Znakamity etnohraf i kulturołah pražyŭ bolš za sto hadoŭ.
1‑ha listapada, ale stała viadoma tolki ciapier, pajšoŭ z žyćcia Kłod Levi‑Stros, francuzski etnohraf, sacyjołah i kulturołah, stvaralnik škoły strukturalizm ŭ etnałohii, teoryi «Incestu» (adnoj z teoryj pachodžańnia prava i dziaržavy), daśledčyk sistem svajactva, mifałohii i falkłoru.
Naradziŭsia ŭ niebahataj jaŭrejskaj siamji (Levi Straus) u Bruseli ŭ dalokim 1908 h. Ckončyŭ znakamituju paryžskuju Sarbonu — vyvučaŭ prava i fiłasofiju. Paśla vučoby, zamiest dobraj i spakojnaj karjery, małady francuz ź levackimi pohladami jedzie ŭ Braziliju, dzie vielmi chutka stanovicca prafiesaram univiersiteta San‑Paŭłu. Mienavita daśledavańni indziejskich plamion Brazilii prynieśli maładomu vučonamu viadomaść.
II Suśvietnaja vajna prymusiła Levi‑Strosa vyjechać z Paryža ŭ ZŠA. Dzio jon stanovicca daśledčykam z suśvietna viadomym imieniem. Jamu naležyć bolš za dva dziesiatki hruntoŭnych prac pa antrapałohii, etnałohii, sacyjałohii. Stros byŭ vosiem razoŭ uhanaravany dziaržaŭnymi ŭznaharodami. Nie tolki francuzskimi i amierykanskimi, a taksama brazilskaj, japonskaj i bielhijskaj.
U 2008 hodzie Levi‑Strosu spoŭniłasia 100 hadoŭ i jon staŭ pieršym členam Francuzskaj akademii, jaki dasiahnuŭ hetaha ŭzrostu. U tym ža hodzie francuzskaja Biblijateka Plejady prystupiła da publikacyi jaho prac, što zvyčajna pry žyćci aŭtara nie rabiłasia.
Kamientary