Kino

Biełaruski režysior staŭ siabram Jeŭrapiejskaj kinaakademii

9 maja Jeŭrapiejskaja kinaakademija pryniała ŭ svaje šerahi 462 novych siabroŭ. Razam ź inšymi viadomymi ludźmi ŭ adzin z samych viadomych kinainstytutaŭ śvietu byŭ pryniaty biełaruski režysior, aŭtar filmaŭ «Kuraž», «Voziera radaści» Alaksiej Pałujan.

9 maja Jeŭrapiejskaja kinaakademija pryniała ŭ svaje šerahi 462 novych siabroŭ. Razam z amierykanskim akcioram Uiljamam Defo (jaki ŭ kinaakademii pradstaŭlaje Italiju), niamieckim režysioram Frenkam Petcoldam («Na Zachodnim froncie bieź źmien»), dacka-amierykanskim akcioram Elijatam Krosietam Chovam («Zimnija braty»), sierbskaj aktrysaj Jasnaj Džuryčyč («Quo Vadis, Aida?») dy inšymi prafiesijanałami ŭ adzin z samych viadomych kinainstytutaŭ śvietu byŭ pryniaty biełaruski režysior, aŭtar filmaŭ «Kuraž», «Voziera radaści» Alaksiej Pałujan, piša Reform.by.

Na hety momant u siabrach Jeŭrapiejskaj kinaakademii čatyry kiniematahrafisty ź Biełarusi: režysior-dakumientalist Viktar Aśluk, kinaanalityk, prahramny dyrektar Ihar Sukmanaŭ, pradziusarka, zasnavalnica i dyrektarka fiestyvalu Paŭnočnych i Bałtyjskich krain «Paŭnočnaje źziańnie» Vola Čajkoŭskaja i režysior, scenaryst Alaksiej Pałujan.

Aŭtar našumiełaha filma «Kuraž» («Śmiełaść») tak prakamientavaŭ Reform.by svajo ŭstupleńnie ŭ siamju European Film Academy.

— Heta vielmi pryjemny i simvaličny krok, — adkazaŭ jon. — Pryjemny, bo adbyvajecca intehracyja biełaruskaha niezaležnaha kiniematohrafa jašče hłybiej u jeŭrapiejkija instytuty. Simvaličny, bo naša niezaležnaja kultura viartajecca tudy, dzie histaryčna mieła svajo miesca — u Jeŭropu.

—Asabliva pryjemna stać častkaj vialikaj prafiesijnaj supolnaści, jakaja padzialaje kaštoŭnaści aŭtarskaha kiniematohrafa, — padkreśliŭ jon. — Spadziajusia ŭ nastupny hod inšyja maje biełaruskija kalehi i kalažanki dałučacca da nas.

Siońnia biełaruski režysior, jaki žyvie ŭ Bierlinie, pracuje nad novaj stužkaj — poŭnamietražnym hulniavym filmam pad rabočaj nazvaj «U čakańni Biernau» — historyjaj pra toje, jak dyktatarskija režymy źmianiajuć asobu čałavieka.

— Heta taksama budzie historyja pra roźnicu pamiž pakaleńniami ŭ siońniašniaj Biełarusi, — dadaje aŭtar.

— Hety padzieł [pamiž pakaleńniami] ŭ žniŭni 2020 staŭ ahromnistym, — ličyć Alaksiej Pałujan, — i jaho ŭžo nijak nie spynić.

Kiniematahrafist akurat ciapier zakančvaje pracu nad režysiorskim scenarom karciny; a ŭletku raspačniecca pieradvytvorčy pieryjad prajekta: pošuk akcioraŭ, łakacyi i kamandy.

Alaksiej Pałujan taksama zaŭziaje za jašče adnu važnuju inicyjatyvu — Biełaruskuju niezaležnuju kinaakademiju. Nahadajem, što jon źjaŭlajecca adnym z šaści zasnavalnikaŭ novaha instytuta, meta jakoha — zrabić čutnym hołas biełaruskich niezaležnych kiniematahrafistaŭ u śviecie, sadziejničać stvareńniu biełaruskaha kino. Raźvićcio i prasoŭvańnie hetaha važnaha prajekta, jaho padtrymka — taksama ŭ pryjarytetach kinadziejača.

— Spadziajusia, što majo siabroŭstva ŭ Jeŭrapiejskaj kinaakademii dapamoža jašče bolš ščylnamu supracoŭnictvu hetaha instytuta ź Biełaruskaj niezaležnaj kinaakademijaj, — padkreśliŭ režysior.

European Film Academy była zasnavana ŭ 1989 hodzie jaje pieršym prezidentam Inhmaram Bierhmanam i 40 kiniematahrafistami dla prasoŭvańnia intaresaŭ jeŭrapiejskaj kinaindustryi. Stvareńnie jeŭrapiejskaj kinasupolnaści kiniematahrafistaŭ i tym samym pavyšeńnie cikavaści i dastupnaści jeŭrapiejskaha kino dla supolnaści amataraŭ kino źjaŭlałasia i źjaŭlajecca adnym z hałoŭnych napramkaŭ jaje dziejnaścii. Kinaakademija prasoŭvaje jeŭrapiejskaje kino, kulminacyjaj čaho štohod stanovicca Miesiac jeŭrapiejskaha kino i ŭručeńnie Jeŭrapiejskaj kinapremii, a hetaksama sadziejničaje prafiesijnym znosinam filmmejkieraŭ.

Siońnia arhanizacyja naličvaje bolš za 4000 siabroŭ z 52 krain.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Łukašenka daručyŭ Ryžankovu pačać pieramovy ź litoŭcami9

Łukašenka daručyŭ Ryžankovu pačać pieramovy ź litoŭcami

Usie naviny →
Usie naviny

Aryna Sabalenka stała druhoj u historyi suśvietnaha žanočaha tenisu pavodle pamieraŭ pryzavych2

«Nie mahu pravieryć, jak mianie pierakłali». Aleksijevič adkazała na krytyku za vykazvańnie pra admovu ad ruskaj movy54

Litva vyrašyła jašče raz źviarnucca da biełaruskich uładaŭ nakont pytańnia svaich furaŭ18

«Prabačcie im, biełarusy». Rasijanie paprasili prabačeńnia za rastoŭskuju kamandu KVZ15

Čamu chamieleony kruciać vačyma va ŭsie baki? Navukoŭcy rastłumačyli tajamnicu «fatahrafičnaha» pozirku1

«Nafih vizy. Ja bolš nie budu jeździć u krainy, jakija nie zacikaŭlenyja ŭ turystach nastolki, što zakryvajuć miežy»53

MAK źbirajecca zabaranić spartoŭcam-transhiendaram udzielničać u žanočych spabornictvach10

U turmie ŭ Ekvadory znajšli dziasiatki paviešanych viaźniaŭ1

Asudzili mazyrskaha błohiera Union Bell. Chłopiec niekalki hadoŭ chavaŭsia, ale paśla aryštu baćki byŭ vymušany źviarnucca ŭ balnicu8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka daručyŭ Ryžankovu pačać pieramovy ź litoŭcami9

Łukašenka daručyŭ Ryžankovu pačać pieramovy ź litoŭcami

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić