Historyja77

U starym Breście zakansiervujuć ruiny klaštara biernardzinak

Ruiny znachodziacca na terytoryi Bresckaj krepaści, ich zakansiervujuć dziakujučy dziaržaŭnaj prahramie «Kulturnaja prastora». Na dziaržaŭnym telebačańni adznačyli, što kansiervacyja robicca z metaj vyratavać apošnija sklapieńni i kalidory, a taksama heta dapamoža daśledavać kulturny słoj vakoł byłoha klaštarnaha kompleksu, piša «Radyjo Svaboda».

Reštki klaštara biernardzinak u Breście. Archiŭny zdymak

Reštki byłoha klaštara biernardzinak adkryvajucca dla tych, chto praz paŭdniovuju bramu prajazdžaje da muzieja «Biareście» abo Chołmskaj bramy Bresckaj krepaści.

Pra ruiny epizadyčna ŭspaminali. U pačatku 90‑ch admysłoŭcy źviarnulisia ŭ Centralny vajskova-histaryčny archiŭ u Maskvie. Zachavanyja tam malunki klaštaraŭ dapamahli archieołaham pačać raskopki.

Pra raskopki raskazvaŭ Uładzimir Kazakoŭ, architektar, dyrektar TAA «Restaŭracyjainviest»:

«Była zadača ŭ nas: pa-pieršaje, vyjavić kaścioł, znajści padmurak, kab vyznačyć jaho habaryty. Praktyčna całkam usie sklepy byli znojdzienyja. Sklapieńnia pieršaha paviercha nie było, tam usio było zasypana. Tady my atrymali poŭnuju karcinu».

U 1992 hodzie pad kiraŭnictvam archieołaha Valancina Sobala pravodzili raskopki na daŭnim Zamuchavieckim pradmieści Bresta i vyjavili asablivaści abjomna-prastoravaj struktury klaštara i kaścioła biernardzinak. Hety budynak jašče ŭ pačatku 2010‑ch razhladali dla pryjarytetnaha adnaŭleńnia.

Tak vyhladaŭ kaścioł manastyra biernardzinak u Breście

Pra daśledavańni terytoryi skazaŭ taksama Vital Pilipovič, archieołah, namieśnik dekana histaryčnaha fakulteta Bresckaha dziaržaŭnaha ŭniviersiteta:

«U 1993 hodzie heta płošča była daśledavana. Akramia samoha kaścioła, tut znajšli abjekty bolš rańniaha pieryjadu, bo my viedajem, što da taho, jak byŭ pabudavany muravany kaścioł, a potym muravany klaštarny kompleks, byŭ draŭlany kaścioł. 100% tut žyli ludzi, bo znajšli abjekty XI—XIII stahodździaŭ».

Ale zatym finansavańnie raskopak prypynili. Choć navat pry hetym historyki z kožnym hodam daviedvalisia pra klaštar usio bolš. Naprykład, vyśvietlili, što da pačatku XIX stahodździa žanočy manastyr i kaścioł susiedničali z mužčynskim klaštaram. Klaštarny kompleks u styli vilenskaha baroka byŭ mini-horadam sa svaim aptekarskim sadam.

Rekanstrukcyja kaścioła, prajekt

Kali Brest apynuŭsia pad uładaj Rasijskaj impieryi, pabudovy pieradali Alaksandraŭskamu Bresckamu kadeckamu vučylišču, a paźniej raźmiaścili tam špital. I ŭ čas Druhoj suśvietnaj vajny tut było adno z padraździaleńniaŭ miedyka-sanitarnaha bataljona.

Uviesnu pačnuć rasčystku terytoryi kala reštak klaštara. Uzmocniać kanstrukcyi pieršaha i padziemnaha pavierchaŭ. Archieołahi i historyki miarkujuć, što jość usie pieradumovy adnavić raskopki: kulturny płast hłybinioj 3 mietry sapraŭdy chavaje šmat adkryćciaŭ.

U XIX stahodździ na zahad rasijskaha cara Mikałaja I Brest amal całkam razburyli. Žycharoŭ vysielili, a šmatlikija cerkvy, kaścioły, pałacy, klaštary pierabudavali pad kazarmy i viežy krepaści, zajaŭlali raniej bresckija historyki.

Kamientary7

  • Pocyk
    09.02.2026
    Niet russkim proŝienija za to, čto stiorli s ziemli naš tysiačieletnij horod i postroili svoju krieposť.
  • Mastactvaznaŭca
    10.02.2026
    "Klaštarny kompleks u styli vilenskaha baroka byŭ mini-horadam sa svaim aptekarskim sadam." -- heta nie vilenskaje baroka, chto zapuściŭ hetuju łuchtu? U hetym chramie niama nivodnaj prykmiety vilenskaha baroka. NI-VOD-NAJ !
  • Litviny - Biełarusy nacyja ź siaredniaviečča
    10.02.2026
    akupanty, nie całkam źniščyli heta staražytnaje miesca, Litviny - Biełarusy nacyja ź siaredniaviečča z 13s., moanhoły - maskavity nie. Impierskija kazki nakont taho što lenin-stalin utvaryŭ Finlandyju , Biełarusaŭ, Bałtyjskija krainy, Kazachstan, i h.d cikavy tolki maskoŭskim dziadam bzdunam nakštałt duhina -pucina

Padrabiaznaści napadu padletkaŭ ź bitaj i pistaletami na katedž u Smalavickim rajonie14

Padrabiaznaści napadu padletkaŭ ź bitaj i pistaletami na katedž u Smalavickim rajonie

Usie naviny →
Usie naviny

Šmatdzietnamu baćku-vachtaviku z Mazyra, jakoha chacieli pazbavić baćkoŭskich pravoŭ, udałosia viarnuć dziaciej1

Piaskoŭ prakamientavaŭ abvinavačvańni ŭ atručvańni Navalnaha nadzvyčaj redkim zvyštaksičnym jadam6

Łukašenka zajaviŭ, što budzie ŭdzielničać u Radzie miru, ale paźniej8

Łukašenka zajaviŭ, što prapanoŭvaŭ ZŠA idealny varyjant nakont Vieniesueły, ale jany zrabili hłupstva13

«Vahnier» pieraklučyŭsia na dyviersii ŭ Jeŭropie7

U Breście piensijanierka patanuła ŭ Muchaŭcy — jana karmiła lebiedziaŭ i ŭpuściła ŭ vadu korm1

Łukašenka pačuŭ strachi rasijan zhubić Biełaruś i terminova pačaŭ zapeŭnivać u viečnaj lubovi15

Biełarusaŭ šakavali školniki z Karmy — jany nie pierakłali nivodnaha biełaruskaha słova43

«Ja niadaŭna byŭ u Kijevie i čuŭ acenki vašaj pracy — jany dalokija ad tryumfalnych». Daradca Cichanoŭskaj rezka adkazaŭ Kavaleŭskamu22

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Padrabiaznaści napadu padletkaŭ ź bitaj i pistaletami na katedž u Smalavickim rajonie14

Padrabiaznaści napadu padletkaŭ ź bitaj i pistaletami na katedž u Smalavickim rajonie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić