Za «papularyzacyju subkultury «PVK Rodan» zatrymlivali papularnuju tyktokierku
Zatrymańnie pravodziŭ HUBAZiK — u dziaŭčyny na staronkach źjavilisia videa, źniatyja na fonie milicejskaj raściažki. Praŭda, nieŭzabavie jaje adpuścili.

Na Ksieniju Maruk u tyktoku padpisanyja bolš za 500 tysiač čałaviek, a ŭ instahramie — bolš za 4 tysiačy.
Ksienija — 30-hadovaja biełaruska, choć doŭhi čas žyła ŭ inšych krainach. U siabie ŭ tyktoku jana abyhryvaje roznyja trendy. Apošnija niekalki videa pryśviečanyja «PVK Rodan».
Miarkujučy pa ŭsim, ź dziaŭčynaj praviali prafiłaktyčnuju hutarku i zmusili zapisać videa, dzie jana zaklikaje padpisantaŭ «nie prasoŭvać hetuju subkulturu», paśla čaho adpuścili.
Pa źviestkach vydańnia «Fłahštok», na mierkavanaj schodcy «PVK Rodan» u Homieli zatrymali bolš za 25 čałaviek.
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆ«PVK Rodan» užo ŭ Minsku. Płanujuć sustreču na Kamiennaj Horcy
-
KDB vyklikaje biełarusaŭ, jakija pryjazdžajuć dadomu z-za miažy, na razmovy pra dziaržaŭnuju zdradu
-
Napiaredadni 1 vieraśnia biełaruska sprabavała zarabić na šakaładkach z cytatami Łukašenki
-
«Paśla Novaha hoda možam apynucca na vulicy». Naviedalisia ŭ šełtar, jaki daje dach nad hałavoj palitviaźniam, vymušanym pakinuć Biełaruś
Ciapier čytajuć
Źnikły Anatol Kotaŭ byŭ partnioram samaha vysokapastaŭlenaha biełaruskaha raźviedčyka, jaki pierajechaŭ u Polšču. Tut moža być kluč da razhadki jaho źniknieńnia

Źnikły Anatol Kotaŭ byŭ partnioram samaha vysokapastaŭlenaha biełaruskaha raźviedčyka, jaki pierajechaŭ u Polšču. Tut moža być kluč da razhadki jaho źniknieńnia
Biełaruski psichijatr: Palihraf z 100 chłusaŭ nie vyjavić dvuch. A siemiarych tych, chto kaža praŭdu, abvinavacić u chłuśni — i heta pa aptymistyčnych acenkach

Kamientary