Vušnaja siera moža šmat raskazać pra vaša zdaroŭje
Ad chvaroby Alchiejmiera da raku — vušnaja siera ŭtrymlivaje kaštoŭnyja danyja pra stan zdaroŭja. Ciapier navukoŭcy analizujuć jaje chimičny skład u nadziei znajści novyja sposaby dyjahnostyki chvarob.
Zdymak ilustracyjny. Fota: Getty Images
Vušnaja siera — aranžavaje, lipkaje rečyva, pra jakoje mała kamu chočacca havaryć. Ale ciapier jana ŭsio bolš cikavić navukoŭcaŭ.
Jany ličać, što siera moža dapamahčy vyvučać zachvorvańni, takija jak rak, sardečnyja chvaroby i parušeńni abmienu rečyvaŭ, u tym liku dyjabiet druhoha typu.
Sama vušnaja siera, abo cerumien, — heta sumieś sakretaŭ dźviuch załoz, jakija pakryvajuć ścienki źniešniaha słychavoha kanała. Jana źmiešvajecca z vałasinkami, łuskavinkami miortvaj skury i inšymi drobnymi reštkami, pakul masa nie stanovicca takoj vaskovaj, jakoj my jaje viedajem.
Paśla taho jak siera ŭtvarajecca, jana ruchajecca da vonkavaha boku vucha razam sa skuranymi kletkami. Heta adbyvajecca vielmi pavolna — prykładna na adnu dvaccatuju milimietra za dzień.
Navukoŭcy jašče spračajucca pra hałoŭnuju funkcyju siery, ale ličać, što jana dapamahaje padtrymlivać čyściniu i vilhotnaść u vuchu. Taksama jana źjaŭlajecca pastkaj dla bakteryj, hrybkoŭ i kazurak. Niahledziačy na karyść, z-za niepryvabnaha vyhladu siera doŭhi čas zastavałasia pa-za ŭvahaj daśledčykaŭ.
Adnak ciapier situacyja źmianiajecca. Navukoŭcy vyjavili, što vušnaja siera moža raskazać pra čałavieka značna bolš, čym zdavałasia raniej: jak pra drobiazi, tak i pra surjoznyja rečy.
Naprykład, bolšaść ludziej jeŭrapiejskaha i afrykanskaha pachodžańnia majuć syruju žoŭtuju abo aranžavuju sieru, a 95% uschodnieazijackich ludziej — suchuju i šeruju. Za heta adkazvaje hien ABCC11, jaki taksama vyznačaje, ci buduć u čałavieka śmiardzieć padpachi. Kala 2% papulacyi ludziej — pieravažna z tych, chto maje suchuju sieru — majuć takuju viersiju hetaha hiena, pry jakoj padpachi zusim nie pachnuć.
Ale samaje cikavaje — vušnaja siera moža davać padkazki pra stan zdaroŭja čałavieka.
Važnyja padkazki
U 1971 hodzie prafiesar Nikałas Ł. Pietrakis z Univiersiteta Kalifornii ŭ San-Francyska zaŭvažyŭ, što žančyny ŭ ZŠA z «syroj» vušnoj sieraj (u tym liku biełyja, afraamierykanki i niemki) mieli prykładna ŭ čatyry razy bolšuju ryzyku pamierci ad raku małočnaj załozy, čym japonki i tajvańki z «suchoj» sieraj.
U 2010 hodzie daśledčyki z Technałahičnaha instytuta Tokia daśledavali kroŭ u 270 japonskich žančyn z rakam małočnaj załozy i 273 zdarovych vałanciorak. Jany vyjavili, što ŭ chvorych žančyn čaściej byŭ hien, źviazany z syroj vušnoj sieraj. Adnak nastupnyja daśledavańni ŭ Hiermanii, Aŭstralii i Italii nie znajšli suviazi pamiž typam siery i ryzykaj raku, što častkova moža tłumačycca małoj kolkaściu ludziej z suchoj sieraj u hetych krainach.
Bolš upeŭniena navukoŭcy źviazvajuć vušnuju sieru ź niekatorymi sistemnymi zachvorvańniami. Naprykład, pry redkaj hienietyčnaj chvarobie — sindromie mačy z pacham klonavaha siropu — arhanizm nie moža rasščaplać asobnyja aminakisłoty, što pryvodzić da ŭźniknieńnia charakternaha pachu ŭ mačy. Rečyva, jakoje adkazvaje za hety pach, nazyvajecca satałon, i jaho možna vyjavić taksama ŭ vušnoj siery. Heta daje mahčymaść stavić dyjahnaz prostym mazkom z vucha zamiest darahoha hienietyčnaha testu.
Rabi En Musa, chimik ź Dziaržaŭnaha ŭniviersiteta Łuizijany, tłumačyć: kali ŭžo praz 12 hadzin paśla naradžeńnia dziciaci ad jaho vušej idzie saładžavy pach, heta śviedčyć pra najaŭnaść pryrodžanaha parušeńnia abmienu rečyvaŭ.
Navukoŭcy taksama vyvučajuć, jak z dapamohaj vušnoj siery možna vyjavić inšyja chvaroby: Covid-19, dyjabiet pieršaha i druhoha typu, a taksama peŭnyja formy sardečnych zachvorvańniaŭ, choć pakul praściej heta zrabić praz analiz kryvi.
Jašče adna cikavaja suviaź — chvaroba Mieńjera, što vyklikaje hałavakružeńnie, mocnuju młosnaść i stratu słychu. Ludziam z hetaj chvarobaj stanovicca ciažka kiravać mašynaj ci samastojna chadzić. U vyniku ŭ paškodžanym vuchu całkam źnikaje słych.
Rabi En Musa z kamandaj vyjaviła, što ŭ ludziej z chvarobaj Mieńjera ŭ vušnoj siery ŭtrymlivajecca mienš tłustych kisłot, čym u zdarovych ludziej. Heta pieršy bijałahičny markier hetaj chvaroby, jaki moža značna spraścić dyjahnostyku, što raniej patrabavała šmat hadoŭ dla vyklučeńnia inšych mahčymych pryčyn.
Musa adznačaje, što ich daśledavańni nakiravany na redkija i ciažka dyjahnastavalnyja chvaroby, pry jakich tradycyjnyja analizy kryvi abo mačy małaefiektyŭnyja.
A čamu mienavita vušnaja siera takaja kaštoŭnaja? Tamu što jana nazapašvaje infarmacyju pra chimičnyja pracesy ŭ arhaniźmie. Jak tłumačyć Nielsan Rabiertu Antańjozi Filju ź Fiederalnaha ŭniviersiteta Hojasa, šmat chvarob źviazanyja z parušeńniami mietabalizmu, naprykład, dyjabiet, rak, chvaroba Parkinsona i Alchiejmiera. Łabaratoryja Filju vyjaviła, što vušnaja siera kancentruje hetuju vialikuju raznastajnaść rečyvaŭ macniej, čym inšyja bijałahičnyja vadkaści, takija, jak kroŭ, mača, pot i ślozy.
«Heta maje sens, bo vušnaja siera abnaŭlajecca vielmi pavolna», — kaža Brus Kimbał, chimičny ekołah z Centra chimičnych adčuvańniaŭ Manieła, navukova-daśledčaha instytuta ŭ Fiładelfii. «Jana pastupova nazapašvajecca, tamu jość usie padstavy dumać, što heta dobraje miesca, kab fiksavać doŭhaterminovyja źmieny ŭ mietabaliźmie».
Składanaja dyjahnostyka
Antańjozi Filju i jaho kamanda raspracoŭvajuć «cerumienahramu» — śpiecyjalny test na padstavie analizu vušnoj siery, jaki, pa ich słovach, moža dakładna vyjaŭlać niekatoryja formy raku.
U 2019 hodzie daśledčyki sabrali vušnuju sieru ŭ 52 čałaviek z rakam (limfomaj, karcynomaj abo lejkozam) i ŭ 50 zdarovych udzielnikaŭ. Jany praanalizavali ŭzory i vyjavili 27 rečyvaŭ, jakija dziejničajuć jak svojeasablivy «adbitak palcaŭ» dla vyjaŭleńnia raku. Pa kancentracyi hetych rečyvaŭ kamanda zmahła sa 100%-j dakładnaściu vyznačyć, u kaho byŭ rak. Adnak hety test pakul nie dazvalaje adroźnivać roznyja typy raku
Antańjozi Filju tłumačyć, što chacia isnujuć roznyja vidy raku, z boku mietabalizmu heta adzin i toj ža praces, jaki možna vyjavić pa śpiecyfičnych rečyvach.
Ciapier kamanda zasiarodžvajecca na nievialikaj kolkaści malekuł, jakija vypracoŭvajucca tolki rakavymi kletkami. Jany taksama pakazali, što «cerumienahrama» moža znachodzić parušeńni jašče na pieradrakavych stadyjach — kali kletki ŭžo źmianiajucca, ale jašče nie stali rakavymi.
Antańjozi Filju adznačaje: kali rak vyjaŭlajuć na 1-j stadyi, šancy na vylačeńnie dasiahajuć 90%, tamu dyjahnostyka pieradrakavych źmien moža zrabić lačeńnie jašče bolš paśpiachovym.
Taksama daśledčyki vyvučajuć, ci možna z dapamohaj analizu vušnoj siery vyjaŭlać mietabaličnyja źmieny, źviazanyja z pačatkam chvarob Parkinsona i Alchiejmiera, ale heta pakul na rańnim etapie.
Antańjozi Filju spadziajecca, što ŭ budučyni «cerumienahrama» stanie zvyčajnym kliničnym analizam, jaki ludziam buduć pravodzić kožnyja šeść miesiacaŭ.
U Brazilii ŭžo ciapier špital Amarała Karvalju vykarystoŭvaje cerumienahramu dla dyjahnostyki i manitorynhu raku.
Rabi En Musa taksama pracuje nad tym, kab jaje daśledavańni dapamahli ludziam z chvarobaj Mieńjera, ad jakoj pakul niama lačeńnia. Jana płanuje spačatku pravieryć test na bolšaj kolkaści pacyjentaŭ, a potym raspracavać nabor dla dyjahnostyki, jaki možna budzie vykarystoŭvać u zvyčajnych miedycynskich kabinietach.
«My ciapier pracujem nad naboram dla testavańnia, padobnym da tych, što pradajucca biez receptu dla testaŭ na Covid-19», — kaža Musa.
Analiz vušnoj siery
Navukoŭcy zaŭvažyli, što ŭ ludziej z peŭnymi chvarobami ŭ vušnoj siery značna mienš tłustych kisłot (lipidaŭ), čym u zdarovych. Hetaje nazirańnie moža padkazać novyja šlachi dla daśledavańniaŭ, tłumačyć Rabi En Musa. «Heta moža dapamahčy nam zrazumieć, što vyklikaje chvarobu, abo navat padkazać sposaby jaje lačeńnia», — kaža jana.
Musa padkreślivaje, što pakul jašče patrebna šmat bazavych daśledavańniaŭ, kab razabracca, z čaho składajecca narmalnaja zdarovaja vušnaja siera i jak jana źmianiajecca pry roznych zachvorvańniach. Jana spadziajecca, što ŭ budučyni vušnuju sieru buduć analizavać u špitalach hetak ža rehularna, jak ciapier analizujuć kroŭ.
«Vušnaja siera — heta sapraŭdy vydatnaja matryca dla vykarystańnia, bo jana vielmi bahataja na lipidy, a šmat chvarob źjaŭlajucca vynikam parušeńnia mietabalizmu lipidaŭ», — adznačaje Musa.
Pierdyta Baran, prafiesar z Mančesterskaha ŭniviersiteta, śpiecyjalna vušnuju sieru nie vyvučaje, ale analizuje inšyja bijałahičnyja malekuły i taksama ličyć, što ŭ teoryi siera moža być dobraj krynicaj infarmacyi pra stan zdaroŭja.
«Rečyvy, jakija znachodziacca ŭ kryvi, zvyčajna rastvarajucca ŭ vadzie, u toj čas jak vušnaja siera — heta vielmi bahataja na lipidy substancyja, a lipidy nie lubiać vadu», — kaža Baran. — «Tamu kali vy daśledujecie tolki kroŭ, vy atrymlivajecie tolki pałovu karciny. A lipidy — heta jak kanarejki ŭ šachcie: jany pieršymi pakazvajuć na prablemy ŭ arhaniźmie».