Historyk z ZŠA vydaŭ sieryju knih pra baraćbu Hitlera suprać partyzan u Biełarusi
Amierykanski historyk Antonia Muńjas piša, što 20 hadoŭ vyvučaŭ archivy krain Jeŭropy i ZŠA. Vynikam staŭ vychad anhłamoŭnaj sieryi pra partyzan na Uschodnim froncie. Značnaja častka materyjału pryśviečana padziejam u Biełarusi, piša Biełaruski instytut publičnaj historyi.

U mai pabačyła śviet kniha «Vajna Hitlera suprać partyzan padčas apieracyi «Barbarosa», červień 1941 hoda — viasna 1942 hoda». Letam — «Vajna Hitlera suprać partyzan padčas Stalinhradskaj apieracyi, viasna 1942 hoda — viasna 1943 hoda».
U listapadzie pabačyć śviet «Vajna Hitlera suprać partyzan padčas Kurskaj nastupalnaj apieracyi, viasna — vosień 1943 hoda». Sieryju zavieršyć kniha «Vajna Hitlera suprać partyzan padčas apieracyi «Bahracijon», viasna — leta 1944 hoda».
Na dumku aŭtara, jahonaja praca — adzinaja na Zachadzie, jakaja achoplivaje praktyčna ŭsie apieracyi pamiž najbujniejšaj partyzanskaj armijaj, jakuju bačyŭ śviet, i antypartyzanskimi siłami Treciaha rejchu. Vydańni raskryvajuć čytačam vočy na małaviadomy kanflikt u tyle, nie mienš žorstki, čym na froncie.
Pamior apošni z bratoŭ Bielskich, jakija partyzanili ŭ Nalibockaj puščy
Pryznali «ekstremisckimi» niekalki knih pra źvierstvy savieckich partyzan
U zachodniaj navucy raście cikavaść da Biełarusi. Ale ź pieraškodaŭ nie tolki matroški dy čaburaški
«Kamunistaŭ tut nie lubili». Kniha pra paślavajenny antysaviecki supraciŭ u Zachodniaj Biełarusi
Kamientary
Siehodnia Dražno - błahopołučnaja dierievnia,..... Do doma Jevy Miefod́jevny Siroty (siehodnia babuškie idiet 86-j hod) partizany nie dobraliś.
- Dietočki, nie daj Boh komu-nibud́ uznať tu vojnu, - chvatałaś za hołovu Jeva Miefod́jevna. - My vyžili, a moju podruhu Katiu zastrielili, choť kričała: «Ja svoja!» Zastrielili nieviestku i śviekrov́, ich maleńkoho malčika brosili umirať. A vied́ otiec ich siemiejstva vojevał na frontie.
- Ludi chavaliś v jamach iz-pod kartoški, tak odnu sieḿju priamo tam i rasstrielali, nie požaleli, - s otčajanijem hovorił 80-letnij Vładimir Apanasievič. Dieduška nie vydieržał i razrydałsia. - Mienia sud́ba spasła, a vied́ niekotorych podrostkov partizany śpiecialno otvodili za połkiłomietra v pole i rasstrielivali. Niedavno k nam prijezžali iz rajispołkoma, čiełoviek vosieḿ. Sprašivali o sožžienii Dražno partizanami, pravda li eto. Bolšie mołčali, pokačivali hołovami. Tak mołča i ujechali.
Aleksandr Apanasievič, syn dieduški Vładimira, pokazał pasport ubitoj partizanami Valentiny Šamko. Na fotohrafii - dievočka, miłaja, s naivnym vzhladom, biezzaŝitnaja.
- Eto moja tietia. Mama rasskazyvała, čto jej strielali v hołovu, - s niedoumienijem v hołosie rasskazyvajet diad́ka Aleksandr. - Mama chraniła prostrielennuju kosynku Valentiny, no siejčas najti jeje ja nie mohu.
-KP
Pośle vojny, na osnovanii partizanskich otčiotov, količiestvo ubitych niemieckich sołdat i oficierov, ocienivałoś sovietskimi istorikami v połtora milliona čiełoviek. Amierikanskij istorik Džon Armstronh v 1964 hodu izdał knihu "Sovietskije partizany – lehienda i diejstvitielnosť". Avtor ispolzovał v svoich isśledovanijach tolko niemieckije archivnyje dokumienty, iz kotorych śledujet, čto ot ruk partizan pohibło tolko 45 000 čiełoviek. No i iz etoj cifry mienieje połoviny byli niemcami, bolšinstvo policiejskije i inyje kołłaborantskije formirovanija. Eto označajet, čto 95% uśpiešnych opieracij partizan suŝiestvovali tolko na bumahie, spłošnyje pripiski i očkovtiratielstvo. Kstati, vyvody D.Armstronha v poślednije hody podtvierdili riad biełorusskich, polskich i dažie rośsijskich istorikov. Tak, v častnosti, była staťja v rośsijskom žurnale Rodina, avtora k sožaleniju nie pripomniu, v kotoroj hovoriłoś, čto cifry naniesionnoho partizanami uŝierba vrahu, zavyšieny v razy.