brat, vučyŭsia ŭ Vilenskim universytecie, rasstralany ŭ Katyni, toje samaje ŭ majoj siamji było, tamu Usie złačyncy pavinny być nazvany i pakarany, Patrebny Niurnberh N2 dziela Balšavikoŭ hetym razam
babuška hovorit, čto partizany byli jeŝio strašnieje niemciev!
04.10.2025
brat, vučyŭsia ŭ Vilenskim universytecie, rasstralany ŭ Katyni, To-to ja dumaju(( odnaždy v dietstvie, nie pomniu užie koniečno s čieho razhovor o partizanach zašioł, a babuška i hovorit, čto partizany byli jeŝio strašnieje niemciev! Ja tohda rot otkryła ot udivlenija i nie mohła povieriť, v moju kartinu mira eto nikak nie vpisyvałoś(( vot vam i hieroi!
podrostkov partizany śpiecialno otvodili za połkiłomietra v pole i rasstrielivali
04.10.2025
Nie žaleli dažie sieḿji frontovikov Siehodnia Dražno - błahopołučnaja dierievnia,..... Do doma Jevy Miefod́jevny Siroty (siehodnia babuškie idiet 86-j hod) partizany nie dobraliś. - Dietočki, nie daj Boh komu-nibud́ uznať tu vojnu, - chvatałaś za hołovu Jeva Miefod́jevna. - My vyžili, a moju podruhu Katiu zastrielili, choť kričała: «Ja svoja!» Zastrielili nieviestku i śviekrov́, ich maleńkoho malčika brosili umirať. A vied́ otiec ich siemiejstva vojevał na frontie.
- Ludi chavaliś v jamach iz-pod kartoški, tak odnu sieḿju priamo tam i rasstrielali, nie požaleli, - s otčajanijem hovorił 80-letnij Vładimir Apanasievič. Dieduška nie vydieržał i razrydałsia. - Mienia sud́ba spasła, a vied́ niekotorych podrostkov partizany śpiecialno otvodili za połkiłomietra v pole i rasstrielivali. Niedavno k nam prijezžali iz rajispołkoma, čiełoviek vosieḿ. Sprašivali o sožžienii Dražno partizanami, pravda li eto. Bolšie mołčali, pokačivali hołovami. Tak mołča i ujechali.
Aleksandr Apanasievič, syn dieduški Vładimira, pokazał pasport ubitoj partizanami Valentiny Šamko. Na fotohrafii - dievočka, miłaja, s naivnym vzhladom, biezzaŝitnaja.
- Eto moja tietia. Mama rasskazyvała, čto jej strielali v hołovu, - s niedoumienijem v hołosie rasskazyvajet diad́ka Aleksandr. - Mama chraniła prostrielennuju kosynku Valentiny, no siejčas najti jeje ja nie mohu. -KP
"partizany" ubivali Biełarusaŭ
04.10.2025
podrostkov partizany śpiecialno otvodili za połkiłomietra v pole i rasstrielivali, Mnie pro etot tožie rodstvieńniki rasskazyvali, 1929 hoda roždienija tietuška. Čto "partizany" ubivali Biełarusaŭ ....
"95% uśpiešnych opieracij partizan suŝiestvovali tolko na bumahie"
04.10.2025
"Na dumku aŭtara, jahonaja praca — adzinaja na Zachadzie, jakaja achoplivaje praktyčna ŭsie apieracyi pamiž najbujniejšaj partyzanskaj armijaj, jakuju bačyŭ śviet, i antypartyzanskimi siłami Treciaha rejch"
Pośle vojny, na osnovanii partizanskich otčiotov, količiestvo ubitych niemieckich sołdat i oficierov, ocienivałoś sovietskimi istorikami v połtora milliona čiełoviek. Amierikanskij istorik Džon Armstronh v 1964 hodu izdał knihu "Sovietskije partizany – lehienda i diejstvitielnosť". Avtor ispolzovał v svoich isśledovanijach tolko niemieckije archivnyje dokumienty, iz kotorych śledujet, čto ot ruk partizan pohibło tolko 45 000 čiełoviek. No i iz etoj cifry mienieje połoviny byli niemcami, bolšinstvo policiejskije i inyje kołłaborantskije formirovanija. Eto označajet, čto 95% uśpiešnych opieracij partizan suŝiestvovali tolko na bumahie, spłošnyje pripiski i očkovtiratielstvo. Kstati, vyvody D.Armstronha v poślednije hody podtvierdili riad biełorusskich, polskich i dažie rośsijskich istorikov. Tak, v častnosti, była staťja v rośsijskom žurnale Rodina, avtora k sožaleniju nie pripomniu, v kotoroj hovoriłoś, čto cifry naniesionnoho partizanami uŝierba vrahu, zavyšieny v razy.
rabili načnyja naloty na viosku, hrabili, zabirali ŭsio, a tych, chto supraciŭlaŭsia, mahli i zabić.
04.10.2025
Babula raskazvała pra biaźlitasnaść bandytaŭ (tak zvanyja partyzany) — jak jany rabili načnyja naloty na viosku, hrabili, zabirali ŭsio, a tych, chto supraciŭlaŭsia, mahli i zabić.
partyzany prychodzili i zabirali ŭsio
04.10.2025
rabili načnyja naloty na viosku, hrabili, zabirali ŭsio, a tych, chto supraciŭlaŭsia, mahli i zabić.,
I maja maci žyła ŭ partyzanskaj zonie. Jana była dziciom i raskazvała, što partyzany prychodzili i zabirali ŭsio, kazali, što ŭsio roŭna niemcam dastaniecca. A niekatoryja niemcy, naadvarot, padkormlivali dziaciej.
partyzany rasstralali siamju siastry majoj babuli
04.10.2025
Padčas vajny partyzany rasstralali siamju siastry majoj babuli tolki za toje, što ŭ ich była ciaplica i jany vyroščvali rannija ahurki, a niemcy kuplali. U toj čas heta było vialikaj redkaściu. Muž babuli siadzieŭ u turmie za savieckuju ŭładu, i paśla vyzvaleńnia ŭ vioscy jaho ŭsie nazyvali čekistam. Mienavita ŭ turmie jon hetamu i navučyŭsia. Unačy, kali ŭsie spali, uvarvalisia partyzany i rasstralali ŭsich: muža babuli, babulu Fiekłu, ich dačku Maryju, jakoj było 18 hadoŭ, syna Paŭła — 16 hadoŭ, i babulinu śviakroŭ — 80 hadoŭ. Maci raskazvała, što ludzi daviedalisia, chto heta zrabiŭ, i paśla vajny ŭsie ŭdzielniki hetaha zabojstva pamierli nie svajoj śmierciu: niechta ad pjanstva, kahości znajšli pad płotam. Na žal, maci ŭžo niama z nami, ale jana kazała, što ŭ vioscy bolš bajalisia partyzanaŭ, čym niemcaŭ. Na ščaście, praź ich viosku nie prachodzili karniki, a zvyčajnyja niemcy, jakich pryzvali na vajnu i prymusili vajavać.
Roman
04.10.2025
Muńoz iźviestnyj advokat fašizma. Jeho mietod dostatočno prost - połnoje zamałčivanije idieołohii fašizma, vsia istorija vojn dla nieho eto kak šachmatnaja doska, pošioł tuda, pošioł siuda. Vsie ravny, i každyj vybirajet siebie storonu. Takoj žie mietod primieniał polskij istorik Ježi Turoniek v knihie pro biełorusskich kołłaborantov - połnyj ihnor doktriny fašizma, prosto storony konflikta i podrobnoje opisanije vsiakich tiełodvižienij vidnych kołłpborantov so skrytoj simpatijej niekotorym iz nich.
Historyk z ZŠA vydaŭ sieryju knih pra baraćbu Hitlera suprać partyzan u Biełarusi
Siehodnia Dražno - błahopołučnaja dierievnia,..... Do doma Jevy Miefod́jevny Siroty (siehodnia babuškie idiet 86-j hod) partizany nie dobraliś.
- Dietočki, nie daj Boh komu-nibud́ uznať tu vojnu, - chvatałaś za hołovu Jeva Miefod́jevna. - My vyžili, a moju podruhu Katiu zastrielili, choť kričała: «Ja svoja!» Zastrielili nieviestku i śviekrov́, ich maleńkoho malčika brosili umirať. A vied́ otiec ich siemiejstva vojevał na frontie.
- Ludi chavaliś v jamach iz-pod kartoški, tak odnu sieḿju priamo tam i rasstrielali, nie požaleli, - s otčajanijem hovorił 80-letnij Vładimir Apanasievič. Dieduška nie vydieržał i razrydałsia. - Mienia sud́ba spasła, a vied́ niekotorych podrostkov partizany śpiecialno otvodili za połkiłomietra v pole i rasstrielivali. Niedavno k nam prijezžali iz rajispołkoma, čiełoviek vosieḿ. Sprašivali o sožžienii Dražno partizanami, pravda li eto. Bolšie mołčali, pokačivali hołovami. Tak mołča i ujechali.
Aleksandr Apanasievič, syn dieduški Vładimira, pokazał pasport ubitoj partizanami Valentiny Šamko. Na fotohrafii - dievočka, miłaja, s naivnym vzhladom, biezzaŝitnaja.
- Eto moja tietia. Mama rasskazyvała, čto jej strielali v hołovu, - s niedoumienijem v hołosie rasskazyvajet diad́ka Aleksandr. - Mama chraniła prostrielennuju kosynku Valentiny, no siejčas najti jeje ja nie mohu.
-KP
Pośle vojny, na osnovanii partizanskich otčiotov, količiestvo ubitych niemieckich sołdat i oficierov, ocienivałoś sovietskimi istorikami v połtora milliona čiełoviek. Amierikanskij istorik Džon Armstronh v 1964 hodu izdał knihu "Sovietskije partizany – lehienda i diejstvitielnosť". Avtor ispolzovał v svoich isśledovanijach tolko niemieckije archivnyje dokumienty, iz kotorych śledujet, čto ot ruk partizan pohibło tolko 45 000 čiełoviek. No i iz etoj cifry mienieje połoviny byli niemcami, bolšinstvo policiejskije i inyje kołłaborantskije formirovanija. Eto označajet, čto 95% uśpiešnych opieracij partizan suŝiestvovali tolko na bumahie, spłošnyje pripiski i očkovtiratielstvo. Kstati, vyvody D.Armstronha v poślednije hody podtvierdili riad biełorusskich, polskich i dažie rośsijskich istorikov. Tak, v častnosti, była staťja v rośsijskom žurnale Rodina, avtora k sožaleniju nie pripomniu, v kotoroj hovoriłoś, čto cifry naniesionnoho partizanami uŝierba vrahu, zavyšieny v razy.
I maja maci žyła ŭ partyzanskaj zonie. Jana była dziciom i raskazvała, što partyzany prychodzili i zabirali ŭsio, kazali, što ŭsio roŭna niemcam dastaniecca. A niekatoryja niemcy, naadvarot, padkormlivali dziaciej.