Kamientary da artykuła

Vieteranu z Hrodna 97 hadoŭ — u 1945-m achoŭvaŭ most pad Nižnim Noŭharadam, a paśla vajny zmahaŭsia z «banderaŭcami»

  • dzied-śvistun
    20.05.2025
    Hublajecie klikbejtnuju chvatku, šanoŭnyja - Karajeŭ pachvaliŭ Niaŭzorva, ale jość niuans.))
    Ciažka biez žartaŭ čytać naviny pra ražanych kłoŭnaŭ. A jak prykładna zdabyvalisia tyja ŭznaharody - daŭno napisana Bykavym i Astafjevym.
    Ci voś niadaŭna Sałonin apaviadaŭ pra kamdziva Fiodara Fiodaraviča Fiodarava, jaki drapanuŭ z Paŭnočna-Zachodniaha frontu 24.06.1941, a va ŭznaharodnych dakumientach - asabista padbiŭ 6 (!) tankaŭ praciŭnika 26 (!) červienia 1941. Siedziačy ŭ tyle ŭ Salikamsku, jašče j sabutelnikam miedalki vybivaŭ - hieroj!
    I hety dzied z toj ža kasy. Chiba jašče pabyvaŭ u roli ciapierašnich roshvardziejcaŭ, vyniščajučy ŭkraincaŭ na akupavanaj terytoryi.
  • Archivy
    20.05.2025
    Chto b sumniavaŭsia -- vojski NKVD padčas vajny samyja žyvučyja...
  • ŭ Kurapatach ci Dražnie taksama słužyŭ impieryi ?
    20.05.2025
    Archivy,

    cikava, ŭ Kurapatach ci Dražnie taksama słužyŭ impieryi ?....
  • Pytańnie
    20.05.2025
    Niemca choć adnaho zabiŭ hety ruski vieteran? Ci tolki ŭkraincaŭ?

    "Da kanca vajny Niaŭzoraŭ u składzie harnizona achoŭvaŭ most ... za 2000 kiłamietraŭ ad frontu.
    Z žniŭnia 1945 hoda pa studzień 1946 hoda jon prymaŭ udzieł u ... zmahańni z nacyjanalistyčnym ukrainskim padpollem".
  • babrujčanin
    20.05.2025
    U Niaŭzorava Hlebaviča baćka taksama chienierał kdb a jon bałtyciepry zmahałsia z " lasnymi bratami" z ryžskim amapam pobač..u kancy 80 pačatku 90ch
  • Jakoje dačynieńnie jon maje da Biełarusi?
    20.05.2025
    Jaho pryzvali ŭ armiju ŭ śniežni 1944 hoda. (diekabrie). //
    Vajna skončyłasia 3.07.1944.
    Jakoje dačynieńnie jon maje da vajny na terytoryi Biełarusi?
    Nijakaha.
  • Ušk
    20.05.2025
    Jakoje dačynieńnie jon maje da Biełarusi? , Niebolšoje utočnienije: 3/7 Minsk osvobodili, vsiu Biełaruś - 28/7.
  • tyłavy hebešny pacuk
    20.05.2025
    Tyłavy hebešny pacuk: navat nidzie nie pavajavaŭ, a potym hebešnik zmahaŭsia z małalikimi banderaŭcami.
  • Niet vietieranov užie.
    20.05.2025
    Eto nie vietieran. Vsie oni užie umierli ot užasov vojny, a etot živoj. Vopros hdie on był vo vriemia vojny? V tyłu on był i jeł kašu s masłom. Nievieriu etomu "vietieranu".
  • Askold
    20.05.2025
    Ja žie hovoriu, zavoziat v Biełaruś vsiakij sbrod - vahnierovcy, pakistancy, kazaki (otkuda v Hrodno, k primieru, kazaki voobŝie vzialiś? - a tam u nich kakije to atamany dažie jesť) tak nazyvajemyje "vietierany". I taskajutsia s nimi potom po vsiem horodam i viesiam vydavaja za "našie hieraičeskaje prošłaje, nastajaščeje i buduščeje ". S druhoj storony, v stranie, prievrativšiejsia v Somali v cientrie Jevropy po druhomu i byť nie možiet.
  • ja taksama ŭ niejkaj stupieni vieteran
    20.05.2025
    Karnik zvyčajny. Ad kłasičnaha fašysta jaho adroźnivaje tolki miesca pachodžańnia.
  • Josik
    20.05.2025
    Bo karajeŭ taki ž ražany błazan.
  • Karajev-rośsijskij nkvdšnik
    20.05.2025
    Jurij Karajev zakončił Saratovskij vojennyj institut vnutrieńnich vojsk MVD RF v 1987 hodu. Počitajtie pro eto pozornoje zaviedienije.
    Ono načało svoju istoriju s maja 1932 hoda ot 4 škoły pohraničnoj ochrany i vojsk OHPU.
    9 maja 1932 hoda na osnovanii prikaza kollehii OHPU była sozdana 4-ja škoła pohraničnoj ochrany i vojsk OHPU s postojannym miestom disłokacii v horodie Saratovie. V apriele 1937 hoda škoła była prieobrazovana v vojennoje učiliŝie, kotoroje stało imienovaťsia «Saratovskoje vojennoje učiliŝie pohraničnoj i vnutrieńniej ochrany NKVD SSSR» s sieriediny 1937 hoda — «Saratovskoje vojennoje učiliŝie pohraničnych i vnutrieńnich vojsk NKVD SSSR».
  • Yvan
    20.05.2025
    Staryj viertuchaj
  • Fiedzia
    20.05.2025
    Nu kakoj iz viertuchaja vietieran?
  • Prykład
    20.05.2025
    Adzin stary čałaviek, taksama 1927 hoda naradženia, daŭno mnie raskazvaŭ, što pieramohu jon sustreŭ u vučebnaj čaści ŭ Uručy i ŭdzielnikam vajny jon nie byŭ. Adnak niekatoryja z kursantaŭ vučebki trapili prachodzić słužbu ŭ Hiermaniju, a tam u mai i letam 1945 hoda praliŭsia doždž z uznaharod i hetym byłym kursantam, jak i ŭsim astatnim, vydali miedali za pieramohu nad Hiermanijaj i kali ŭ kancy 70-ch hadoŭ prošłaha stahodźzia ŭdzielnikam vajny stali davać ilhoty, to hetyja ludzi stali ŭdzielnikami vajny, tamu što ŭ ich byŭ hety miedal.
  • Josik
    20.05.2025
    Prykład, ja raniej pisaŭ, jak majmu cieściu 1944 h.n. ź nievialičkaha horada prapanoŭvaŭ major z vajenkamatu pinžak ź miedalami apranuć, i prajścisia, jak byccam vieteran. Stary skazaŭ, što bolšaj hańby nie čuŭ, dy i ludzi viedajuć, chto jon. Bač, nie ŭsie tak siabie pavodziać, niekatoryja 4 ordeny BČS na siabie viešajuć, i prymajuć kvietki i vinšavańni, navat nie pražyŭšy i 80 hadoŭ.
  • Prykład
    20.05.2025
    Jašče adzin prykład. Na kanale Marka Sałonina na dniach vyjšaŭ siužet pra bai kala Alitusa ŭ červinie 1941 hoda i jak kamandzir 5-aj tankavaj dyvizii pałkoŭnik Fiodaraŭ daŭ dzioru i ŭžo 24.06.41 apynuŭsia kala Maładziečna. Potym hety pałkoŭnik staŭ načalnika Salikamskamskaj VU dzie i prabyŭ usiu vajnu, adnak heta nie pamiešała jamu prysvoić sabie miedali "Za abaronu Leninhrada", "Za abaronu Maskvy" i potym jašče i orden Ajčynnaj vajny. Voś tak niekatoryja prachadzimcy atrymlivali ŭznaharody.
  • Juozas
    20.05.2025
    Iskońnij moskovit. Viertuchaj-čiekist. A u sučaśnij Biłorusiji im.Baćki vin nacionalnij hieroj....

 

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić