U Hrodnie praciahvajecca pahrom intelihiencyi: aŭtaraŭ «Hrodnaznaŭstva» torhaje padatkovaja
Z krajaznaŭca Alesia Hościeva padatkovaja patrabuje dekłaracyju ab dachodach i majomaści.
Fota Alesia Kirkieviča.
Adzin z šaści aŭtaraŭ padručnika «Hrodnaznaŭstva», jaki źniali z prodažaŭ, 22 vieraśnia atrymaŭ list z padatkovaj inśpiekcyi z patrabavańniem padrychtavać dekłaracyju ab dachodach i majomaści za 2010–11 hod.
Historyk užo na piensii, ale praciahvaje pracavać vychavacielem u licei № 1 u Hrodnie, dzie taksama źjaŭlajecca zahadčykam muzieja.
Sa słovaŭ krajaznaŭca, ni ŭ jakich razmovach ź im u dadzienaj spravie «Hrodnaznaŭstva» pakul nie fihuravała. Nahadajem, što
ciaham apošnich tydniaŭ u Hrodnie tryvajuć represii, nakiravanyja na aŭtaraŭ padručnika, a knihi vymajucca ź biblijatekaŭ dy kniharniaŭ.
Dacenta Andreja Čarniakieviča naŭprost zvolnili z univiersiteta, nibyta za prahuły.
Miechanizm razhortvańnia spravy nahadvaje ataku i paklopy na Vasila Bykava, Alaksieja Karpiuka i Barysa Klejna ŭ tym samym Hrodnie ŭ saviecki čas.Pahromčykaŭ nie spyniaŭ toj fakt, što Bykaŭ byŭ vieteranam vajny i hienijalnym piśmieńnikam, a Karpiuk — jašče i vieteranam
Na ich naviešvali abvinavačvańni ŭ antydziaržaŭnaj dziejnaści.Niešta padobnaje adbyvajecca i ciapier. Historyk Čarniakievič, skažam, — heta honar maładoha pakaleńnia biełaruskaj navuki. Astatnija
aŭtary knihi «Hrodnaznaŭstva» — taksama viadomyja historyki i krajaznaŭcy, maralnyja aŭtarytety, ludzi, vartyja statusu hanarovych hramadzian.
«Ja ŭžo źviartaŭsia da inśpiektara, — raspaviadaje Aleś Hościeŭ, — ale pryčyna takoha zapytu zastałasia tajamnicaj. Za maje publikacyi časam maju hanarary: ad 10 da 70 tysiač. Nie pamiataju, kab apošnimi hadami ja nabyvaŭ niejkija darahija rečy, usie maje zarobki dziaržavie viadomyja»
Raniej anałahičnyja dekłaracyi pra dachody i majomaść masava zapytvali ŭ dziejačoŭ apazicyi, kultury i niezaležnych žurnalistaŭ u stalicy. Ciapier praktyku raspaŭsiudzili na Hrodna.