Historyja1212

Historyk z ZŠA vydaŭ sieryju knih pra baraćbu Hitlera suprać partyzan u Biełarusi

Amierykanski historyk Antonia Muńjas piša, što 20 hadoŭ vyvučaŭ archivy krain Jeŭropy i ZŠA. Vynikam staŭ vychad anhłamoŭnaj sieryi pra partyzan na Uschodnim froncie. Značnaja častka materyjału pryśviečana padziejam u Biełarusi, piša Biełaruski instytut publičnaj historyi.

U mai pabačyła śviet kniha «Vajna Hitlera suprać partyzan padčas apieracyi «Barbarosa», červień 1941 hoda — viasna 1942 hoda». Letam — «Vajna Hitlera suprać partyzan padčas Stalinhradskaj apieracyi, viasna 1942 hoda — viasna 1943 hoda». 

U listapadzie pabačyć śviet «Vajna Hitlera suprać partyzan padčas Kurskaj nastupalnaj apieracyi, viasna — vosień 1943 hoda». Sieryju zavieršyć kniha «Vajna Hitlera suprać partyzan padčas apieracyi «Bahracijon», viasna — leta 1944 hoda».

Na dumku aŭtara, jahonaja praca — adzinaja na Zachadzie, jakaja achoplivaje praktyčna ŭsie apieracyi pamiž najbujniejšaj partyzanskaj armijaj, jakuju bačyŭ śviet, i antypartyzanskimi siłami Treciaha rejchu. Vydańni raskryvajuć čytačam vočy na małaviadomy kanflikt u tyle, nie mienš žorstki, čym na froncie.

Kamientary12

  • podrostkov partizany śpiecialno otvodili za połkiłomietra v pole i rasstrielivali
    04.10.2025
    Nie žaleli dažie sieḿji frontovikov
    Siehodnia Dražno - błahopołučnaja dierievnia,..... Do doma Jevy Miefod́jevny Siroty (siehodnia babuškie idiet 86-j hod) partizany nie dobraliś.
    - Dietočki, nie daj Boh komu-nibud́ uznať tu vojnu, - chvatałaś za hołovu Jeva Miefod́jevna. - My vyžili, a moju podruhu Katiu zastrielili, choť kričała: «Ja svoja!» Zastrielili nieviestku i śviekrov́, ich maleńkoho malčika brosili umirať. A vied́ otiec ich siemiejstva vojevał na frontie.

    - Ludi chavaliś v jamach iz-pod kartoški, tak odnu sieḿju priamo tam i rasstrielali, nie požaleli, - s otčajanijem hovorił 80-letnij Vładimir Apanasievič. Dieduška nie vydieržał i razrydałsia. - Mienia sud́ba spasła, a vied́ niekotorych podrostkov partizany śpiecialno otvodili za połkiłomietra v pole i rasstrielivali. Niedavno k nam prijezžali iz rajispołkoma, čiełoviek vosieḿ. Sprašivali o sožžienii Dražno partizanami, pravda li eto. Bolšie mołčali, pokačivali hołovami. Tak mołča i ujechali.

    Aleksandr Apanasievič, syn dieduški Vładimira, pokazał pasport ubitoj partizanami Valentiny Šamko. Na fotohrafii - dievočka, miłaja, s naivnym vzhladom, biezzaŝitnaja.

    - Eto moja tietia. Mama rasskazyvała, čto jej strielali v hołovu, - s niedoumienijem v hołosie rasskazyvajet diad́ka Aleksandr. - Mama chraniła prostrielennuju kosynku Valentiny, no siejčas najti jeje ja nie mohu.
    -KP
  • "95% uśpiešnych opieracij partizan suŝiestvovali tolko na bumahie"
    04.10.2025
    "Na dumku aŭtara, jahonaja praca — adzinaja na Zachadzie, jakaja achoplivaje praktyčna ŭsie apieracyi pamiž najbujniejšaj partyzanskaj armijaj, jakuju bačyŭ śviet, i antypartyzanskimi siłami Treciaha rejch"

    Pośle vojny, na osnovanii partizanskich otčiotov, količiestvo ubitych niemieckich sołdat i oficierov, ocienivałoś sovietskimi istorikami v połtora milliona čiełoviek. Amierikanskij istorik Džon Armstronh v 1964 hodu izdał knihu "Sovietskije partizany – lehienda i diejstvitielnosť". Avtor ispolzovał v svoich isśledovanijach tolko niemieckije archivnyje dokumienty, iz kotorych śledujet, čto ot ruk partizan pohibło tolko 45 000 čiełoviek. No i iz etoj cifry mienieje połoviny byli niemcami, bolšinstvo policiejskije i inyje kołłaborantskije formirovanija. Eto označajet, čto 95% uśpiešnych opieracij partizan suŝiestvovali tolko na bumahie, spłošnyje pripiski i očkovtiratielstvo. Kstati, vyvody D.Armstronha v poślednije hody podtvierdili riad biełorusskich, polskich i dažie rośsijskich istorikov. Tak, v častnosti, była staťja v rośsijskom žurnale Rodina, avtora k sožaleniju nie pripomniu, v kotoroj hovoriłoś, čto cifry naniesionnoho partizanami uŝierba vrahu, zavyšieny v razy.
  • rabili načnyja naloty na viosku, hrabili, zabirali ŭsio, a tych, chto supraciŭlaŭsia, mahli i zabić.
    04.10.2025
    Babula raskazvała pra biaźlitasnaść bandytaŭ (tak zvanyja partyzany) — jak jany rabili načnyja naloty na viosku, hrabili, zabirali ŭsio, a tych, chto supraciŭlaŭsia, mahli i zabić.

Ciapier čytajuć

U Hruzii apazicyja sprabavała šturmavać prezidencki pałac3

U Hruzii apazicyja sprabavała šturmavać prezidencki pałac

Usie naviny →
Usie naviny

Prachanaŭ napisaŭ knihu pra Pryhožyna i Pucina, ale ŭłady jaje nie acanili19

U Kleckim rajonie na Dažynki zładzili šeście pa vioscy. Zdalok jano nahadvała pachavalnuju pracesiju VIDEA6

Stała viadomaj pryčyna, pa jakoj zabaranili śpiektakl «Siostry Hrym» u staličnym Teatry lalek5

Biełarusy pikietavali pasolstva Hiermanii ŭ Vilni, patrabujučy pakarańnia dla sadysta Šynvize8

Śviatar Alaksandr Kuchta pryznaŭsia, što supracoŭničaje z «Bajsołam», i raskazaŭ, jak pracuje heta arhanizacyja5

Minhandlu vypadkova źliło dakumient, u jakim pakazała, jak i za što naličvaje premii12

Łukašenka daručyŭ Hałoŭčanku dapracoŭvać prahramu sacyjalna-ekanamičnaha raźvićcia na nastupnuju piacihodku3

Prakopjeŭ pra skandał vakoł Stryžaka: Nie treba kožny vypadak drennych manier analizavać praz hiendar. Heta pašlacina, jano pieraškadžaje pieramahčy Pucina18

Sud Babrujskaha rajona pryznaŭ «ekstremisckim» sajt Rady ministraŭ Paŭnočnych krain

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Hruzii apazicyja sprabavała šturmavać prezidencki pałac3

U Hruzii apazicyja sprabavała šturmavać prezidencki pałac

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić