Łukašenka zahadaŭ adrehulavać praviły pradastaŭleńnia i vykupu arendnaha žylla
Pytańnie pradastaŭleńnia arendnaha žylla pavinna stać adnym z pryjarytetaŭ na piacihodku, zajaviŭ Alaksandr Łukašenka na naradzie z kiraŭnictvam urada 29 maja, piša BiełTA.
Fota: BiełTA
Pa jaho słovach, heta asabliva važna dla nievialikich nasielenych punktaŭ (da 20 tys. čałaviek) i budzie dobrym stymułam dla ludziej.
«Pryncyp nie składany: adpracavaŭ peŭnuju kolkaść hadoŭ, dapuścim 10 abo 15, bieź pierapynku ŭ arhanizacyi, jakaja tabie pradastaviła žyllo ŭ arendu, tady atrymlivaješ prava vykupić jaho va ŭłasnaść. Heta pryncypovaje pytańnie, pa jakim vielmi šmat dyskusij. I ludzi staviać pierad nami hetaje pytańnie, — skazaŭ Łukašenka.
— Toje ž samaje z vykupam arendnaha žylla na vioscy, jakoje ŭžo surjozna fizična znošanaje, nie adpaviadaje sanitarnym i techničnym patrabavańniam. Dziŭna, ale siońnia ŭ takich damoŭ faktyčna niama haspadarskaj ruki. Z adnaho boku — arhanizacyja, na bałansie jakoj jany ličacca. Jana i pavinna pravodzić kapitalny ramont, jak u nas heta pryniata, adzin raz u 30 hadoŭ. Z druhoha — najmalnik, jaki žyvie, a ŭ biahučy ramont układvacca nie śpiašajecca abo ekanomić. Bo žyllo ž nie svajo. Voś i razburajecca hetaje žyllo patrochu».
Pa krainie takich damoŭ kala troch-čatyroch tysiač. Štohod na ich renavacyju patrabujecca bolš za 10 młn rubloŭ. «A miž tym u nasielnictva jość zapyt: kali pradaść im hetaje žyllo, dom, dziaržava — jany jaho adramantujuć. Ale pry hetym patrebny zrazumiełyja ŭmovy. I my pavinny ich vyznačyć dla ludziej», — zapatrabavaŭ Alaksandr Łukašenka.
«Taksama jość mierkavańnie: dastatkova pravieści razavuju reviziju takoha žylla (naprykład, da 1 lipienia) i pradavać tolki jaho. Dla čaho takija abmiežavańni? Jakaja ź ich karyść? Što budziecie rabić z damami, jakija praciahvajuć stareć i praz hod-druhi pa ich spatrebiacca novyja pracedury?» — abaznačyŭ šerah pytańniaŭ Łukašenka.
Jon padkreśliŭ, što rašeńni pavinny być sistemnymi i adnolkava prymalnymi dla ludziej i ekanomiki rehijona, asabliva ŭ kantekście zamacavańnia kadraŭ.
«Moža, dom metazhodna maładomu śpiecyjalistu dzieści ŭ miadźviedžym vuhłu, jak u nas kažuć (choć u Biełarusi ŭžo takich niama), i padaryć. Darma addać. Mahčyma, u kaho jość alternatyŭnaje mierkavańnie, davajcie abmiarkujem. Ja dumaju, my možam heta abmierkavać. I jašče. Na dadzieny momant vy prapanujecie padzialić hetyja pytańni na dva ŭkazy. Nie viedaju. Śpiecyjalisty tut jość. Moža być, razumniej zrabić adzin usieachopny dakumient, i čałavieku, jaki prymaje rašeńnie pa dadzienym pytańni, budzie praściej», — dadaŭ jon.