Nadvorje77

Śpioka ŭ Jeŭropie zabiare miljony žyćciaŭ. Jakija harady samyja niebiaśpiečnyja

Źmiena klimatu moža pryvieści da pavieličeńnia kolkaści śmiarotnych vypadkaŭ ad śpioki ŭ Jeŭropie na 2,3 miljona čałaviek da 2099 hoda, padličyli navukoŭcy.

U lipieni ŭ Afinach było +46. Praź śpioku Akropal zakryvali ŭdzień. Fota: Simon Skafar / Getty Images

Źmiena klimatu, chutčej za ŭsio, pryviadzie da rezkaha pavieličeńnia śmiarotnaści ad ekstremalnaj śpioki, zvodziačy na ništo čakanaje niekatorymi navukoŭcami źnižeńnie śmiarotnaści ad choładu, paviedamlaje Jeŭrańjus.

Takija vysnovy zrabili ŭdzielniki daśledavańnia z Łabaratoryi madelavańnia navakolnaha asiarodździa i zdaroŭja (EHM) Łondanskaj škoły hihijeny i trapičnaj miedycyny (LSHTM), apublikavanaha ŭ časopisie Nature Medicine.

«Daśledavańnie daje pierakanaŭčyja dokazy taho, što rezki rost kolkaści śmiarotnych vypadkaŭ, źviazanych sa śpiokaj, značna pieravysić luboje źnižeńnie śmiarotnaści, źviazanaj z choładam, što pryviadzie da čystaha rostu śmiarotnaści pa ŭsioj Jeŭropie», — adznačaje prafiesar Antonia Hasparyni, staršy aŭtar artykuła i kiraŭnik łabaratoryi EHM u LSHTM.

Pavodle acenak jaho kamandy, źmiena klimatu moža vyklikać bolš za 2,3 miljona dadatkovych śmiarotnych vypadkaŭ, źviazanych z vysokimi tempieraturami, u 854 jeŭrapiejskich haradach da 2099 hoda. Adnak, pa mierkavańni daśledčykaŭ, 70% hetych trahiedyj možna paźbiehnuć, kali pryniać svoječasovyja miery dla palapšeńnia ekałahičnaj situacyi.

Pavodle prahnozaŭ, da kanca stahodździa najbolšaja kolkaść śmiarotnych vypadkaŭ, źviazanych z tempieraturaj, budzie zarehistravanaja ŭ Barsiełonie — 246 082. Za joj iduć Rym (147 738 śmierciaŭ) i Nieapal (147 248).

Čaćviortym u śpisie źjaŭlajecca ispanski horad Madryd (129 716), a piaty radok zajmaje Miłan (110 131). Dalej iduć Afiny (87 523 śmierci), Valensija (67 519), Marsel (51 306), Bucharest (47 468) i Hienuja (36 338).

Daśledčyki adznačajuć, što pik śmiarotnaści prahnazujecca ŭ samych ščylna nasielenych mižziemnamorskich haradach. Ale paciarpieć mohuć i nievialikija harady na Malcie, u Ispanii i Italii.

Kamientary7

  • Acab
    28.01.2025
    Asabliva ciešyć navukovaja dakładnaść prahnazavanaje straty čałavieka resursu - da adnaje hałavy
  • Musarok
    28.01.2025
    Nie daremna chleb jaduć. Naščadki niamieckich buchhałtaroŭ časoŭ viadomaha aŭstryjskaha mastaka.
  • Hreta
    28.01.2025
    Tak prosta nie zdajecca.

Ciapier čytajuć

Kiroŭcy «Jandeks-taksi» ŭ Biełarusi abmiarkoŭvajuć ideju zabastoŭki 15 śniežnia7

Kiroŭcy «Jandeks-taksi» ŭ Biełarusi abmiarkoŭvajuć ideju zabastoŭki 15 śniežnia

Usie naviny →
Usie naviny

Papularnuju tyktokierku z Łuninca, jakaja ratavała biazdomnych žyviolinaŭ, asudzili za palityku4

Łaŭroŭ zajaviŭ, što Rasija nie dumała napadać na Ukrainu i nie źbirajecca atakavać Jeŭropu9

Kiraŭnictva abaronnaha zavoda va Ukrainie krała hrošy na zakupkach brani dla tankaŭ5

1200 mietraŭ i vid na praśpiekt Pieramožcaŭ. U HC «Zamak» narešcie adkryŭsia fud-kort

Cichanoŭskaja zastajecca dla prapahandy voraham numar adzin. Voś novyja mietadyčki, jany datyčać partretaŭ i achovy29

Pažyłaja niemka abakrała «miersiedes» u Hrodnie12

Pryhoža, ale vielmi doraha. Biełaruska hod pražyła ŭ Charvatyi pa vizie ličbavaha kačeŭnika6

Biełarusku pavinny sudzić u ZŠA za kantrabandu avijadetalaŭ u Rasiju, ale adździeł mihracyi choča jaje jak nielehałku departavać da suda1

Biahucha Maryna Arzamasava trecim razam stała maci3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kiroŭcy «Jandeks-taksi» ŭ Biełarusi abmiarkoŭvajuć ideju zabastoŭki 15 śniežnia7

Kiroŭcy «Jandeks-taksi» ŭ Biełarusi abmiarkoŭvajuć ideju zabastoŭki 15 śniežnia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić