BIEŁ Ł RUS

Zdabyvańnie palaŭničymi zubroŭ uzrasło ŭ try razy

11.06.2025 / 23:15

Nashaniva.com

Za apošnija hady ŭ Biełarusi značna raźvivajucca palaŭničyja haspadarki. Kolkaść žyvioł, na jakich dazvolena palavać, pavialičvajecca, ale jašče chutčej raście i kolkaść zdabytych asobin, piša vydańnie «Biełorusy i rynok».

Fota ilustracyjnaje

Tak, z 2020 pa 2024 hod kolkaść łasia vyrasła tolki na 10%, zatoje zdabyča pavialičyłasia na 40% — letaś palaŭničyja zabili amal 10 tysiač asobin. Papulacyja vysakarodnaha alenia pavialičyłasia na 63%, a zdabyča — u 2,5 raza, da 8,3 tysiačy.

Niahledziačy na toje, što kolkaść babroŭ i vaviorak nie źmianiłasia, na ich palujuć bolš: za hod zdabyta 12 tysiač babroŭ i 1,9 tysiačy vaviorak.

Asablivaja ŭvaha — zubram. Kali piać hadoŭ tamu dla palavańnia naličvałasia tolki 33 zubry, to ciapier — 133. U 2024 hodzie było zdabyta 67 zubroŭ — u try razy bolš, čym u 2020-m. Heta źviazana z tym, što zubru panizili achoŭny status i dazvolili palavańnie na niekatorych žyvioł z Čyrvonaj knihi.

Cikava, što adzinaja žyvioła, zdabyča jakoj skaraciłasia, — heta dzik. Za jaho adstreł dziaržava navat dapłačvaje ŭ miežach baraćby z afrykanskaj čumoj śviniej. Ale ŭ 2024 hodzie zabili tolki 10,8 tysiačy dzikoŭ — na 30% mienš, čym piać hadoŭ tamu. Źjavilisia novyja praviły pa źniščeńni dzika, a vypłaty za adstreł pastupajuć nie zaŭsiody, tamu cikavaść da hetaha palavańnia źmienšyłasia.

U 2024 hodzie dachod palaŭničych haspadarak skłaŭ 41 miljon rubloŭ, što na 11,7% bolš, čym u minułym hodzie. Bolšaść hrošaj (27 miljonaŭ rubloŭ) — ad prodažu puciovak i dazvołaŭ na zdabyču. Inšaziemcy prynieśli amal 30% dachodu — 11,6 miljona rubloŭ.

Bolš za ŭsio zarablaje Minskaja vobłaść (40% ad ahulnaha dachodu pa krainie), a najmienš — Hrodzienskaja. Usiaho palaŭničyja ŭhodździ zajmajuć 17,1 miljona hiektaraŭ.

Čytajcie taksama:

Pad Asipovičami palaŭničy pierabłytaŭ u ciemry i vypadkova zastreliŭ barsuka z Čyrvonaj knihi

Vyznačyli staŭki dla palavańnia na biełaruskich miadźviedziaŭ i rysiaŭ

«Popyt budzie zadavoleny vielmi chutka». Ihar Šunievič raskazaŭ pra pierśpiektyvy palavańnia na miadźviedzia i ryś

Kamientary da artykuła