Barysaŭcy skardziacca, što im zabaranili pradavać damy — ich źbirajucca znosić i budavać šmatpaviarchoviki
Žychary barysaŭskaj vulicy Rabočy Chimik kažuć, što ŭčastki ŭžo abmierali i skazali, što pryvatny siektar pojdzie pad znos. Ale ŭ čynoŭnikaŭ inšaja viersija.
Fota: «Minskaja praŭda»
Na vulicy Rabočy Chimik zachavaŭsia nievialiki pryvatny siektar ź niekalkich dvaroŭ. Apošnija tydni miascovyja aktyŭna abmiarkoŭvajuć čutki: damy chutka buduć znosić, a na ich miescy pabudujuć šmatpaviarchoviki.
Pad hetuju spravu ŭładalnikam damoŭ navat zabaranili ich pradavać.
«U nas tut usiaho piać-šeść dvaroŭ. Ja ŭžo dumała pradać dom — jon baćkoŭski. Mama tut žyła, ja za joj dahladała. Paśla jaje śmierci ŭstupiła ŭ spadčynu.
A ciapier, kali vyrašyła pradać, pryjšli śpiecyjalisty (chto mienavita, nie zapomniła), zamierali ŭčastak i skazali, što damy buduć znosić. Ja pažyły čałaviek, mnie b viedać, što budzie dalej. A nichto ničoha nie tłumačyć», — raskazała miascovaja žycharka «Minskaj praŭdzie».
Jaje susiedka kaža, što sprabavała arhanizavać zvarot da ŭładaŭ.
«My pajšli da ŭsich susiedziaŭ, pytalisia, što rabić. Chtości kaža — treba pisać u vykankam, a chtości ŭvohule raić zdymać videa i vykładvać u TikTok. Ale my ž nie błohiery, u nas unukaŭ niama, sami nie ŭmiejem», — paskardziłasia žančyna.
U Barysaŭskim rajvykankamie zajaŭlajuć, što pradavać damy nikomu nie zabaraniali. Ale pryznali, što pryvatny siektar płanujuć źnieści.
«U hetym mikrarajonie sapraŭdy raspracavanaja horadabudaŭničaja dakumientacyja. Jana praduhledžvaje budaŭnictva šmatkvaternaha žylla i abjektaŭ hramadskaha pryznačeńnia. Ale terminy realizacyi pakul nie vyznačanyja. I samaje hałoŭnaje — nijakich zabaronaŭ na prodaž damoŭ na vulicy Rabočy Chimik niama i być nie moža», — zajaviła načalnica adździeła architektury i budaŭnictva Natalla Pušnova.