Biełhidramiet: Hety hod dla sielskaj haspadarki niezvyčajna ciažki
2025 hod vydaŭsia vielmi ciažkim dla sielskaj haspadarki Biełarusi. Pavodle słoŭ načalnicy słužby hidrałohii i ahramietearałohii Biełhidramieta Kaciaryny Istominaj, niezvyčajnyja klimatyčnyja ŭmovy — ciopłaja i biaśśniežnaja zima, a paśla viasnovyja zamarazki i pieraŭvilhatnieńnie — niehatyŭna paŭpłyvali na stan pasievaŭ, piša «Smartpres».
Fota ilustracyjnaje
Asabliva ad kapryzaŭ nadvorja paciarpieŭ azimy raps, jaki nie vytrymlivaje rezkich pierapadaŭ tempieratur.
U viasnovy pieryjad z-za choładu značna źmienšyŭsia ŭradžaj pładovych kultur, jahad i šmathadovych traŭ: pieršy ŭkos byŭ vielmi słaby.
U červieni choład zatrymaŭ rost ciepłalubivych kultur, takich jak kukuruza, hrečka, pamidory i ahurki. Praŭda, takoje nadvorje było dastatkova spryjalnym dla inšych kultur — u pryvatnaści, dla zbožžavych, rapsu, lonu i karniapłodaŭ.
Adnak praź lišak vilhaci na poŭnačy krainy pasievy miescami palehli. U lipieni ž daždžy i pieraŭvilhatnieńnie, z adnaho boku, spryjali rostu zbožža i kłubniaŭ, ale ŭ toj ža čas stvaryli i ŭmovy dla chvarob, asabliva fitaftory na bulbie.
«Heta značyć na biahučy momant pieraŭvilhatnieńnie pryviało da źjaŭleńnia fitaftory na pasievach na davoli vialikich płoščach», — patłumačyła Kaciaryna Istomina.
Kukuruza taksama adstaje ŭ raźvićci, choć jość nadzieja na dobry ŭradžaj zbožžavych. Sinoptyki jašče prahnazujuć palapšeńnie ŭmoŭ, što moža być karysnym dla ciepłalubivych kultur — kukuruzy i cukrovych burakoŭ.