Žychary vioski pad Mahilovam sudziacca z uładami, jakija pieradali popłaŭ haspadarcy «Pralesak».
U 2011-m Mahiloŭski rajon pieradaŭ fiermieru (haspadarka «Pralesak») Juryju Koršunavu ziamlu ŭ pažyćciovuju arendu. U tym liku i popłaŭ kala vadajoma. Žychary susiedniaj vioski Niadašava-2 abskardzili rašeńnie ŭładaŭ. U časie sudoŭ žychary znajšli dadatkovy arhumient — na toj ziamli mohuć być staražytnyja kurhany. Sajt «Chartyja-97» tak i napisaŭ: «Pad Mahilovam źniščajuć kurhany». U spravu ŭciahnuŭsia mahiloŭski archieołah Ihar Marzaluk, ciapier — jašče i sienatar.
«Na tym popłavie burjan stajaŭ»
Fiermier kateharyčna nie zhodny ź viersijaj, što ź im «sudzicca ŭsia vioska».«Niama nijakaj cełaj vioski, jość tolki adzin čałaviek — Dźmitryj Jaŭstrataŭ».
Koršunaŭ charaktaryzuje svajho apanienta jak čałavieka śpiecyfičnaha. Maŭlaŭ, u vioscy z kim jon tolki nie svaryŭsia. «U nas tut byli pravierki z rajona, vobłaści, ź Dziaržkantrolu. Navat pamočnik Łukašenki pa Mahiloŭščynie Łaŭrankoŭ byŭ. I ciapier jon na ich u sud padaje».
Pa jaho słovach, pradmiet sprečki daŭno stajaŭ zarosły burjanom, tudy śmiećcie zvozili. Skacinu tam paśvić było niemahčyma, dyj u navakolnych vioskach daŭno ŭžo nichto nie trymaje karoŭ.«A miesca hetaje pry darozie, sami razumiejecie». Kaža, što ŭ jaho pajšoŭ ceły hod na ŭparadkavańnie ziamli. «I tady Jaŭstrataŭ napisaŭ zajavu, kab jamu na tym miescy vydzielili ŭčastak na pabudovu doma. A jamu nie dali — i tady pačałosia».
Fiermier nie zhodny i z tym, što jahonaje pole nibyta nie daje miascovym adpačyvać na bierazie vadajoma. «Ja sam tam uparadkavaŭ plaž, kryničku da ładu davioŭ».
Jašče adnoj z pryčynaŭ uźniknieńnia kanfliktu, kaža Koršunaŭ, stała jahonaje deputactva. «Jaŭstrataŭ taksama chacieŭ u deputaty, ale vyjhraŭ ja — prajšoŭ i ŭ sielski Saviet deputataŭ, i ŭ rajonny».
Fiermier Koršunaŭ — dobra viadomy na Mahiloŭščynie. Jon staršynia abłasnoha sajuza fiermieraŭ.
«Ničoha nie maju suprać fiermiera — čałaviek pracuje»
Dźmitryj Jaŭstrataŭ kaža, što dla jaho hałoŭnaje ŭ hetaj historyi — adnavić svaje pravy. «Ničoha nie maju suprać fiermiera Koršunava — čałaviek pracuje, nu i niachaj pracuje».
Jaŭstrataŭ padkreślivaje, što jaho, jak i inšych žycharoŭ vioski, aburyli pavodziny miascovych uładaŭ. «Byŭ u nas popłaŭ, dzie my adpačyvali, i raptam ziamlu addajuć fiermieru, a toj pačaŭ tam kukuruzu siejać. U nas nichto nie spytaŭ, choć pa zakonie hramadskaje mierkavańnie abaviazany byli ŭličyć».
Jaŭstrataŭ miarkuje, što ich kanflikt charaktaryzuje staŭleńnie ŭładaŭ da pravoŭ hramadzian u cełym.
Jon abviarhaje słovy fiermiera pra burjan i jahonyja sproby atrymać na rasčyščanym poli ŭčastak pad budoŭlu. «U vioscy žyvuć kulturnyja ludzi. Nijakaha burjanu tam nie było». Jaŭstrataŭ naradziŭsia ŭ Niadašavie, tut u jaho chata.
Na vybarach fiermieru jon sapraŭdy prajhraŭ.«U vioscy bolšaść — dačniki z Mahilova. A miascovyja piensijaniery — ludzi staroha hartu. Bajacca piarečyć tamu, chto macniejšy, hałasujuć, jak im skažuć».
Dźmitryj Jaŭstrataŭ pracuje ŭ Mahilovie ŭ filii pryvatnaj farmaceŭtyčnaj kampanii.
«Kurhan nie paciarpieŭ»
Mahiloŭski archieołah Ihar Marzaluk raskazaŭ, što kurhanny mohilnik nie paciarpieŭ, bo znachodzicca praz raku ad sprečnaha ŭčastka. Pa jaho słovach, z płanaŭ ChVIII st. vynikaje, što nad samim popłavam, na fiermierskaj ziamli, mieściŭsia falvarak. «Mahčyma, tut było i sielišča. Pakul možna skazać tolki, što nidzie jano nie ŭličanaje». Jak sydzie śnieh, archieołah źbirajecca pryjechać u Niadašava-2 na raskopki.
Marzaluk kaža, što ŭ Biełarusi mnohija sieliščy znachodziacca na terytoryi sielhasuhodździaŭ. Jon nie bačyć prablemy, kali takaja terytoryja apracoŭvajecca technikaj na hłybiniu da 40 sm. «Biada tolki, kali tam pracuje buldozier. Ci chtości vyrašyć tut budavać žytło. Heta ŭžo, faktyčna, złačynstva, takoha nielha dapuskać».
Staršynia Tavarystva achovy pomnikaŭ Anton Astapovič akcentuje ŭvahu na niedaskanałaści zakanadaŭstva ŭ śfiery achovy mienavita pomnikaŭ archieałohii. Sprava ŭ tym, što na kartach ziemleŭparadkavańnia miežy sieliščaŭ, staražytnych stajanak i kurhanoŭ dakładna nie akreślenyja. A pry praviadzieńni ziemlanych rabot hazavyja, darožnyja i budaŭničyja słužby kirujucca mienavita hetymi kartami. U vyniku mnohija archieałahičnyja abjekty nie ratuje status pomnika.
Aficyjna
20 lutaha sud Leninskaha rajona Mahilova pryznaŭ, što zakonnyja pravy Jaŭstratava nie parušanyja dziejańniami miascovych uład, što jon atrymaŭ z raj- i abłvykankamaŭ abhruntavanyja adkazy na svaje zvaroty. Paśla troch pasiadžeńniaŭ sudździa Halina Tarasava spyniła spravu, bo jana… niepadviedamasnaja sudu.
Cikava, što 15 lutaha Hienprakuratura nakiravała Jaŭstratavu adkaz na jahony zapyt. U im havorycca, što prakuratura Mahiloŭskaj vobłaści pravieryła abhruntavanaść pieravodu łuhavych ziemlaŭ sielsavieta u vornyja ziemli fiermierskaj haspadarki, a taksama pytańni ab parušeńni z boku čynoŭnikaŭ abłvykankama zakanadaŭstva ab zvarocie hramadzian. Vynikam razhladu apošniaha pytańnia stała dyscyplinarnaje pakarańnie dla čynoŭnikaŭ słužby ziemleŭparadkavańnia Mahiloŭskaha raj- i abłvykankamaŭ.
U Hienprakuratury takija dziejańni abłasnoj prakuratury paličyli vyčarpalnymi. Akramia taho, u liście padkreślivajecca, što skarhi hramadzianaŭ na dziejańni dziaržaŭnych orhanaŭ padviedamasnyja sudam.
Kamientary