Śviet22

U Kanadzie paleantołahi znajšli masavaje pachavańnie dynazaŭraŭ. Tam lažać pareštki tysiač žyvioł

U pravincyi Albierta (Kanada) paleantołahi adkapali adno z samych vialikich u śviecie masavych pachavańniaŭ dynazaŭraŭ. Tysiačy pachirynazaŭraŭ — travajednych dynazaŭraŭ z charakternym rohavym vyrastam na hałavie — zahinuli tut prykładna 72 miljony hadoŭ tamu. Miesca nazyvajecca Pajpstoŭn-Kryk, abo «Raka Śmierci», piša Bi-bi-si.

Fota: BBC news

Navukoŭcy na čale z prafiesarkaj Emili Bemfart pačali raskopki: spačatku raźbivajuć płast parody kuvałdaj, zatym aściarožna ačyščajuć ziamlu, dzie znachodziać skapleńni kostak — ad ściohnaŭ i rebraŭ da kavałkaŭ palcaŭ, mnohija ź jakich jašče ciažka identyfikavać.

Pachirynazaŭry — svajaki tryceratopsaŭ, jakija dasiahali da 5 mietraŭ u daŭžyniu i važyli kala dźviuch ton. Asablivaściu źjaŭlajecca kaściany «kaŭnier» z tryma rahami i vialiki vyrast na nosie.

U Pajpstoŭn-Kryk kostki lažać vielmi ščylna — da 300 na kvadratny mietr. Raskapanaja pakul terytoryja pamieram tolki jak tenisny kort, ale słai z kostkami iduć uhłyb amal na kiłamietr.

Navukoŭcy miarkujuć, što pachirynazaŭry mihravali na poŭnač na leta. Heta byŭ adzin vialiki statak adnaho vidu, što vielmi redka znachodzicca ŭ faŭnistyčnym letapisie.

Aproč pachirynazaŭraŭ, u hetym rehijonie žyli i inšyja dynazaŭry. U miaścinie Dedfał-Chiłs navukoŭcy znachodziać kostki jašče adnaho vidu — edmantazaŭraŭ ź plaskataj «kačynaj» mordaj. Niekatoryja ich kostki lažać prosta na pavierchni, zmytyja vadoj.

Fota: BBC news

U muziei ŭ horadzie Hrand-Prery nazapašana ŭžo kala 8000 kostak, i jany dapamahajuć daśledavać nie tolki budovu dynazaŭraŭ, ale i jak raźvivaŭsia vid, jak vyhladaŭ ich śviet. Adnym z unikalnych ekspanataŭ staŭ vialiki čerap dynazaŭra pa mianušcy «Vialiki Sem».

Tak mahła vyhladać rekanstrukcyja statka dynazaŭraŭ. Rekanstrukcyja: Walking with dinosaurs/BBC studios

Navukoŭcy ličać, što statak pachirynazaŭraŭ zahinuŭ z-za raptoŭnaj pryrodnaj katastrofy — mahčyma, mocnaj pavodki, vyklikanaj stychijaj u harach. Vada pryjšła chutka, sa źniščalnaj siłaj, i ciažkija dynazaŭry nie paśpieli ŭratavacca.

Dla dynazaŭraŭ heta była trahiedyja, a dla navukoŭcaŭ — sapraŭdny skarb: jany viedajuć, što ŭ kožnym siezonie znachodziać niešta novaje. I raskopki praciahvajucca, bo napieradzie jašče šmat pracy i adkryćciaŭ.

Kamientary2

  • Andruś
    26.05.2025
    Pamiataju, jak u 1990-ja adna ciotka ŭ biełaj praścinie ŭsio abiacała kaniec śvietu i tamu ŭsie, chto choča vyžyć, musili sabracca ŭ Kijevie ŭ peŭnuju datu i peŭny čas. Tam i dynazaŭraŭ niechta sabraŭ u adnym miescy, ale tahačasny kaniec śvietu jany nie pieražyli.
  • Nina
    26.05.2025
    72 młn. hod tamu?! I tam niešta zastałosia?! Heta mnie asabista nahadvaje historyju pra śvintusa hrandyjozusa.

Ciapier čytajuć

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyi18

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyi

Usie naviny →
Usie naviny

Siłaviki pryjšli ŭ «Viačerni Babrujsk», «Babrujsk Info» i «Volnaje Hłybokaje»8

Žančyna paskardziłasia, što kiroŭca aŭtobusa nie adčyniŭ joj dźviery, choć jašče nie pajechaŭ. Ale ci abaviazany?2

Hihin anansavaŭ kardynalnuju źmienu vyhladu budynka Nacyjanalnaj biblijateki15

Tramp: Na praciahu dvuch tydniaŭ stanie jasna, ci vodzić nas Pucin za nos14

Rasija prapanuje ŭkraincam sustrecca 2 červienia11

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan7

Stryžak raskazaŭ, jak Mielnikava z hrašyma chacieła dałučycca da pracy «Bajsoła»3

Dziaržava pradaje svaju dolu ŭ Pryjorbanku2

U červieni pa ŭsioj Biełarusi buduć ładzicca biaspłatnyja ekskursii3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyi18

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić