Afiša

Vystava z pryvatnaj kalekcyi

U Viciebsku pracuje «Muziej miascovych staražytnaściej» z kalekcyi Vacłava Fiedaroviča.

U Viciebskim abłasnym krajaznaŭčym muziei pracuje vystava pradmietaŭ daŭniny «Muziej miascovych staražytnaściej» z kalekcyi Vacłava Fiedaroviča. Jana prymierkavana da 160‑hodździa z dnia naradžeńnia biełaruskaha krajaznaŭcy i kalekcyjaniera.

U 80‑ia hady XIX stahodździa V.Fiedarovič stvaryŭ u Viciebsku pryvatny muziej, u jakim byli sabrany pradmiety daŭniny, znojdzienyja im na terytoryi Viciebskaj, Mahiloŭskaj, Minskaj i Vilenskaj hubierniaŭ.

U ekspazicyi «Muziej miascovych straražytnaściej» pakazany rukapisnyja dakumienty — dziońniki, listy V.Fiedaroviča, jaho natatki, u pryvatnaści, pra viciebskija zamki i znachodki na ich terytoryi. Vystava znajomić z kalekcyjaj archieałahičnych znachodak, siarod jakich — kamiennyja siakiery epochi poźniaha niealitu i bronzavaha vieku, kafla, zamki i klučy XVII—XVIII stahodździaŭ, cybuki i lulki, uzory žanočaha i mužčynskaha adzieńnia, pradmiety haradskoha bytu XVIII—XIX stahodździaŭ.

Vialiki adździeł adviedzieny pad masonskija znaki i knihi, a taksama litahrafii z masonskimi simvałami. Demanstrujucca pamiatnyja miedali ŭ honar histaryčnych padziej: 250‑hodździa zasnavańnia Vilenskaha univiersiteta (1828), vyzvaleńnia sialan ad pryhonu (1861), 100‑hodździa zasnavańnia Čarnamorskaha fłotu (1791), pieršaha i druhoha padziełaŭ Rečy Paspalitaj (1793), ab\jadnańnia unijactva i pravasłaŭja (1839), karanacyi Mikałaja I (1826) i inš.

Na vystavie pakazany naściennyja miedaljony z vyjavaj dziaržaŭnych dziejačaŭ Vialikaha kniastva Litoŭskaha Stanisłava Aŭhusta Paniatoŭskaha, Stefana Batoryja, Jana III Sabieskaha, biełaruskaha kampazitara Stanisłava Maniuški i inšyja rarytety.

* * *

Vacłaŭ Fiedarovič naradziŭsia ŭ 1848 hodzie ŭ Mahilovie, skončyŭ jurydyčny fakultet Maskoŭskaha univiersiteta. U 1884 hodzie pryjechaŭ u Viciebsk, dzie pracavaŭ prysiažnym pavieranym u akružnym sudzie. Byŭ vice‑prezidentam Viciebskaj vučonaj archiŭnaj kamisii, členam‑karespandentam tavarystva krajaznaŭcaŭ u Varšavie. Pamior u Ryzie ŭ 1911 hodzie. Pachavany ŭ Viciebsku kala kaścioła śviatoha Antonija, jaki ŭ toj čas upryhožvaŭ horad.

Paśla revalucyi kalekcyja V.Fiedaroviča była nacyjanalizavana. Na jaje asnovie ŭ 1923 hodzie ŭ Viciebsku dziejničaŭ Muziej miascovych straražytnaściej. Zhodna ź invientarnym vopisam za toj hod, kalekcyja składałasia z 1.972 nazvaŭ i ŭklučała bolš za 7 tys. pradmietaŭ. U hady Vialikaj Ajčynnaj vajny hetyja pradmiety znachodzilisia ŭ Saratavie. U Viciebsk była viernuta tolki častka kalekcyi. Ciapier u fondach abłasnoha krajaznaŭčaha muzieja zachoŭvajucca bolš za 200 pradmietaŭ sa zboru V.Fiedaroviča.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Dzie ŭ Biełarusi budzie chaładniej za ŭsio?1

Dzie ŭ Biełarusi budzie chaładniej za ŭsio?

Usie naviny →
Usie naviny

Aršanski jabaćka nie dajšoŭ praź śnieh da ściaha na płoščy i ciapier skardzicca na kamunalnikaŭ2

Na fiermie pad Homielem cialat padčas marozu apranajuć u kambiniezony FOTAFAKT

Na fota z fajłaŭ Epštejna brytanskaha prynca Endru źniali na kaleniach pierad lažačaj žančynaj9

Ukrainskaja śpiavačka Jołka atrymała rasijskaje hramadzianstva5

Džefry Epštejn niekalki razoŭ atrymlivaŭ vizu ŭ Biełaruś. I dakładna naviedvaŭ našuju krainu10

«Heta budzie bomba!» U novym minskim kaściole źjavicca arhan2

Nikoł Pašynian pravioŭ viečarynu, na jakoj sam byŭ bubnačom2

Niamiecki ŭrad zasakreciŭ infarmacyju ab prajektach u Biełarusi, jakuju zapytvaje «Alternatyva dla Hiermanii»20

Za niezakonnaje pachavańnie chatniaha hadavanca biełarusam pahražaje vialiki štraf12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dzie ŭ Biełarusi budzie chaładniej za ŭsio?1

Dzie ŭ Biełarusi budzie chaładniej za ŭsio?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić