Cikava, redakcyja, ci jon nie daloki svajak Miureja Bukčyna, baćki jakoha byli z-pad Vilni i z Mazyra?
XXX
20.06.2025
Aŭtar knihi “Narod izdrievle nam rodnoj..”. Zdahadajciesia, pra jaki narod idziecca.
Biełarus
20.06.2025
XXX, Biełaruski.
Huhł
20.06.2025
Biełarus, huhł vydaŭ anatacyju da knihi "...Narod, izdrievle nam rodnoj" (Siemien Bukčin) "Kniha rasskazyvajet o raznostorońnich śviaziach russkich pisatielej - H.R.Dieržavina D.I.Fonvizina, A.S.Hribojedova, A.S.Puškina, N.V.Hohola, Ł.N.Tołstoho i dr. - s Biełoruśsijej, o tom, kak otraziliś biełorusskije tiemy i siužiety v proiźviedienijach russkoj kłaśsičieskoj litieratury. Nazvanijem knihi posłužili słova A.S.Puškina o biełorusach. Monohrafija možiet byť ispolzovana pri uhłublennom izučienii russko-biełorusskich kulturnych śviaziej.
Sumnaja navina. Ja ź im sustrakaŭsia ŭ fb, kali niekalki hadoŭ tamu šukaŭ materyjały dla svaich knih, i znajšoŭ adnu jaho na biełaruskich resursach, a druhuju nie. Spytaŭ, maŭlaŭ, moža ŭ vas jość jaje elektronny varyjant - kaža niama, ale paraiŭ źviarnucca ŭ Nac biblijateku. Źviarnuŭsia. Tam mnie adskaniravali jaje i tak ŭ mianie apynulisia dźvie knihi Siamiona Bukčyna. Ziamla vam pucham, Samuił Vładimirovič.
Valerij
20.06.2025
Vsiehda vystupał protiv ohłobielnoj biełoruśsizacii, za čto jeho nie lubili, miahko hovoria, vsiakije supierpatryjoty.
XXX
20.06.2025
Valerij , Hospadzia, kali ŭ Biełarusi była hetaja “ahłabielnaja biełarusizacyja”? Pra što ty, rusaciapik?
Nm
20.06.2025
Valerij, u 90-ch jon sapraŭdy byŭ vatnikam, kali vy pra heta ) Ale potym jaho adpuściła trochi
babrujčanin
20.06.2025
Valerij , Kali padobnyja na jaho ciabie mieli kvitki kamu paščaściła da Štataŭ kamu nie hałasili u 94 za AHŁ Praz 30 hod hałasiat u Štatach za Trampa u Izraili za Nietańjachu i tak i žyvuć u hetta maleńkaj Adiesy ni viedajučy anhielskamierikańskaha ivrita Jak i ty )) biełaruskaj
XXX
20.06.2025
babrujčanin, Ty choć sam razumieješ svaju płyń śviadomaści?
babrujčanin
20.06.2025
[Red. vydalena]
Random
20.06.2025
Randomno čitaju jeho staťju pro Viečorku, Lebied́ko i Kozulina "Razhovorčiki v stroju: piratskij pokier". Čio-to ržu. https://nmn.media/articles/1755
Točka baj
20.06.2025
Šimon był krajnie antipatičnaja ličnosť,iz plejady točilŝikov,burovikov,tak skazať,hłubinnoho burienija.Vot i on uhomoniłsia,a Biełaruś prodołžajet byť...
Recenzija na knihi S.Bukčyna ad Volfa Rubinčyka. Cytata: «Chronika suvierennaha bałota» – nabor razmaitych artykułaŭ, nadrukavanych, hałoŭnym čynam, u hazietach «Znamia junosti», «LiM», «Litieraturnaja hazieta» časoŭ pierabudovy i pieršych hadoŭ niezaležnaj Biełarusi. Niekalki tekstaŭ uziaty ź pieryjodyka «Jevropiejskoje vriemia», zasnavanaha s. Bukčynym pry dapamozie fondu Sorasa ŭ 1992 h. Jana vychodziła da 1995 h., i padobna, što na jaje staronkach pohlady S. Bukčyna adlustroŭvalisia najbolš poŭna i jasna. Budučy, pavodle pryznańnia redaktara, «zaŭčasnym vydańniem», «hazietaj-maraj», jana źnikła, pakinuŭšy spravazdaču ab zroblenym – knihu z admysłova pravakacyjnaj nazvaj.
Pravakuje aŭtar i źmiestam – čyrvonaj nitkaj paŭz dobruju pałovu artykułaŭ prachodzić sprečka z «nacyjanałami», jany ž – «nacyjanalna aryjentavanyja». Styl dopisaŭ śviedčyć, što ich aŭtar dobra zasvoiŭ uroki darevalucyjnaha «karala fieljetonaŭ» Ułasa Daraševiča, knihu jakoha jon kahadzie adredahavaŭ.
Kamu tolki nie naviazvaŭ dyskusiju S. Bukčyn u kancy 1980-ch – pačatku 1990-ch hh., zakidajučy «nacyjanalnuju abmiežavanaść» i/albo «pravincyjalizm»… Lavon Barščeŭski, Volha Ipatava, Zianon Paźniak, Aleh Trusaŭ, Pavieł Cieraškovič, Jaŭhien Cumaraŭ, Vital Cyhankoŭ... Heta daloka nia poŭny pieralik tych, chto «trapiŭ pad razdaču». Ciapier daŭnija dyskusii ź imi vyklikajuć amal zamiłavańnie – i znachodziŭsia ž impet na takija rytaryčnyja fihury, jak «čamu taki niedavier, Lavon Piatrovič, da iścinna demakratyčnych siłaŭ Rasiei?»...
Pamior Siamion Bukčyn
"...Narod, izdrievle nam rodnoj"
(Siemien Bukčin)
"Kniha rasskazyvajet o raznostorońnich śviaziach russkich pisatielej - H.R.Dieržavina D.I.Fonvizina, A.S.Hribojedova, A.S.Puškina, N.V.Hohola, Ł.N.Tołstoho i dr. - s Biełoruśsijej, o tom, kak otraziliś biełorusskije tiemy i siužiety v proiźviedienijach russkoj kłaśsičieskoj litieratury. Nazvanijem knihi posłužili słova A.S.Puškina o biełorusach.
Monohrafija možiet byť ispolzovana pri uhłublennom izučienii russko-biełorusskich kulturnych śviaziej.
Praz 30 hod hałasiat u Štatach za Trampa u Izraili za Nietańjachu i tak i žyvuć u hetta maleńkaj Adiesy ni viedajučy anhielskamierikańskaha ivrita Jak i ty )) biełaruskaj
Čio-to ržu. https://nmn.media/articles/1755
Cytata: «Chronika suvierennaha bałota» – nabor razmaitych artykułaŭ, nadrukavanych, hałoŭnym čynam, u hazietach «Znamia junosti», «LiM», «Litieraturnaja hazieta» časoŭ pierabudovy i pieršych hadoŭ niezaležnaj Biełarusi. Niekalki tekstaŭ uziaty ź pieryjodyka «Jevropiejskoje vriemia», zasnavanaha s. Bukčynym pry dapamozie fondu Sorasa ŭ 1992 h. Jana vychodziła da 1995 h., i padobna, što na jaje staronkach pohlady S. Bukčyna adlustroŭvalisia najbolš poŭna i jasna. Budučy, pavodle pryznańnia redaktara, «zaŭčasnym vydańniem», «hazietaj-maraj», jana źnikła, pakinuŭšy spravazdaču ab zroblenym – knihu z admysłova pravakacyjnaj nazvaj.
Pravakuje aŭtar i źmiestam – čyrvonaj nitkaj paŭz dobruju pałovu artykułaŭ prachodzić sprečka z «nacyjanałami», jany ž – «nacyjanalna aryjentavanyja». Styl dopisaŭ śviedčyć, što ich aŭtar dobra zasvoiŭ uroki darevalucyjnaha «karala fieljetonaŭ» Ułasa Daraševiča, knihu jakoha jon kahadzie adredahavaŭ.
Kamu tolki nie naviazvaŭ dyskusiju S. Bukčyn u kancy 1980-ch – pačatku 1990-ch hh., zakidajučy «nacyjanalnuju abmiežavanaść» i/albo «pravincyjalizm»… Lavon Barščeŭski, Volha Ipatava, Zianon Paźniak, Aleh Trusaŭ, Pavieł Cieraškovič, Jaŭhien Cumaraŭ, Vital Cyhankoŭ... Heta daloka nia poŭny pieralik tych, chto «trapiŭ pad razdaču». Ciapier daŭnija dyskusii ź imi vyklikajuć amal zamiłavańnie – i znachodziŭsia ž impet na takija rytaryčnyja fihury, jak «čamu taki niedavier, Lavon Piatrovič, da iścinna demakratyčnych siłaŭ Rasiei?»...