Ułada

Zapracavała novaja anłajn-inicyjatyva — «Schod». Tłumačym, što heta takoje i dla čaho patrebnaja

U pačatku hoda ŭ internecie źjaviŭsia sajt «Schod». Dla čaho jon isnuje i jakich metaŭ dabivajucca stvaralniki? Pasprabujem patłumačyć u pytańniach i adkazach.

Chto stvaralniki?

Nieviadoma, jany nie nazyvajuć siabie.

Jakaja meta?

Dać mahčymaść hramadzianam Biełarusi abirać pradstaŭnikoŭ svaich intaresaŭ. U ideale pa ŭsioj krainie takich ludziej pavinna nabracca 328 čałaviek. I ŭžo na miascovym uzroŭni, ličać arhanizatary, jany zmohuć vieści dyjałoh z uładami. Darečy, stvaralniki padkreślivajuć, što ni da jakoj palityčnaj siły jany nie naležać.

Ci zachočuć hetaha ŭłady?

Mabyć, budzie zaležać ad palityčnaj kanjunktury. Na siońnia nie bačna, što jany zacikaŭlenyja ŭ pieramovach, ale, mahčyma, situacyja źmienicca. Dy i sama ideja, kažuć arhanizatary, naležyć uładam, jakija sami nieadnarazova kazali: «Farmirujcie svaich pradstaŭnikoŭ — budziem vieści dyjałoh».

Što z hetaha moža atrymacca?

Inicyjatary spadziajucca, što delehatam «Schodu» ad imia naroda atrymajecca vykazvać nabalełyja prablemy i vieści luby dyjałoh z uładami. Mabyć, u vypadku realizacyi možam atrymać niekalki dziasiatkaŭ, a ŭ lepšym vypadku niekalki sotniaŭ, mocnych rehijanalnych lidaraŭ. Praŭda, pry ciapierašnich umovach heta moža pryvieści da padvyšanaha intaresu da hetych ludziej z boku siłavikoŭ.

Jak stać delehatam?

Nieabchodna na sajcie zapoŭnić ankietu, a taksama zapisać videazvarot, dzie buduć ahučanyja prablemnyja momant dla peŭnaha rehijona, kali zbor zajavak budzie zavieršany, to ludzi zmohuć prahałasavać za taho pretendenta, jaki im spadabaŭsia najbolš, praz vajbier ci telehram z uklučanaj hieałakacyjaj.

Heta buduć alternatyŭnyja deputaty?

Stvaralniki kažuć, što jany ni ŭ jakim razie nie chočuć zamianiać saboj orhany ŭłady. A tolki šukajuć ludziej zdolnych jakraz z uładaj razmaŭlać pa balučych pytańniach.

Ci stanie płatforma papularnaj?

Viadoma, zaležyć ad samich ludziej, jakija adhuknucca pryniać udzieł u takim «hałasavańni», ci nie. Na heta momant viadoma, što zajaŭki stać delehatami «Schodu» padali bolš za 200 čałaviek z 150 akruh. Nie tak i šmat, zdajecca, ale ŭ siońniašnich palityčnych realijach takoje «bałatavańnie» źjaŭlajecca aktam mužnaści.

Chto choča być delehatam?

Najbolš ludziej sa śfiery pramysłovaści, budaŭnictva i IT adpaviedna 24, 16 i 15 čałaviek. Dalej iduć markietynh, ekanomika i navuka — 13, 11 i 10. Samamu stałamu 70 hadoŭ, samamu maładomu — 22. Jasnaja sprava, što ŭ lidarach vyłučeńnia Minsk i Minskaj vobłaść. Hałasavańnie pačniecca ŭ lutym.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Jana daŭnavata ŭ Biełarusi». Baćka Anžaliki Mielnikavaj pryznaŭsia, što jana žyvaja i zdarovaja75

«Jana daŭnavata ŭ Biełarusi». Baćka Anžaliki Mielnikavaj pryznaŭsia, što jana žyvaja i zdarovaja

Usie naviny →
Usie naviny

«Biełavija» zapuściła samy doŭhi rejs u svajoj historyi1

ZŠA paskoryli pierakidku desantnych karabloŭ i tysiač marskich piechacincaŭ dla mahčymaj vysadki ŭ Iranie2

Hurt «Ivanuški International» nie budzie mianiać nazvu z-za zakona ab zabaronie anhlicyzmaŭ1

U Viciebsku sprabujuć pradać raskošnuju kamianicu z erkierami, jakuju za dziesiać hadoŭ daviali da poŭnaha razbureńnia1

Sabrana piataja častka ekstrannaha zboru na dapamohu vyzvalenym palitviaźniam

Koŭł: Spadziajomsia, da kanca hoda ŭdasca vyzvalić usich biełaruskich palitviaźniaŭ19

Lidary ES nie zmahli pierakanać Vienhryju razbłakavać kredyt Ukrainie na 90 młrd jeŭra5

Ci varta chavać svaje sakrety? I jak zrazumieć, kali varta skazać praŭdu, a kali — nie?3

Jeŭrapiejskija krainy i Japonija hatovyja dapamahčy zabiaśpiečyć prachod praz Armuzski praliŭ

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Jana daŭnavata ŭ Biełarusi». Baćka Anžaliki Mielnikavaj pryznaŭsia, što jana žyvaja i zdarovaja75

«Jana daŭnavata ŭ Biełarusi». Baćka Anžaliki Mielnikavaj pryznaŭsia, što jana žyvaja i zdarovaja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić