A ŭvohule čałaviek pačynaje vyrašać inšyja zadačy, nie mienš składanyja: jak zaprahramavać toj kampjutar abo chacia b prosta pracavać na im. Heta ŭsio ž trochi składaniej za čytańnie haziety i buchhałtarski ŭlik na papierkach. Adnak nie nastolki, jak nam žadajecca - kab čałaviek pierajšoŭ na niejki novy ŭzrovień na 2 hałavy vyšej. Mabyć, adsiul i rasčaravańnie.
Najpierš nie hpłasi!
22.05.2025
1) Kaliści manachi byli suproć knihadrukavańnia: "iak tak, kožny drukuje što choča i kožny čytaje što choča?" 2) Siońnia dostup da luboj knihi śvietu ŭ kožnaha ŭ kišeni. 3) Čałaviek nie parazumnieje, kali pračytaje nie tuju knihu, a inšaja budzie niedastupnaj. Narodžanamu ŭ SSSR varta pamiatać pra takuju pahrozu. 4) "Paśla hetaha" i "razam z hetym" nie značyć "z pryčyny hetaha". 5) Chto skazaŭ, što čałaviectva durnieje? Pakažycie mnie hetaha razumnika. 6) Niežadańnie vučycca karystacca dasiahnieńniami cyvilizacyi nie padstava źniščać cyvilizacyju. 7) U Šviecyi "elektronnyja nośbity nie tak upłyvajuć"? Hł. p. 6. Urešcie možna zhasić śviatło i vučycca pry śviečkach, bo niapravilnaje aśviatleńnie psuje zrok. Badaj samaja lepšaja školnaja adukacyja ŭ śviecie finskaja, dzie admovilisia ad piśma rukami, a francuzy, zdaŭna i siońnia samyja lepšyja u śviecie matematyki, ad pieršaje klasy karystajucca kalkulatarami biez adviečnaha savieckaha "ustnoho sčieta". Paasobnyja frahmienty erudycyi nie bolš jak frahmienty erudycyi, nie varta rabić ich kultam ci arhumientam "ad usiaho". 8) "Ja dzieści čytaŭ" nie značyć "voś vam recept".
Cikava
23.05.2025
Źnižeńnie, cikava cikava. Takaja chłuśnia nie navukovaja. Jašče 100 hadoŭ tamu, usio siało intelektam bliščała, a zaraz biada. Hetyja testy iQ jakija nie našto nie hodnyja. Jak vymierać intelekt u bušmiena jaki žyvie usio žyćcio u svajoj pustyni i vialikaha navukoŭca jaki zhinie u hetkaj ža pustyni za dzień chto ź ich durań. Vielmi nie navukova, vielmi
vielmi
23.05.2025
Cikava, Možna vymierać usio što zaŭhodna, było b žadańnie. Jość metady vymiareńnia navat dla ludziej što lažać i ledź dychajuć. Dajučy minimum reakcyj.
adsychaje za niepatrebnaściu
23.05.2025
Nasamreč pra miechanizm hety pisali jašče ŭ 80 hady i internet tut vinny ŭskosna. Jość u čałavieka niejki zud, niešta novaje pabačyć, daviedacca, pračytać. Toj zud davoli paśpiachova ŭtajmoŭvajecca televizaram. A smartfonam jašče lepiej. Takija karotkija intensiŭnyja razdražnialniki vialikaj častaty. Tyk-tok voś badaj rafiniravany taki uździejač. Tut praŭda jość. Ale jak ad ich admovicca? Aŭtamabili taksama šmat škody robiać, ale nichto ad ich admaŭlacca i nie dumaje.
Pravilna vyrašyć pytańnie pra padzieńnie abo rost intelektu pa majmu razumieńniu było b niejak tak:
Uziać davoli vialikuju kolkaść ludziej z roznych sacyjalnych hrup, prafiesij, krain, uzrostaŭ i h.d. Vyjavić, jakija intelektualnyja zadačy jany vyrašajuć ciaham dnia. Vyjavić, nakolki jany prymianiajuć pry hetym svoj intelekt, nakolki składanyja sposaby prymianieńnia, formy myšleńnia, razvažańniaŭ. Z hetaha sfarmavać niejkuju sintetyčnuju mietryku dla kožnaha, i ahulnyja "siarednija".
Pieryjadyčna praz hady paŭtarać vymiareńni, jak na tych ža ludziach, tak i na novych. Rabić vysnovy sa źmien.
Kali padobnaha niama, razvažańni na hetuju temu nosiać śpiekulatyŭny charaktar.
Najpierš nie hałasi!
23.05.2025
., niemahčyma dvojčy ŭvajści ŭ adnu rečku. Toje, što siońnia čałaviek nie ŭmieje zaprahać kania, nie značyć, što čałaviek straciŭ dolu svajho intelektu. U kožnuju epochu, u kožnym časie svajo "zaprahańnie kania" i adpaviedna svaje intelektualnyja namahańni.
.
24.05.2025
Kali źnikła "zaprahać kania" i źjaviłasia "naładzić mabilny", treba niejak prykładna paraŭnać tyja namahańni, papiarednie pryvieści ich da ahulnych sintetyčnych mietryk. I toje ž samaje dla adnaho pakaleńnia i roznych prafiesij: kožny vyrašaje roznyja intelektualnyja zadačy, adnak možna pasprabavać paraŭnać ich uzrovień, namahańni, razvažańni. Tolki tak možna paraŭnoŭvać.
Ci vypadkova padzieńnie ahulnačałaviečaha ŭzroŭniu intelektu supała z raspaŭsiudžvańniem internetu?
druhoje: biez EVM i hłabalnaj pavuciny šmat jakich dasiahnieńniaŭ prosta nie było b, da prykładu ŭ toj žie farmateŭtycy ci lekavańni rakavych puchlin.
łuddyzm - projhryšnaja ideałohija, spadar Cyhankoŭ.
Kampjutar, internet, štučny intelekt dapamahajuć ludziam tupieć tolki ŭ adnoj prościeńkaj umoŭnaj madeli:
kali jany vyrašajuć častku zadač, jakija raniej vyrašaŭ čałaviek, i z-za taho častka ŭmieńniaŭ čałavieka pryncypova źnikaje.
Takoje spraviadliva tolki na davoli śpiecyfičnych prykładach: naprykład, aryfmietyka biez kalkulatara.
A ŭvohule čałaviek pačynaje vyrašać inšyja zadačy, nie mienš składanyja: jak zaprahramavać toj kampjutar abo chacia b prosta pracavać na im.
Heta ŭsio ž trochi składaniej za čytańnie haziety i buchhałtarski ŭlik na papierkach.
Adnak nie nastolki, jak nam žadajecca - kab čałaviek pierajšoŭ na niejki novy ŭzrovień na 2 hałavy vyšej. Mabyć, adsiul i rasčaravańnie.
2) Siońnia dostup da luboj knihi śvietu ŭ kožnaha ŭ kišeni.
3) Čałaviek nie parazumnieje, kali pračytaje nie tuju knihu, a inšaja budzie niedastupnaj. Narodžanamu ŭ SSSR varta pamiatać pra takuju pahrozu.
4) "Paśla hetaha" i "razam z hetym" nie značyć "z pryčyny hetaha".
5) Chto skazaŭ, što čałaviectva durnieje?
Pakažycie mnie hetaha razumnika.
6) Niežadańnie vučycca karystacca dasiahnieńniami cyvilizacyi nie padstava źniščać cyvilizacyju.
7) U Šviecyi "elektronnyja nośbity nie tak upłyvajuć"? Hł. p. 6.
Urešcie možna zhasić śviatło i vučycca pry śviečkach, bo niapravilnaje aśviatleńnie psuje zrok.
Badaj samaja lepšaja školnaja adukacyja ŭ śviecie finskaja, dzie admovilisia ad piśma rukami, a francuzy, zdaŭna i siońnia samyja lepšyja u śviecie matematyki, ad pieršaje klasy karystajucca kalkulatarami biez adviečnaha savieckaha "ustnoho sčieta".
Paasobnyja frahmienty erudycyi nie bolš jak frahmienty erudycyi, nie varta rabić ich kultam ci arhumientam "ad usiaho".
8) "Ja dzieści čytaŭ" nie značyć "voś vam recept".
Možna vymierać usio što zaŭhodna, było b žadańnie.
Jość metady vymiareńnia navat dla ludziej što lažać i ledź dychajuć.
Dajučy minimum reakcyj.
Jość u čałavieka niejki zud, niešta novaje pabačyć, daviedacca, pračytać. Toj zud davoli paśpiachova ŭtajmoŭvajecca televizaram.
A smartfonam jašče lepiej. Takija karotkija intensiŭnyja razdražnialniki vialikaj častaty. Tyk-tok voś badaj rafiniravany taki uździejač.
Tut praŭda jość. Ale jak ad ich admovicca?
Aŭtamabili taksama šmat škody robiać, ale nichto ad ich admaŭlacca i nie dumaje.
Uziać davoli vialikuju kolkaść ludziej z roznych sacyjalnych hrup, prafiesij, krain, uzrostaŭ i h.d.
Vyjavić, jakija intelektualnyja zadačy jany vyrašajuć ciaham dnia.
Vyjavić, nakolki jany prymianiajuć pry hetym svoj intelekt, nakolki składanyja sposaby prymianieńnia, formy myšleńnia, razvažańniaŭ.
Z hetaha sfarmavać niejkuju sintetyčnuju mietryku dla kožnaha, i ahulnyja "siarednija".
Pieryjadyčna praz hady paŭtarać vymiareńni, jak na tych ža ludziach, tak i na novych.
Rabić vysnovy sa źmien.
Kali padobnaha niama, razvažańni na hetuju temu nosiać śpiekulatyŭny charaktar.
Toje, što siońnia čałaviek nie ŭmieje zaprahać kania, nie značyć, što čałaviek straciŭ dolu svajho intelektu.
U kožnuju epochu, u kožnym časie svajo "zaprahańnie kania" i adpaviedna svaje intelektualnyja namahańni.
I toje ž samaje dla adnaho pakaleńnia i roznych prafiesij: kožny vyrašaje roznyja intelektualnyja zadačy, adnak možna pasprabavać paraŭnać ich uzrovień, namahańni, razvažańni.
Tolki tak možna paraŭnoŭvać.