Litaralna ŭsio, što ciapier kaža rasijski prezident, dziesiacihodździami kazali palityki z Uhandy, Hany, Livii, Iraka i inšych «pieradavych» dziaržaŭ płaniety».
Rasija ruchajecca ŭ bok «ideałahizavanaj aŭtarkii» — zamknionaj samaŭznaŭlalnaj supolnaści ź minimalnaj zaležnaściu ad źniešniaha śvietu, vykazaŭ aściarohi ŭ razmovie z «Bi-bi-si» ekanamist Andrej Moŭčan.
Takija rašeńni, jak dałučeńnie ŭkrainskich terytoryj, śviedčać ab tym, što Rasija ŭsio bolš kantralujecca «siłavym kłasam», ličyć jon: «Havorka idzie pra ščylna i žorstka arhanizavanuju krainu, zakrytuju ad usiaho śvietu, jakaja znachodzicca ŭ kanfrantacyi z zachodnim śvietam».
«Pucin pieratvarajecca ŭ hieapalityčnaha Navalnaha, jaki sprabuje arhanizavać kalarovuju revalucyju suprać ZŠA», — žartuje ŭ svaim telehram-kanale palitołah Taćciana Stanavaja.
Antrapołah Alaksandra Archipava acaniła pramovu Pucina z punktu hledžańnia strachaŭ. «Hetyja strachi z pramovy prezidenta ničym ułasna nie adroźnivajucca ad strachaŭ Maryi Piatroŭny, 74 hady, adukacyja vyšejšaja, z čaćviortaha padjezda vioski Hadziukina, — razvažaje jana. — Hetaja karcina śvietu praktyčna ničym nie adroźnivajecca ad karciny apakalipsisu, apisanaj prykładna 1900 hadoŭ tamu niejkim Janam Bahasłovam; tolki «ahienty Zachadu» treba zamianić na «słuh Antychrysta».
«Mienavita takaja kanśpirałohija stvaraje kalektyŭnuju identyčnaść, i Maryja Piatroŭna adčuvaje siabie na adnoj chvali z Uładzimiram Uładzimiravičam», — piša Archipava.
«Terytoryi my zabrali, prapanujem mir»
Na dumku Halamava, adzinaj źmiastoŭnaj rečču ŭ pramovie Pucina była fraza ab tym, što Rasija prapanuje nieadkładna spynić bajavyja dziejańni i viarnucca za stoł pieramovaŭ.
«Vybar narodaŭ Danbasa» Maskva pad sumnieŭ, adnak, stavić nie budzie. Nu i budzie abaraniać ich «ŭsimi najaŭnymi siłami». Karaciej, atrymlivajecca niešta nakštałt: terytoryi my ŭ vas zabrali, prapanujem mir», — pierakazvaje prapanovu Pucina palitołah.
Halamaŭ nahadaŭ, što paśla imklivaha kontrnastupleńnia ŭ Charkaŭskaj vobłaści ŭkrainskaja armija viadzie atakujučyja dziejańni ŭ Danbasie, imknučysia zamknuć kalco vakoł klučavoha horada Liman, dzie pad pahrozaj akružeńnia apynułasia rasijskaja hrupoŭka.
«Pucin vajuje nie z Ukrainaj i navat nie z NATA. Jon vajuje z realnaściu», — iranizuje Halamaŭ.
Nivodzin z čatyroch rehijonaŭ, jakija źbirajecca dałučyć Rasija, nie kantralujecca rasijskaj armijaj całkam. «Pakolki ŭsie čatyry subjekty pryniatyja ŭ «niedavyzvalenym» (niedazachoplenym) vyhladzie, heta anons praciahu kanviencyjnaj vajny, kali nie adbudziecca vykanańnia ŭltymatumu», — piša palityčny analityk Alaksandr Baŭnaŭ.
Baŭnaŭ taksama źviarnuŭ uvahu na razvahi Pucina ab tym, što ZŠA biez vajennaj nieabchodnaści skinuli atamnuju bombu na Chirasimu i Nahasaki i «stvaryli precedent».
«Zdahadajciesia, dla kaho precedent. Voś u Rasii i vajennaja nieabchodnaść jość ci moža ŭźniknuć», — aceńvaje analityk novuju jadziernuju rytoryku rasijskaha prezidenta.
A voś prychilniki Pucina čakana apładzirujuć prezidentu. «Rasija! Matuchna! Dziakuj, rodnieńkaja, — napisała ŭ svaim tielehram-kanale hałoŭny redaktar RT Marharyta Simańjan. — Ciapier na nas hladzić uvieś śviet, usie narody, jakija dahetul nie mohuć streści ź siabie kajdany kałanijalizmu, dyktatu i fašyzmu «kalektyŭnaha Zachadu». Minuły raz tak hladzieli na SSSR — z nadziejaj i vieraj. Nie atrymałasia. U hety raz my nie majem prava prajhrać».