Biełaruś proćvietajuŝieje hosudarstvo. Vysokije tiempy stroitielstva žilja- załoh našiej stabilnoj kapitalističieskoj ekonomiki. S priezrienijem smotrim na kommunističieskuju Jevropu s okkupasami i pročimi levymi diehienieratarami, kak śledstvije kommunizma.
))
08.12.2025
Dažie zdieś "niŝaja" Biełaruś v lidierach)) eto vy jeŝie słovakiju i čiechiju nie dobavili, tam voobŝie švach s žiljem. Voobŝiem naš kołchoz nie tak už i płoch, s čiem ja nas vsiech i pozdravlaju))
Mch
08.12.2025
Heta śviedčyć pra toje, što ŭ krainie niama inšych nadziejnych sposabaŭ zachavać hrošy nie ŭ formie najaŭnych dalaraŭ, adsutnaść narmalnych i nadziejnych instrumientaŭ inviestycyj. Tamu hrošy i "bietanujucca"
Kavalenka
08.12.2025
Pavysialajuć biełarusaŭ von. Zajeduć maskali.
Nie nacyjanalnaja tradycyja, a vymušanaja miera
08.12.2025
U Biełarusi bolš niama kudy ŭkładać hrošy, akramia jak u žyllo. Valutnyja depazity faktyčna zabaronienyja. Akcyi nie kupiš. Navat asnoŭnyja kryptapłatformy zabaranili. U vyniku z prostych varyjantaŭ układańnia hrošaj i zastajecca skupać dalary, a jak tolki suma nabližajecca da pakupki kvatery, to kuplać jaje. Heta kiepska dla ŭsich. Z adnaho boku adzyŭnyja valutnyja bankaŭskija depazity na pracentaŭ 3 byli b prosta praściej dla ludziej. Z druhoha boku banki mieli b bolej hrošaj i adpaviedna zmahli b źnizić pracenty pa kredytach, plus i spros na sami kvatery byŭ by mienšy. Adpaviedna i sami kvatery kaštavali b mieniej
Nu
08.12.2025
Nie nacyjanalnaja tradycyja, a vymušanaja miera, nie, nie tak. Nižej pracent pa kredytach - vyšej popyt na nieruchomaść - rost cenaŭ na nieruchomaść
Nie nacyjanalnaja tradycyja, a vymušanaja miera
08.12.2025
Nu, my havorym pra roznyja hrupy nasielnictva.
Jość ludzi, u jakich niama svajho žylla, i jany ŭ lubym razie buduć imknucca jaho nabyć. Na hetuju hrupu nasielnictva staŭki pa kredytach, košt žylla ŭ momancie ŭpłyvajuć, ale tolki na ŭzroŭni pryniaćcia rašeńnia ŭ jaki kankretna hod jany kupiać žyllo. U statystycy hetaja hrupa ludziej zaŭvažnaja tolki kali hladzieć karotki pieryjad u 1-3 hady. Pry acency pakupki žylla za 20 hadoŭ, staŭki pa kredytach upłyvajuć tolki jak pahrešnaść, to bok jak adroźnieńni pakupki kvater u roznyja hady.
A jość ludzi, u jakich žyllo ŭžo jość. Naprykład, atrymali jaho ŭ spadčynu ad babuli ź dziadulam. Jany zakošt niepatrebnaści zdymać žyllo navat pry siarednich zarobkach, siarednich vydatkach i siaredniaj kolkaści čałaviek u siamji buduć pakrychu nazapašvać hrošy. Dalej ža paŭstanie pytańnie jak zachavać hetyja sabranyja hrošy ŭ doŭhaterminovaj pierśpiektyvie, kab ich inflacyja nie źjeła dy kab źmienšyć imaviernaść ich kradziežu. I tut akazvajecca, što dla sum hrošaj mieniej za košt adnapakajovaj kvatery ŭ abłasnym centry varyjantaŭ u Biełarusi naohuł niama - tolki kuplaj dalary dy chavaj ich panadziejniej. Dla sum krychu bolej dadajecca opcyja - kupić kvateru i zdačaj u arendu adbivać vydatki dy inflacyju. U vyniku ŭ statystycy źjaŭlajucca dadatkovyja pakupniki kvater - ludzi, jakim patrebna nie žyllo, a mahčymaść zachavać svaje hrošy. Heta daloka nie asnoŭnaja hrupa pakupnikoŭ žylla, ale jany najbolš upłyvajuć na dadatkovy zapyt u intervale 20 hadoŭ.
Nu
09.12.2025
Nie nacyjanalnaja tradycyja, a vymušanaja miera, pry čym tut hrupy nasielnictva? Asabista ja kažu pra ahulnaekanamičnyja zakony, a nie skatvajusia na mikraŭzrovień, dzie ŭ kožnaj domahaspadarki/siamji ci asobnaha (samotnaha) čałavieka svaje płany, dachody, matyvy i h.d.
Nie nacyjanalnaja tradycyja, a vymušanaja miera
09.12.2025
Nu, pry tym, što roznyja hrupy nasielnictva kirujucca zusim roznymi pryčynami pry pakupcy žylla, adpaviedna na ich i upłyvajuć roznyja ahulnaekanamičnyja zakony. Čałaviek1 maje patrebu ŭ žylli. Adpaviedna jon budzie źbirać hrošy na žyllo i hladzieć na pracenty pa kredytach. Čym bolš vyhadnymi dla siabie jon paličyć umovy kredytu, tym chutčej jon atrymaje mahčymaść nabyć žyllo. Čym mieniej vyhadnymi buduć umovy pa kredytu, tym paźniej jon jaho zmoža ŭziać ci naohuł paličyć bolš vyhadnym sabrać usiu sumu całkam. U lubym vypadku kali čałaviek pravilna raźličyŭ svaje mahčymaści, to adbudziecca pakupka kvatery. Praz kredyt ci biez kredyta, pad bolšy pracent ci pad mienšy, u 30 hadoŭ ci ŭ 40, ale pakupka adbudziecca. Čałaviek2 nie maje patreby ŭ žylli, ale jon maje patrebu ŭ instrumiencie dla zachoŭvańnia hrošaj. Kali adzinym mahčymym varyjantam zachoŭvańnia hrošaj zastajecca pakupka kvatery, to jon układzie svaje hrošy ŭ pakupku kvatery, a źbiare jašče hrošaj, to kupić i jašče adnu. Pracenty pa kredytach na kvatery na čałavieka, u jakoha jość najaŭnymi tysiač 70 dołaraŭ, nie ŭpłyvajuć nijak: jamu jany prosta nie patrebny. A voś najaŭnaść alternatyŭnych varyjantaŭ źbieražeńnia hrošaj upłyvaje mocna: niama sensu kuplać kvateru dla zdačy ŭ arendu, kali depazit u banku daje taki ž pracent dy jašče i źmianšaje ryzyki. To bok u hetym varyjancie pakupka kvatery moža adbycca, a moža i nie. Kali pakupka kvatery adbyvajecca, to heta stvaraje dadatkovy zapyt na kvatery, što pryvodzić da pavialičeńnia koštaŭ kvater. Kali ž jość bolš vyhadnyja instrumienty inviestavańnia, to pakupka kvatery nie adbyvajecca, zapyt źmianšajecca, košty źmianšajucca.
Majontak
08.12.2025
Miarkuju, tut nie ŭličany adzin važny čyńnik. Kvatera -- heta najpierš horad. Biełaruskaja vioska, dziakujučy krepkim chaziajśćvieńnikam, vymiraje, ludzi pliščacca ŭ harady, dzie jość chacia b jakaja praca. Adpaviedna zapatrabavanaje žyllo. Pry hetym kolkaść nasielnictva ŭ haradach taksama skaračajecca, heta značyć, što limita ź viosak pierad nabyćciom kvater doŭha mykajecca na zdymnych kvaterach. A ŭvohule ŭzrovień urbanizacyi ŭ Biełarusi vielmi vysoki. Niedzie pad 80%. A voś 40% palakaŭ žyvie ŭ vioskach u pryvatnych damach i ŭ vus nie duje.
Nabludatielnyj
08.12.2025
Majontak, Počiemu nielzia prosto priznať tot fakt, čto bolšinstvu nasielenija Biełarusi na samom diele i pri diktaturie živietsia nie silno płocho?
Majontak
08.12.2025
Nabludatielnyj, łukašyścik, ja ž nidzie nie pisaŭ, što biełarusam pry dyktatury nie chapaje na čarku i skvarku. Chapaje. Ale paraŭnańni na karyść demakratyi. Bo nie palaki jeduć u Biełaruś pa bieźvizie i sproščanym pracaŭładkavańni. A biełarusy jeduć u Polšču, niahledziačy na ŭsie barjery. A vaša dyktatura navat pakistancaŭ nie ŭ stanie zavabić. Nu i nie treba zabyvacca, za čyj košt bankiet. Za kramloŭski. Dastatkova pucinu zahadać Minsku płacić za vuhlevadarody pa rynkavych cenach (a pa rynkavych płaciać usie, uklučajučy Małdovu), i ja pahladžu, u jakuju bahnu palacić łukašyscki ekanamičny "cud".
Daram
09.12.2025
Nabludatielnyj, tak eto nikak nie protivoriečit kommientariju, połtkotorym Vy vymkazaliś.
Nabludatielnyj
08.12.2025
Majontak, polaki i pravda osobo v Biełaruś nie jezdiat. A vot pribałty vpołnie siebie jedut. Mnohije dažie na PMŽ. V Łatvii, naprimier, žizń sovsiem nie sachar
Žvir , v Biełarusi užie proizvodiatsia sovriemiennyje kitajskije avto. A v Polšie čto? Ubohij niemieckij avtoprom?
Žvir
08.12.2025
Śpiecialno dla duročkov, što ty chacieŭ skazać ? Polšča u adzinaj ekanomicy EZ, tamu maje ščylnauju ekanamičnuju suviaz z susiednimi krainami EZ ? Dyk a chto hetaha nia viedaje ? Biełaruś išačyć na Kitaj ? Heta taksama viadoma, i pazyki maje šmatmiljardnyja. Alie tut inšaja tema.
Kitaj pačynaŭ z razbudovy haradoŭ + vializnaja plyn inviestycyjaŭ z USA u dadatak. I voś tam upierlisia ŭ ścianu i niasuć straty, nieruchomaść nia jdzie, novabud staić, cełymi kvartałami... I heta pry ich miljardnym rynku. U Biełaruśi heta adbudziecca chutčej, i liaskat budzie hučny... Ułasna ja na heta zviartaŭ uvahu...
Inviestycyj u biełaruskuju ekanomiku niama, Łukašenka lichamankava baražyruje pa zamožnych krainach, šukajučy finansavyja ŭlivanni, alie va ŭmovach sankcyj, abmiežavanym rynku, z technaliahična sastarełaj pramysłovaściu i zaanhažavanaściu ŭ rasiejskuju vajnu va Ŭkrainie, znajści achvočych dy pryvabić ich nie atrymajecca.
Jahonyja patuhi, bolš padobny na handl dziaržavaj z metaj znajści zacikaŭlietych u stabilnym isnavanni jahonaha režymu, jaki budzie adzinym harantam nadziejnaści inviestycyjaŭ i prybytkaŭ z ich.
Dlia inviestaraŭ heta pastka(!) - albo padtrymlivaj režym, u tym liku i zniešniepalityčna, albo straciš usie svaje inviestycyi, kali režym liaśnie... Voś i ŭvieś niachitry rebus...
Užas
09.12.2025
Žvir , u tiebia takaja kaša v hołovie. No eto tvoi problemy. Biełarusy i dalšie budut proizvodiť sovriemiennyje avtomobili. A Polakov ždiet padienije cien na žilje, bankrotstvo zastrojŝikov i niŝieta.
Karupcyja i schiematozy ŭ budaŭnictvie. Ulapalisia ŭsie, i pryvatnyja zabudoŭščyki nie mienš za dziaržaŭnych. Kali bieton za $550 za mietr pradavaŭsia ŭdvaja, ŭtraja daražej. A-100 i paśladoŭniki dadajuć $100-200 u nie vielmi darahija palapšeńni, jak vonkavy vyhlad, uvachody ŭ damy i inš., ahulny košt majuć taki ž. A ludzi nie majuć inšych varyjantaŭ vybaru. Dziaržava kormicca na hetym, bo atrymlivaje svoj pracent "sacyjalnych" kvater (abo hrošaj za ich) - a kali česna, kvater dla roznych katehoryj słužyvych karnikaŭ. I Łukašenka daŭno zrazumieŭ, dzie zvyšprybytki, pracuje praź psieŭda sierbaŭ-arabaŭ. A što budujuć? Źniščajuć voblik krainy na dziesiacihodździ. Nie ŭsie razumiejuć uzrovień voś hetaha zła, cynizm i dolu adkaznaści zabudoŭščykaŭ u sučasnaj situacyi ŭ RB. Heta nie čysty "biźnies", abstrahavacca nie atrymajecca.
Dla anałohii pahladzicie na Trampa - deviełapiera, jaki kidaŭ i klijentaŭ, i padradčykaŭ. I svaje padychody pieranios u palityku. I, da kučy, ŭsie zamiłavalisia ŭčora biełaruskamoŭnym čynoŭnikam z adździeła architektury. U sučasnych umovach niemahčyma pracavać na takim miescy i nie ŭmazacca ŭ schiematozy ŭłady i biźniesu. Apošnija sumlennyja ludzi z takich pasad syšli 15-20 hod tamu.
illa
08.12.2025
[Red. vydalena]
Avstrijak
08.12.2025
Tak eto nie žilje v połnom ponimanii etoho słova, hdie jesť normalnaja infrastruktura, podziemnyje parkinhi, biezopasnyje dvory dla dietiej, ozielenienije dvorov, normalnyje dietskij płoŝadki, vysotnosť małaja, čtoby niebo vidieť nievooružiennym hłazom nie zadiraja hołovy i td. a eto - budki kamiennyje
Easy
08.12.2025
Prosto labiat chalavu. Vział v kriedit, sdajoš. Čieriez 5-10 let u tiebia biespłatnaja kvartira. Potom u čto vsiu jejo vypłatili kvartiranty.
Avstrijak
08.12.2025
Easy, intieriesnyj u vas koniečno vzhlad na stroitielstvo. A vy skolko «na chalavu» po opisannoj vami schiemie postroili kvartir?
Matematyk
08.12.2025
Easy, davajcie padličym. Kupić prostuju nievialikuju adnapakajovuju kvateru ŭ Minsku prydatnuju adrazu dla zdačy ŭ arendu kaštuje minimum 60 000$ - 70 000$. Kali adnosna vialikuju sumu biarem u banku, to pryjdziecca jašče i banku dadatkova zapłacić 30 000$ - 50 000$. Atrymlivajecca, što kvatera abyjdziecca niedzie ŭ 100 000$.
Dalej ličym kolki na joj možna zarabić. Ścipłuju adnapakajovuju kvateru ŭ Minsku možna pasprabavać zdać za 300$+kamunalnyja+padatki. Atrymlivajem za hod u vyniku adsutnaści ramontaŭ i prastojeŭ 3600$.
Ciapier dzielim 100 000$ na 3600$ i atrymlivajem, što 28 hadoŭ patrebna zdavać kvateru, kab paviarnuć nazad hrošy. Ale stolki času zdavać kvateru adnym idealnym arandaŭcam biez prastojaŭ i ramontaŭ nijak nie atrymajecca, plus i paśla šmatlikich hadoŭ zdačy kvatera budzie patrabavać ramont, kab paśla jaje pradać pa tym ža košcie, što i kupili. Adpaviedna pa vyniku my majem, što ŭ samym idealnym varyjancie kvatera akupicca praz 30 hadoŭ. U bolš realnych praz 40-50 hadoŭ.
Adkryjcie, kali łaska, sakret, jak u Vas atrymałasia za 5 hadoŭ akupić kvateru jaje zdačaj u arendu. Vy kuplali kanfiskavanuju kvateru i karystalisia niejkaj śpiecyjalnaj kredytnaj prahramaj dla milicyjanieraŭ?
Sierhiej.
08.12.2025
Matematyk, Atrymlivajecca, što kvatera abyjdziecca niedzie ŭ 100 000$.===============Sieḿja znakomych v Novopołockie 2 hoda nazad nie mohła prodať 2 komnatnuju v piatietažkie v Novopołockie za 19 000 $. Prodali no dołho ždali. A Minsk dorohoj po niedvižimosti .
Matematyk
08.12.2025
Sierhiej., ja ličyła dla Minska, bo ŭ Minsku pastajanna žyvy rynak: u luby momant kvateru možna chutka kupić/pradać, źniać/zdać - pytańnie tolki ŭ košcie. U rajonnych centrach jość ryzyka doŭhich prastojeŭ pry zdačy kvatery, adpaviedna ŭ asobnych haradach źjaŭlajecca ryzyka naohuł syjści ŭ minus z-za apłaty kamunalnych ci jak minimum nikoli kvateru nie akupić.
Adnak davajcie ličyć. Pry košcie kvatery ŭ 19 000 $ z kredytam za jaje treba budzie zapłacić minimum 25 000$.
Kab kvatera akupiłasia za 5 hadoŭ jaje treba zdavać za 25000$:12:5 = 420$+kamunalnyja+padatki. Heta navat dla Minska dla ścipłaj dvuchpakajovaj kvatery nie mała. Ci isnujuć takija košty ŭ Navapołacku? Niejak ja sumniavajusia.
Kab kvatera akupiłasia za 10 hadoŭ jaje treba zdavać za 25000$:12:10 = 210$+kamunalnyja+padatki. Vyhladaje ŭžo bližej da rečaisnaści, choć usio roŭna nie mała. U pryncypie možna znajści abjavy ab tym, što ŭ Navapołacku sprabujuć zdavać dvuchpakajovyja kvatery kala 200$. Adnak takaja akupajemaść tolki ŭ vypadku kali nie budzie prastojaŭ, ramontaŭ i zhadanaja kvatera pradavałasia z ramontam. A Vy sami pišacie, što kvateru doŭha nie mahli pradać, plus abjavy, jakija jość u siecivie - visiać pa niekalki miesiacaŭ. To bok prastoi vyhladajuć harantavanymi dy jašče nie viadoma za kolki ŭ vyniku kvatery mohuć zdać, časam 200$ ź ciaham času pierachodzić i ŭ 100$. U lubym razie ŭkłaścisia ŭ akupajemaść kvatery za 5-10 hadoŭ nie atrymlivajecca i tut.
Žvir
08.12.2025
Tut jašče adzin faktar jość. Zadača usich zahnać nasielnictva na kredyty. Balšyni žycharoŭ Biełarusi, ź ich zarobkami, niedakupicca tych kvateraŭ u novabudzie, i nia tołki. Biaruć kredyty. Takim čynam liudzi całkam zaliežać ad ułady, jany buduć zacikaŭlieny u tym, kab nijakich pieramien nie adbyłosia...navat nienavidziačy ŭładu.
I jak heta faktar upłyvaje?
08.12.2025
Žvir , patłumačcie jakim čynam pa-vašamu dziaržava prymušaje ludziej brać kredyty? Zabaraniaje budaŭnictva novaha žylla, kab štučna pavysić košt druhasnaha? - zdajecca, što nie Daje mahčymaść brać kredyty? - tut tak, ale abmiežavańniaŭ na sumy kredytavańnia zašmat, pracenty pa kredytach vialikija Nie ŭvodzić maksimalnyja sumy, za jakija možna pradavać kvatery? - tak, nie ŭvodzić. Ale sproby abyjści zakony rynka pryvodziać da ŭźniknieńnia čornaha rynka, jašče bolšaha pavyšeńnia realnaha koštu kvater, čerh na kuplu kvater i da źmianšeńnia mahčymaściaŭ nabyć žyllo. Bolej mahčymych instrumientaŭ uździejańnia z boku dziaržavy na toje, kab ludzi brali kredyty, ja nie baču.
Žvir
08.12.2025
I jak heta faktar upłyvaje?, nu, jak. Zabudoŭščykam (tut nia budziem udakładniać dakładny vyhliad pradaŭca) treba pradać svaju "pradukcyju" i atrymać svaje prybytki. Bankam treba viarnuć kredyty, jakija jany dali zabudoŭščykam, i atrymać svaje prybytki. U liudziej patreba ŭ žylli jość - hrošaŭ niama. Što rabić ? Uziać kredyt i kupić u zabudoŭščyka. Toj atrymlivaje svaje baryšy i različvajecca z bankam. Bank atrymlivaje svoj kuš ad zabudoŭščyka. Pakupnik robicca rabom banka, žyvie ŭ kvatery, što faktyčna naliežyć banku. Jon budzie trymacca za "stabilnaść" i palityčnuju ład, jaki jaje takuju harantuje, što durny, navat nienavidziačy toj lad. Nu, jon vymušany, bo adkazny za ... (rečy vielmi važnyja, pieraličvać nia budu).
Kažuć, što sacyjalny spakoj u dziaržavie harantavany, kali 80 adsotkaŭ nasielnictva maje prykladna adnolkavy zadavalniajučy ŭzrovien žyccia pry harantavanych dziaržavaj svabodach. A voś kali 80 adsotkaŭ zakredytavanych, dyk sacyjalny spakoj budzie i biez najaŭnaści harantavanych svabodaŭ, i navat va ŭmovach, kali uładam "nie da zakonaŭ"...
I jak heta faktar upłyvaje?
08.12.2025
Žvir , ja nie spračajusia z tym, što vialikaja zakredytavanaść nasielnictva - heta kiepska. Ale pytańnie była da taho, u jakim miescy vy bačycie metanakiravanuju dziaržaŭnuju palityku pa pavialičeńni zakredytavanaści ludziej: - toje, što ŭ ludziej mała hrošaj - tak pry pavialičeńni kolkaści hrošaj va ŭsich pakupnikoŭ košty na žyllo buduć taksama pavialičvacca, što dobra bačna pa susiednich krainach. To bok ciažkaści pakupki žylla biez kredytaŭ nie źviavanyja ź nizkimi zarobkami, u vypadku kali niama masavaj kupli žylla zamiežnikami. - kali toje, što ŭ Biełarusi naohuł dazvolenyja kredyty, to ja ŭžo napisała, u čym prablema ich zabaranić.
To bok jakaja dziaržaŭnaja palityka adnosna kredytaŭ i žylla padajecca Vam pravilnaj?
Žvir
09.12.2025
I jak heta faktar upłyvaje?, Jakaja ? Svabodnaja, što bazujecca na abjektyŭnych zakonach ekanomiki, nie absluhoŭvaje ŭładu i nie zjaŭliajecca faktaram manipuliacyi(!) hramadztvam z boku ŭłady.
Sierhiej.
08.12.2025
Mołodcy riedakcija, načali pro riealizm pisať. A to u mnohich tipo idiejnych. biez namieka na obrazovanije i erudiciju mnienije čto tam vsie doroho bahato, priestižno i viezdie chorošo, do ekstaza , a my mučajemsia i stradajem. Eto problemy s razumom, hołova słabaja , takich sriedi strastnych pozicionierov chvatajet. Nie dajtie Vysokije Niebiesa čto b takije k vłasti prišli. Tohda budiet połnyj śmiech, kak s horiačim patriotom Muhabie, sdiełavšim iz Južnoj Rodiezii Zimbabvie. Spasibo. Vsiem razuma.
Sierhiej.
08.12.2025
V mirie žilje vsie boleje dorožajet, kromie chižin, i mnohim mołodym sieḿjam śnimať jeho v Jevropie vsie boleje niedostižimo. V tom žie Dublinie hdie obyčnaja kvartirka ot 2000 $ ,v miesiac biez kommunalnych. A tutošnii idiejnyje živut v miestnych illuzijach. Choť by siebie riealizma kupili v mahazinie briendovom. V RB očień sravnitielno dostupnoje žilje. Moim sosiediam, Mať, dočka+ 2 dietiej, dočki dali v Bilevo kvartiru biespłatno. No miestno idiejnyje budut mudriť krutiť nachodiť čto i eto płocho i niepravda.
wwwvvv
08.12.2025
> zastajecca papularnym inviestavańnie volnych hrošaj u nieruchomaść Tut trochi niedahavorana. U pakupnikoŭ kvater heta papularna tamu što ich zahnali ŭ takoje stojła dzie inšych sposabaŭ zachavać hrošy prosta niama. A ŭ "inviestaraŭ" papularna tamu što heta lepšy sposab admyć babło jakoje jany nakrali. U vyniku majem voś takuju sinerhiju i harmoniju...
Aleś
08.12.2025
U avtora staťji otsutstvujet łohika. Počiemu v Biełarusi strojat bolšie žilja? Vsie očień prosto. V Biełarusi samoje maleńkaja obieśpiečiennosť žiljem na 1 žitiela: 30.4m2. V Polšie - 31.1m2, no!!! V Polšie u statistikie tolko POLEZNAJA PŁOŜAD́, to jesť v riealnosti budiet 45-50m2. Dažie v Litvie - 38.2m2 - to jesť bolšie čiem v Biełarusi na 26 %. Sootvietstvienno, my stroim- potomu čto u nas mało.
[Zredahavana]
[Zredahavana]
Vy ujechali i ničieho nie stroitie.
09.12.2025
Aleś, V Biełarusi ludi živut v prostornych, bolšich kvartirach. A v Polšie- v kavalerkach tiesnych.
Obyvatiel
10.12.2025
V polšie 40 millionov v Biełarusi 9.5 tut prosientno nužno sravnivať ! Živu v polšie v varšavie i kak v Minskie ciełymi kvartała nie strojat kak Minsk Mir, Sieviernyj bierieh itd.
Bietanavać hrošy — nacyjanalnaja ideja biełarusaŭ? Paraŭnali tempy budaŭnictva ŭ Biełarusi, Polščy, Litvie i Łatvii
Heta kiepska dla ŭsich. Z adnaho boku adzyŭnyja valutnyja bankaŭskija depazity na pracentaŭ 3 byli b prosta praściej dla ludziej. Z druhoha boku banki mieli b bolej hrošaj i adpaviedna zmahli b źnizić pracenty pa kredytach, plus i spros na sami kvatery byŭ by mienšy. Adpaviedna i sami kvatery kaštavali b mieniej
Jość ludzi, u jakich niama svajho žylla, i jany ŭ lubym razie buduć imknucca jaho nabyć. Na hetuju hrupu nasielnictva staŭki pa kredytach, košt žylla ŭ momancie ŭpłyvajuć, ale tolki na ŭzroŭni pryniaćcia rašeńnia ŭ jaki kankretna hod jany kupiać žyllo. U statystycy hetaja hrupa ludziej zaŭvažnaja tolki kali hladzieć karotki pieryjad u 1-3 hady. Pry acency pakupki žylla za 20 hadoŭ, staŭki pa kredytach upłyvajuć tolki jak pahrešnaść, to bok jak adroźnieńni pakupki kvater u roznyja hady.
A jość ludzi, u jakich žyllo ŭžo jość. Naprykład, atrymali jaho ŭ spadčynu ad babuli ź dziadulam. Jany zakošt niepatrebnaści zdymać žyllo navat pry siarednich zarobkach, siarednich vydatkach i siaredniaj kolkaści čałaviek u siamji buduć pakrychu nazapašvać hrošy. Dalej ža paŭstanie pytańnie jak zachavać hetyja sabranyja hrošy ŭ doŭhaterminovaj pierśpiektyvie, kab ich inflacyja nie źjeła dy kab źmienšyć imaviernaść ich kradziežu. I tut akazvajecca, što dla sum hrošaj mieniej za košt adnapakajovaj kvatery ŭ abłasnym centry varyjantaŭ u Biełarusi naohuł niama - tolki kuplaj dalary dy chavaj ich panadziejniej. Dla sum krychu bolej dadajecca opcyja - kupić kvateru i zdačaj u arendu adbivać vydatki dy inflacyju. U vyniku ŭ statystycy źjaŭlajucca dadatkovyja pakupniki kvater - ludzi, jakim patrebna nie žyllo, a mahčymaść zachavać svaje hrošy. Heta daloka nie asnoŭnaja hrupa pakupnikoŭ žylla, ale jany najbolš upłyvajuć na dadatkovy zapyt u intervale 20 hadoŭ.
Čałaviek1 maje patrebu ŭ žylli. Adpaviedna jon budzie źbirać hrošy na žyllo i hladzieć na pracenty pa kredytach. Čym bolš vyhadnymi dla siabie jon paličyć umovy kredytu, tym chutčej jon atrymaje mahčymaść nabyć žyllo. Čym mieniej vyhadnymi buduć umovy pa kredytu, tym paźniej jon jaho zmoža ŭziać ci naohuł paličyć bolš vyhadnym sabrać usiu sumu całkam. U lubym vypadku kali čałaviek pravilna raźličyŭ svaje mahčymaści, to adbudziecca pakupka kvatery. Praz kredyt ci biez kredyta, pad bolšy pracent ci pad mienšy, u 30 hadoŭ ci ŭ 40, ale pakupka adbudziecca.
Čałaviek2 nie maje patreby ŭ žylli, ale jon maje patrebu ŭ instrumiencie dla zachoŭvańnia hrošaj. Kali adzinym mahčymym varyjantam zachoŭvańnia hrošaj zastajecca pakupka kvatery, to jon układzie svaje hrošy ŭ pakupku kvatery, a źbiare jašče hrošaj, to kupić i jašče adnu. Pracenty pa kredytach na kvatery na čałavieka, u jakoha jość najaŭnymi tysiač 70 dołaraŭ, nie ŭpłyvajuć nijak: jamu jany prosta nie patrebny. A voś najaŭnaść alternatyŭnych varyjantaŭ źbieražeńnia hrošaj upłyvaje mocna: niama sensu kuplać kvateru dla zdačy ŭ arendu, kali depazit u banku daje taki ž pracent dy jašče i źmianšaje ryzyki. To bok u hetym varyjancie pakupka kvatery moža adbycca, a moža i nie. Kali pakupka kvatery adbyvajecca, to heta stvaraje dadatkovy zapyt na kvatery, što pryvodzić da pavialičeńnia koštaŭ kvater. Kali ž jość bolš vyhadnyja instrumienty inviestavańnia, to pakupka kvatery nie adbyvajecca, zapyt źmianšajecca, košty źmianšajucca.
Kitaj pačynaŭ z razbudovy haradoŭ + vializnaja plyn inviestycyjaŭ z USA u dadatak. I voś tam upierlisia ŭ ścianu i niasuć straty, nieruchomaść nia jdzie, novabud staić, cełymi kvartałami... I heta pry ich miljardnym rynku. U Biełaruśi heta adbudziecca chutčej, i liaskat budzie hučny... Ułasna ja na heta zviartaŭ uvahu...
Inviestycyj u biełaruskuju ekanomiku niama, Łukašenka lichamankava baražyruje pa zamožnych krainach, šukajučy finansavyja ŭlivanni, alie va ŭmovach sankcyj, abmiežavanym rynku, z technaliahična sastarełaj pramysłovaściu i zaanhažavanaściu ŭ rasiejskuju vajnu va Ŭkrainie, znajści achvočych dy pryvabić ich nie atrymajecca.
Jahonyja patuhi, bolš padobny na handl dziaržavaj z metaj znajści zacikaŭlietych u stabilnym isnavanni jahonaha režymu, jaki budzie adzinym harantam nadziejnaści inviestycyjaŭ i prybytkaŭ z ich.
Dlia inviestaraŭ heta pastka(!) - albo padtrymlivaj režym, u tym liku i zniešniepalityčna, albo straciš usie svaje inviestycyi, kali režym liaśnie... Voś i ŭvieś niachitry rebus...
Pryčyny ŭžo rastłumačyli: niama inšych sposabaŭ inviestycyj, vialikaja roźnica pamiž uzroŭniami vioski i horada.
Niaŭmieńnie i niežadańnie kiraŭnictva zbałansavać hetyja ŭzroŭni.
Karupcyja i schiematozy ŭ budaŭnictvie. Ulapalisia ŭsie, i pryvatnyja zabudoŭščyki nie mienš za dziaržaŭnych. Kali bieton za $550 za mietr pradavaŭsia ŭdvaja, ŭtraja daražej. A-100 i paśladoŭniki dadajuć $100-200 u nie vielmi darahija palapšeńni, jak vonkavy vyhlad, uvachody ŭ damy i inš., ahulny košt majuć taki ž.
A ludzi nie majuć inšych varyjantaŭ vybaru.
Dziaržava kormicca na hetym, bo atrymlivaje svoj pracent "sacyjalnych" kvater (abo hrošaj za ich) - a kali česna, kvater dla roznych katehoryj słužyvych karnikaŭ.
I Łukašenka daŭno zrazumieŭ, dzie zvyšprybytki, pracuje praź psieŭda sierbaŭ-arabaŭ.
A što budujuć? Źniščajuć voblik krainy na dziesiacihodździ.
Nie ŭsie razumiejuć uzrovień voś hetaha zła, cynizm i dolu adkaznaści zabudoŭščykaŭ u sučasnaj situacyi ŭ RB. Heta nie čysty "biźnies", abstrahavacca nie atrymajecca.
Dla anałohii pahladzicie na Trampa - deviełapiera, jaki kidaŭ i klijentaŭ, i padradčykaŭ. I svaje padychody pieranios u palityku.
I, da kučy, ŭsie zamiłavalisia ŭčora biełaruskamoŭnym čynoŭnikam z adździeła architektury. U sučasnych umovach niemahčyma pracavać na takim miescy i nie ŭmazacca ŭ schiematozy ŭłady i biźniesu. Apošnija sumlennyja ludzi z takich pasad syšli 15-20 hod tamu.
Dalej ličym kolki na joj možna zarabić. Ścipłuju adnapakajovuju kvateru ŭ Minsku možna pasprabavać zdać za 300$+kamunalnyja+padatki. Atrymlivajem za hod u vyniku adsutnaści ramontaŭ i prastojeŭ 3600$.
Ciapier dzielim 100 000$ na 3600$ i atrymlivajem, što 28 hadoŭ patrebna zdavać kvateru, kab paviarnuć nazad hrošy. Ale stolki času zdavać kvateru adnym idealnym arandaŭcam biez prastojaŭ i ramontaŭ nijak nie atrymajecca, plus i paśla šmatlikich hadoŭ zdačy kvatera budzie patrabavać ramont, kab paśla jaje pradać pa tym ža košcie, što i kupili. Adpaviedna pa vyniku my majem, što ŭ samym idealnym varyjancie kvatera akupicca praz 30 hadoŭ. U bolš realnych praz 40-50 hadoŭ.
Adkryjcie, kali łaska, sakret, jak u Vas atrymałasia za 5 hadoŭ akupić kvateru jaje zdačaj u arendu. Vy kuplali kanfiskavanuju kvateru i karystalisia niejkaj śpiecyjalnaj kredytnaj prahramaj dla milicyjanieraŭ?
Adnak davajcie ličyć. Pry košcie kvatery ŭ 19 000 $ z kredytam za jaje treba budzie zapłacić minimum 25 000$.
Kab kvatera akupiłasia za 5 hadoŭ jaje treba zdavać za 25000$:12:5 = 420$+kamunalnyja+padatki. Heta navat dla Minska dla ścipłaj dvuchpakajovaj kvatery nie mała. Ci isnujuć takija košty ŭ Navapołacku? Niejak ja sumniavajusia.
Kab kvatera akupiłasia za 10 hadoŭ jaje treba zdavać za 25000$:12:10 = 210$+kamunalnyja+padatki. Vyhladaje ŭžo bližej da rečaisnaści, choć usio roŭna nie mała. U pryncypie možna znajści abjavy ab tym, što ŭ Navapołacku sprabujuć zdavać dvuchpakajovyja kvatery kala 200$. Adnak takaja akupajemaść tolki ŭ vypadku kali nie budzie prastojaŭ, ramontaŭ i zhadanaja kvatera pradavałasia z ramontam. A Vy sami pišacie, što kvateru doŭha nie mahli pradać, plus abjavy, jakija jość u siecivie - visiać pa niekalki miesiacaŭ. To bok prastoi vyhladajuć harantavanymi dy jašče nie viadoma za kolki ŭ vyniku kvatery mohuć zdać, časam 200$ ź ciaham času pierachodzić i ŭ 100$. U lubym razie ŭkłaścisia ŭ akupajemaść kvatery za 5-10 hadoŭ nie atrymlivajecca i tut.
Zabaraniaje budaŭnictva novaha žylla, kab štučna pavysić košt druhasnaha? - zdajecca, što nie
Daje mahčymaść brać kredyty? - tut tak, ale abmiežavańniaŭ na sumy kredytavańnia zašmat, pracenty pa kredytach vialikija
Nie ŭvodzić maksimalnyja sumy, za jakija možna pradavać kvatery? - tak, nie ŭvodzić. Ale sproby abyjści zakony rynka pryvodziać da ŭźniknieńnia čornaha rynka, jašče bolšaha pavyšeńnia realnaha koštu kvater, čerh na kuplu kvater i da źmianšeńnia mahčymaściaŭ nabyć žyllo.
Bolej mahčymych instrumientaŭ uździejańnia z boku dziaržavy na toje, kab ludzi brali kredyty, ja nie baču.
Kažuć, što sacyjalny spakoj u dziaržavie harantavany, kali 80 adsotkaŭ nasielnictva maje prykladna adnolkavy zadavalniajučy ŭzrovien žyccia pry harantavanych dziaržavaj svabodach. A voś kali 80 adsotkaŭ zakredytavanych, dyk sacyjalny spakoj budzie i biez najaŭnaści harantavanych svabodaŭ, i navat va ŭmovach, kali uładam "nie da zakonaŭ"...
- toje, što ŭ ludziej mała hrošaj - tak pry pavialičeńni kolkaści hrošaj va ŭsich pakupnikoŭ košty na žyllo buduć taksama pavialičvacca, što dobra bačna pa susiednich krainach. To bok ciažkaści pakupki žylla biez kredytaŭ nie źviavanyja ź nizkimi zarobkami, u vypadku kali niama masavaj kupli žylla zamiežnikami.
- kali toje, što ŭ Biełarusi naohuł dazvolenyja kredyty, to ja ŭžo napisała, u čym prablema ich zabaranić.
To bok jakaja dziaržaŭnaja palityka adnosna kredytaŭ i žylla padajecca Vam pravilnaj?
Tut trochi niedahavorana. U pakupnikoŭ kvater heta papularna tamu što ich zahnali ŭ takoje stojła dzie inšych sposabaŭ zachavać hrošy prosta niama. A ŭ "inviestaraŭ" papularna tamu što heta lepšy sposab admyć babło jakoje jany nakrali. U vyniku majem voś takuju sinerhiju i harmoniju...
[Zredahavana]
[Zredahavana]