Navuka i technałohii

Stvorany prybor, jaki papiaredžvaje ab nabližeńni infarktu abo insultu. Ën pracuje jak radar

Hetaja ideja naležyć prafiesaru Alaksandru Kiolpinu (Alexander Kölpin) z Hamburhskaha techničnaha ŭniviersiteta. Jon ličyć, što kali radar možna vykarystoŭvać dla pošuku karabloŭ ci raźliku vyšyni palotu, to hetaj technałohii možna znajści prymianieńnie i ŭ miedycynie.

Fota Depositphotos.com

«Radary majuć vialiki patencyjał, kab zrabić miedycynskija ahlady bolš efiektyŭnymi, zručnymi i biaśpiečnymi», — pierakanany Kiolpin.

Choć ideja acenki radaram stanu serca nie novaja, bo takaja technałohija vykarystoŭvałasia, kab znajści ludziej, pachavanych zažyva, Kiolpin razam z kalehami pieršymi ŭ Jeŭropie raspracavali radyjołakacyjnyja sistemy dla miedycynskaha vykarystańnia.

Vysokaadčuvalnyja sensarnyja technałohii mohuć prymianiacca dla bieśpierapynnaha manitorynhu sercabićcia i dychańnia pacyjentaŭ. Užo byli praviedzienyja kliničnyja testy pacyjentaŭ, jakija pakazali efiektyŭnaść padobnych sistem, piša DW.

Tradycyjnaja elektrakardyjahrama rehistruje bićcio serca z dapamohaj elektrodaŭ i kabielaŭ, jakija złučajuć pacyjenta z pryborami. Z dapamohaj radyjołakacyjnaj technałohii mahčyma ažyćciaŭlać manitorynh dystancyjna i bieskantaktna. Čujnik, raspracavany niamieckim daśledčykam, rehistruje puls i dychańnie navat praz adzieńnie i pieradaje źviestki na kantrolnyja pryłady.

Sam čujnik, jaki ŭjaŭlaje saboj składanuju sensarnuju sistemu, vielmi kampaktny. Im možna karystacca navat doma. Kali serca pierapampoŭvaje kroŭ pa vienach, pavierchnia skury minimalna pulsuje taksama, što fiksuje čujnik.

Takim čynam prybor fiksuje pakazalniki žyćciova važnych funkcyj arhanizma i padaje sihnał tryvohi, kali vyjaŭlaje niebiaśpieku infarktu abo insultu. Kali čałaviek atrymlivaje takoje papiaredžańnie, to mieryprajemstvy pa vyratavańni pačnucca našmat raniej, što moža vyratavać pacyjentu žyćcio.

Akramia hetaha, Alaksandr Kiolpin nadaje ŭ svaim prajekcie šmat uvahi manitorynhu novanarodžanych dziaciej. Ličycca, što niavyjaŭlenaja epilepsija ŭ niemaŭlat źjaŭlajecca pryčynaj 20% raptoŭnych dziciačych śmierciaŭ.

Adnak dziakujučy čujnikam dzieci mohuć znachodzicca pad pastajannym nazirańniem. Pavialičvajecca vierahodnaść taho, što prystup budzie svoječasova vyjaŭleny.

Hetaja technałohija moža być karysnaj i ŭ baraćbie z karanavirusam. Pa anałohii z pulsam dystancyjna moža vymiaracca i tempieratura. Z dapamohaj takoha mietadu možna bieskantaktna daśledavać infikavanych, što źnižaje ryzyku zachvorvańnia dla miedycynskaha piersanału.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Padrabiaznaści napadu padletkaŭ ź bitaj i pistaletami na katedž u Smalavickim rajonie11

Padrabiaznaści napadu padletkaŭ ź bitaj i pistaletami na katedž u Smalavickim rajonie

Usie naviny →
Usie naviny

Fanaty Tejłar Śvift abrynulisia z krytykaj na Illu Malinina paśla pravału na Alimpijadzie2

Pad Smalavičami sa stralaninaj zatrymali troch małaletak-zamiežnikaŭ, jakija na zamovu napali na dom piensijanieraŭ17

U Hrodnie pradajuć kvateru z krutym vidam na Farny kaścioł i Savieckuju płošču. Cana taksama ŭražvaje5

Kitajskaja kampanija prezientavała pieršaha poŭnapamiernaha robata-humanoida, jaki adčuvaje dotyk i biehaje marafony

Tramp: Dziaržavy-ŭdzielnicy Rady miru vydzielać bolš za 5 miljardaŭ dalaraŭ na Hazu5

Valfovič prakamientavaŭ zajavy SVR i paprasiŭ Jeŭropu nie dyktavać Biełarusi, jak žyć12

Vajna va Ukrainie nie skončycca ŭ 2026 hodzie, ličyć hienierał Ben Chodžes3

Dziasiatki hadoŭ ekśpiedycyj u adnym jutub-kanale. U Biełarusi prezientavali videarchiŭ Mikoły Kozienki z narodnymi tancami i abradami1

U Centralnuju i Uschodniuju Jeŭropu ciakuć miljardy: rekordnyja inviestycyi, niahledziačy na niavyznačanaść3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Padrabiaznaści napadu padletkaŭ ź bitaj i pistaletami na katedž u Smalavickim rajonie11

Padrabiaznaści napadu padletkaŭ ź bitaj i pistaletami na katedž u Smalavickim rajonie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić