Ekranizacija užie była, i ona horazdo łučšie. Čto kasajetsia istorii, vydumana. Hieroizm otdielnych ludiej był, no bolšinstvo sdałoś v piervyje die časy. Hitlerovcy brali etu krieposť dvaždy. I vsie znali. Piervyj raz v 1939 udarili po polskim zaŝitnikam, kotorym v śpinu udarili bolšieviki. Tri dnia polaki dieržali oboronu, no na dva fronta słožno. Tak čto putin pusť popłačiet nad žopoj kabajevoj.
Rusłan
16.05.2025
Viktorija Olehovna, V lubom słučaje: słuživšije v Briestskoj krieposti - 22.06.1941 zaŝiŝali svoju stranu ot vniešnieho ahriessora. A siehodnia armija RF - eto vniešnij ahriessor, a ukraincy zaŝiŝajut svoju stranu. Poetomu rośsijanie nie imiejut prava kasaťsia svoimi krovavymi rukami podviha ludiej toj vojny.
1863
16.05.2025
Rusłan, Briest okkupirovan SSSRiem był v 1939… okkupirovannaja tierritorija eto užie «svoja strana» v 1941 ? 🙂
Pocyk
18.05.2025
1863, eto kak by Siejčas ukraincy popytaliś otbiť Mariupol, a takije kak Rusłan nazvali by jeho užie Rośsijej, poetomu russkije zaŝiŝajut užie svoju Rodinu.
pypa-chacieŭ-u-tualet
16.05.2025
A pra sumiesny parad savieckich i ssaŭskich tam jość? U Bieraści byŭ u 1939
Tlo
16.05.2025
Nadiejuś biudžiet filma udačno raśpilili, choť komu-to kakaja-to polza ot nieho budiet
Čavus
16.05.2025
Pamiataju hetu apovieść, jašče z savieckich časoŭ. I tvory Barysa Vasiljeva čytaŭ. Hety piśmieńnik - sapraŭdny frantavik. Jak naš Vasil Bykaŭ. Žanr jaho prozy nazyvali "lejtenantskim". Viadomaja apovieść "A zory tut cichija" - taksama jaho tvor. Dumaju, siońnia jon u Rasii byŭ by "inoahientom".
1863
16.05.2025
Čavus, čamu nie pisali frantaviki pra napad na Polšču u 1939, na Finlandyju, Rumyniju…? Napisali tolki tady, kali na ich napali?
B
16.05.2025
1863, počiemu ty nie stoiš s fłahom bčb voźle ispołkoma? Imienno po etoj pričinie i nie pisali.
Imia
16.05.2025
Sriednij palec kino!
J
16.05.2025
Na titrach prośleziłsia. «Nakoniecto zakončiłoś eto d.ŝie»
Russkomu miru nužno bolšie krovi
16.05.2025
Russkomu iiru vsiehda, tiepieŕ russkomu miru putina, čiełoviečieskaja pierśpiektiva čužda i nie nužna. Russkomu miru, v łučšiem słučaje, nužien čiełoviečieskij matieriał i pušiečnoje, čiełoviečieskoje miaso, hotovoje podochnuť za caria, hiensieka, priezidienta i ich briedovyje idiei.
Michaś
16.05.2025
Pra turmu NKUS "Bryhitka" na terytoryi Bieraściejskaj krepaści i tamtejšy rastreły źniavolenych (u t.ł. i palityčnych) u kinastužcy ŭzhadać zabyli? Nažal ŭ niemcaŭ atrymałasia vyzvalić tolki nievialikuju častku źniavolenych, najbolš viadomym ź jakich byŭ budučy kardynał Kazimir Śviontak, jakoha savieckija akupanty prysudzili da śmierci. Ale aproč "Bryhitki" u Bieraści dziejničała jašče adna i našmat bolš vialičeznaja turma "Krasnucha", jakuju Saviety ŭviali ŭ ekspłuatacyju u pačatku 1941. Dyk voś tam savieckija turemščyki raźbiehlisia, jak tarakany, tamu bolšaja častka z 4000 źniavłolennych tyj turmy acaleła i była vyzvalena niemcami.
U biełaruskich kinateatrach kruciać film pra vajnu, ad jakoha zapłakaŭ Pucin. Što heta za kino?
V lubom słučaje: słuživšije v Briestskoj krieposti - 22.06.1941 zaŝiŝali svoju stranu ot vniešnieho ahriessora. A siehodnia armija RF - eto vniešnij ahriessor, a ukraincy zaŝiŝajut svoju stranu. Poetomu rośsijanie nie imiejut prava kasaťsia svoimi krovavymi rukami podviha ludiej toj vojny.
Dumaju, siońnia jon u Rasii byŭ by "inoahientom".
Napisali tolki tady, kali na ich napali?
Russkomu miru, v łučšiem słučaje, nužien čiełoviečieskij matieriał i pušiečnoje, čiełoviečieskoje miaso, hotovoje podochnuť za caria, hiensieka, priezidienta i ich briedovyje idiei.