Biažy, chłopča!
Nia tak daŭno ŭ ŚMI źjaviłasia infarmacyja pra troch hamielčukoŭ, jakija prosiać palityčnaha prytułku va Ŭkrainie, śćviardžajučy, što na Radzimie zaznali palityčnaha pieraśledu. Adnak svaimi pavodzinami j učynkami biełarusy davali padstavu sumniavacca ŭ praŭdzivaści ichnych słovaŭ. Žurnalisty ŭkrainskaha vydańnia “Dzierkało tižnia” pasprabavali razabracca, chto jość chto ŭ hetaj historyi.
Zvonku jany sapraŭdy padobnyja da ŭciekačoŭ — troje maładych chłapcoŭ, jakija daŭno nia bačyli dušu, u pachodnym adzieńni, z zaplečnikami, z zarosłymi, ale całkam intelihientnymi tvarami j razumnymi vačyma. Jany prosiać va Ŭkrainie palityčnaha prytułku, bo cierpiać ad “palityčnaha pieraśledu z boku biełaruskaj ułady ŭ suviazi z publičnaj krytykaj dziejańniaŭ prezydenta Alaksandra Łukašenki”.
Ad rodnych niŭ, ad rodnaj chaty
Ścisła raskazanaja Ŭładzimieram Buchanavym, Śviatasłavam Šapavałavym i Siarhiejem Kornievym historyja ŭciokaŭ vyhladała tak. Daŭnija “aktyŭnyja praciŭniki j vykryvalniki” režymu Łukašenki, jany krytykavali “siarod blizkich i rodnych, kaleh i ludziej, što ich atačali”, a taksama “siarod hramadzian blizkaha j dalokaha zamiežža” “łžyvuju, akupacyjnuju j antynarodnuju palityku” biełaruskaje ŭłady. Za miažu try nastaŭniki historyi z Homiela terminova vyjechali paśla vykliku ŭ prakuraturu dla dačy pakazańniaŭ — “u vyniku pahrozy aryštu j niezakonnaj inkryminacyi im kryminalnaje spravy za apazycyjnuju dziejnaść dy abrazu honaru j hodnaści prezydenta, pahrozy źniavoleńnia i inšych formaŭ palityčnaha pieraśledu”, jak pišuć jany ŭ svaim zvarocie da prezydenta Ŭkrainy. Dziaržaŭnuju miažu ŭciekačy pierajšli blizu siała Hrabinka Čarnihaŭskaj vobłaści ŭ abychod pamiežnaha punktu propusku. Jany nie źviarnulisia ŭ trochdzionny termin u adpaviednyja orhany dla pačatku pracedury atrymańnia statusu ŭciekača, i tamu z 18 lipienia znachodzilisia va Ŭkrainie nielehalna.
“Z 15 lipienia 2002 h. my — palityčnyja ŭciekačy, zmušanyja časova pakinuć Biełaruś, pakul biezuładździe nie prypynić palityčnaha pieraśledu, — pišuć U.Buchanaŭ, S.Šapavałaŭ i S.Kornieŭ. — Pierajechaŭšy na terytoryju Ŭkrainy, my prosim dapamohi j palityčnaha prytułku. Navat hnanyja, my nia ličym patrebnym prypynić našuju palityčnuju apazycyjnuju dziejnaść i prosim dać nam mahčymaść sfarmavać apazycyjny palityčny ruch biełarusaŭ u vyhnańni z alternatyŭnymi łukašyzmu prahramaj dy bačańniem budučaj dziaržaŭnaści biełarusaŭ, a taksama padtrymać naš apazycyjny narodny ruch u Biełarusi i nas u vypadku našaha aryštu”.
Amal ad samaha pačatku razmovy z uciekačami ŭ nas źjaviłasia adčuvańnie, što tut niešta nia tak. Čym bolš my raspytvali hetych pradstaŭnikoŭ “apazycyjnaha narodnaha ruchu Biełarusi”, tym bolš “siuru” źjaŭlałasia ŭ pačućciach. Viadoma, całkam možna dapuścić, što biełaruskija apazycyjanery raśpisvajuć hramadzkija miescy “antyrežymnymi nadpisami” kštałtu “Dałoŭ Łuku”, źviartajucca z “vykryvalnymi listami” da kiraŭnikoŭ i ŭradaŭ Rasiei, Francyi, ZŠA, Niamieččyny. Adnak dziŭna było čuć pra zajavy na adras biełaruskaha KDB j rasiejskaje FSB, što vykryvajuć “rezydenckuju rolu A.Łukašenki j tajemnych, zakulisnych suśvietnych siłaŭ, skiravanuju na padryŭ dziaržbiaśpieki Biełarusi, Rasiei i Ŭkrainy”. A taksama pra listy na imia Fiłareta, Alaksija II i Papy Rymskaha “z vykryćciom zdradnickaj roli pravasłaŭnaha duchavienstva j vyšejšaha śviatarstva, što pryniało dy padtrymlivaje antyčałaviečuju j antychryścijanskuju palityku A.Łukašenki”. Kab nie abrazić haściej, my prahłynuli ŭśmiešku, kali pačuli pra list na imia Dž.Buša, u jakim “vykryvajecca ŭdzieł A. Łukašenki ŭ padrychtoŭcy j finansavańni teraktu 11 vieraśnia 2001 h. u Amerycy”.
Usio aprača hałoŭnaha
Dyk čamu ž uciekačy vybrali Ŭkrainu — daloka nia samuju demakratyčnuju dziaržavu, jakaja padtrymlivaje z aficyjnym Mienskam bolš-mienš łahodnyja stasunki i jakraz zaraz adčuvaje alerhiju na słovazłučeńnie “palityčny ŭciakač”, bo za apošni hod užo nie adzin viadomy ŭkrainiec atrymaŭ na Zachadzie hety status? Biełarusy kažuć, što nia mieli času na rozdum, bo nad imi visieła pahroza aryštu, a Ŭkraina zusim pobač. U Rasiei našyja surazmoŭcy ŭžo byli letaś i taksama “namahalisia prarvać infarmacyjnuju blakadu j raspavieści, što robicca ŭ Biełarusi”, ale nie znajšli ŭ rasiejskich ŚMI ani spačuvańnia, ani razumieńnia. Vyrašalnuju rolu ŭ vybary časovaha prytułku adyhrali relihijna-idealahičnyja pierakanańni ŭciekačoŭ: “My vierniki, i nam značna bližejšyja našy pravasłaŭnyja braty-ŭkraincy. A Litva, Polšča — dla nas heta terra incognita. Tam užo zachodni mentalitet. My nie naležym da prazachodniaj biełaruskaj apazycyi, i nam dalokija zachodnija kaštoŭnaści, u jakich užo šmat chto sumniajecca”.
Nieprymańnie zachodnich kaštoŭnaściaŭ nie pieraškodziła im, pryjechaŭšy ŭ Kijeŭ, zavitać u dyppradstaŭnictvy ZŠA, Vialikaj Brytanii j Niderlandaŭ. Čamu jany nie pajšli ŭ tyja pasolstvy ŭ Miensku? “Dyk tam ža ž kala kožnaje ambasady staić biełaruskaja achova! — byŭ adkaz. — Nas milicyja prosta nie puściła b, a to j aryštavała b adrazu”. Ź jakoj metaj hetaja trojca chadziła ŭ zachodnija dyppradstaŭnictvy? Nu, pa-pieršaje, paradzicca. Pa-druhoje, raspavieści pra režym Łukašenki. A pa-treciaje, — adkryta pryznavalisia našyja surazmoŭcy, — kab… pacikavicca, a što ž buduć rabić zachodnija dziaržavy, kali Ŭkraina departuje “palityčnych uciekačoŭ” nazad u Biełaruś…
Za try z pałovaju tydni U.Buchanaŭ, S.Šapavałaŭ i S.Kornieŭ “zaśviacilisia” va ŭsich značnych ukrainskich srodkach masavaj infarmacyi, zachodnich pasolstvach, kijeŭskim pradstaŭnictvie Ŭpravy Viarchoŭnaha kamisara AAN u spravach uciekačoŭ (UVKU AAN). “Zmahary” źviarnulisia z adkrytym listom da prezydenta, premjer-ministra j staršyni Viarchoŭnaje Rady Ŭkrainy z prośbaju harantavać biaśpieku na peryjad jurydyčnaha razhladu pytańnia ab nadańni im palityčnaha prytułku va Ŭkrainie.
Ale jakraz da ŭkrainskaj dziaržavy jany na toj momant tak i nie źviarnulisia, nie zrabili nijakich realnych krokaŭ dziela taho, kab pačaŭsia aficyjny jurydyčny razhlad ichnaje spravy. Čamu? “A my nia viedali, što treba rabić, kudy źviartacca”. Vielmi dzivić hetkaja naiŭnaść troch darosłych ludziej — “zahartavanych zmaharoŭ z łukašyzmam”. Tak, pavodle ichnych słovaŭ, u pradstaŭnictvie UVKU AAN ich pryniali vielmi dobra, navat dali krychu hrošaj, ale ani z zakonam Ukrainy pra ŭciekačoŭ, ani z adpaviednaj kanvencyjaj AAN nie aznajomili, a taksama skazali, što, jasnaja reč, nie zaškodziła b źviarnucca ŭva Ŭpravu pa spravach nacyjanalnaściaŭ i mihracyi Kijeŭskaj haradzkoj administracyi. I našyja “ŭciekačy” tudy navat schadzili. “A 13-j tam užo ŭsio było začyniena, — patłumačyli jany, ale adrazu papravilisia: — Nas tam nie pryniali, skazali pryjści inšym razam. Dyj uvohule, dla hetaj zajavy patrebnyja fatazdymki, što kaštujuć 14 hryŭniaŭ, a ŭ nas navat hetych hrošaj niama”.
Niama kali sfatahrafavacca
Jury Hudym, kansultant pa jurydyčnych pytańniach kijeŭskaha adździełu UVKU AAN, jakomu my patelefanavali, paćvierdziŭ, što sapraŭdy Ŭładzimier Buchanaŭ, Śviatasłaŭ Šapavałaŭ i Siarhiej Kornieŭ źviartalisia da ich pry kancy lipienia i… “atrymali nieabchodnuju kansultacyju pra toje, što nieabchodna zrabić, kab atrymać uva Ŭkrainie status uciekača”. Jon ščyra paraiŭ “zmaharam z režymam” nie “śviacicca” ŭ ŚMI, pakul nie lehalizujucca, inakš ich paprostu “vystaviać z krainy”.
Namieśnik načalnika Ŭpravy pašpartnaj dy imihracyjnaj słužby HU MUS Ukrainy ŭ Kijevie Viktar Łehiejda, daviedaŭšysia, što na Truchanavym vostravie razam z šachciorami žyvuć uciekačy ź Biełarusi, vyrušyŭ tudy. Čynoŭnik dakładna patłumačyŭ apošnim praceduru atrymańnia statusu ŭciekača va Ŭkrainie, padkreśliŭšy, što, kali jany nie lehalizujucca, ich mohuć departavać. Bolš za toje, V.Łehiejda zaprasiŭ trojcu da siabie va ŭpravu, dzie biełarusam biaspłatna zrabili b fatazdymki, nieabchodnyja dla padačy zajavaŭ. Voś užo tydzień biełarusy “nazvońvajuć” jamu, ale dahetul tak i nie pryjšli, kab sfatahrafavacca.
Namieśnik načalnika Ŭpravy nacyjanalnaściaŭ i mihracyi Ŭładzimier Haravy paviedamiŭ, što hramadzianie Biełarusi sapraŭdy prychodzili da ich, ale ŭ časie pierapynku na abied, i im pryznačyli sustreču na 14.00. Ale Buchanaŭ, Šapavałaŭ i Kornieŭ źjavilisia va ŭpravie tolki nazaŭtra i padali zajavy z prośbaj nadać im status uciekačoŭ. Spadar Uładzimier zaznačyŭ “nadta dziŭnyja j niepaśladoŭnyja pavodziny” biełarusaŭ, “nie takija, jakija musiać być u ludziej, što žadajuć lehalizavać svajo stanovišča”.
Kabinet da navučalnaha hodu padrychtavaŭ
Paśla hetulkich vyjaŭlenych supiarečnaściaŭ miž infarmacyjaj ad ukrainskich aficyjnych krynicaŭ i tym, što raspaviali ŭciekačy, nadzvyčaj cikava daviedacca, chto ž nasamreč takija hieroi našaha raspoviedu? Paśla šerahu telefanavańniaŭ u Miensk i Homiel historyja nabyła jašče bolšuju intryhu…
Pra “apazycyjaneraŭ” Uładzimiera Buchanava, Śviatasłava Šapavałava j Siarhieja Kornieva ničoha nia viedali ŭ palityčnych partyjach, nia čuli pra ich i ŭ moładzievych ruchach dy arhanizacyjach. Ab prafesijnych jakaściach nastaŭnika historyi Siarhieja Kornieva dyrektarka homielskaj siaredniaj škoły №14 Tamara Kumasinskaja havoryć vielmi dobra: adkazny, vydatna viedaje pradmiet, dzieci jaho lubiać, baćki pavažajuć, kabinet da nastupnaha navučalnaha hodu padrychtavaŭ. Nie zastałosia biez uvahi dyrektara, praŭda, zachapleńnie pedahoha raznastajnymi relihijami. Ale, pavodle słovaŭ Tamary Kumasinskaj, nastaŭnik nikoli nie krytykavaŭ uładu j na žyćcio nia skardziŭsia, a relihijnyja zacikaŭleńni realizoŭvaŭ u volny ad navučańnia čas. Na hety momant Kornieŭ u adpačynku da 24 žniŭnia. U škole jon skazaŭ, što pajedzie da svajakoŭ va Ŭkrainu.
Nastaŭnik historyi Śviatasłaŭ Šapavałaŭ nie pracuje ŭ škole ŭžo dva hady. Zvolniŭsia z ułasnaha žadańnia, kazaŭ, što pajedzie ŭ Maskvu pastupać u VNU (ukrainskim žurnalistam Śviatasłaŭ raspavioŭ, što sa škoły syšoŭ, pratestujučy suprać biełaruskaj systemy adukacyi).
Historyk Uładzimier Buchanaŭ papracavaŭ u biełaruska-słavianskaj himnazii Homiela ad 15 sakavika da 5 traŭnia… 2000 h. Pryčyna zvalnieńnia — “nie syšlisia charaktarami” (va Ŭkrainie Ŭładzimier kazaŭ, što admoviŭsia “pracavać na režym Łukašenki”, bo, “navat pracujučy dvornikam, ty ŭmantavany ŭ hetuju strašnuju systemu”).
Takim čynam, “siarod kalehaŭ” našaja trojca “antynarodny charaktar zamaskavanaj palityki” Łukašenki nie vykryvała. A “siarod rodnych i blizkich”?
Baćka Siarhieja Kornieva — Pavał Kornieŭ — adkazaŭ pa telefonie, što syn pracavaŭ nastaŭnikam, nijakaj palityčnaj ci relihijnaj dziejnaściu nie zajmaŭsia i nijakich represijaŭ nie zaznavaŭ. Pierad adjezdam Siarhiej skazaŭ, što budzie ź siabrami adpačyvać va Ŭkrainie i vierniecca pierad pačatkam navučalnaha hodu. U baćkoŭ nijakich padazreńniaŭ heta nia vyklikała, bo “syn štohod jeździŭ ź siabrami padarožničać u Rasieju, Ukrainu”.
U spadaryni Valanciny, maci Siarhieja, my pacikavilisia, jak jana pačuvajecca, ci nia maje surjoznych prablemaŭ sa zdaroŭjem i ci zdarovyja ichnyja susiedzi? Bo, jak paviedamlali Ŭładzimier, Śviatasłaŭ i Siarhiej u svajoj zajavie dla presy, z vosieni minułaha hodu, paśla taho jak jany skroź i ŭsiudy adkryta vykryvali “niezakonnyja, falsyfikavanyja vybary ŭ Biełarusi”, jany “pačali adčuvać psychatropnaje j nervova-paralityčnaje ŭździejańnie ŭ svaich damoch”, ad čaho “katastrafična padryvałasia” nia tolki ichnaje ŭłasnaje zdaroŭje, ale j zdaroŭje ich blizkich i rodnych, što žyli ź imi, a taksama susiedziaŭ, niekatoryja ź jakich užo pamierli. Pra maci Siarhieja było napisana, što jana “ciažka chvoraja”.
Spadarynia Valancina całkam badziorym hołasam adkazała, što ź joj usio narmalna, ni ad jakaj surjoznaj chvaroby jana nie pakutuje. Zdaroŭje jejnaha syna taksama ŭ normie. Susiedzi pa leśvičnaj placoŭcy nie chvarejuć i nie pamirajuć. Kali my pracytavali ŭryvak z zajavy, žančyna doŭha śmiajałasia ŭ słuchaŭku: “O boža, pra što vy havorycie, duraść heta ŭsio! U nas usio narmalna”. Zaraz baćki viedajuć pra Siarhieja tolki toje, što viadoma hramadzkaści. Apošnim razam syn telefanavaŭ u lipieni, vinšavaŭ maci z dniom naradžeńnia.
Žonka Šapavałava paviedamiła, što sa Śviatasłavam jany ŭžo hod nie žyvuć, pra jahonuju “apazycyjnuju dziejnaść” joj nia tolki ničoha nie viadoma, ale j dziŭna čuć.
Śledčy Homielskaj haradzkoj prakuratury Raman Jakimiec paćvierdziŭ, što na pačatku lipienia zaprašaŭ Kornieva, kab “uziać u jaho tłumačeńni”. Prakuratura ładziła pravierku pa fakcie vyjaŭleńnia dźviuch brašuraŭ, dzie vykładaŭsia nietradycyjny punkt hledžańnia na prablemy relihii, aptymizacyi hramadzkich stasunkaŭ i formaŭ dziaržaŭnaha ładu. Aŭtaram brašury byŭ Siarhiej Kornieŭ. Pavodle słovaŭ śledčaha, składu złačynstva ŭ dziejańniach pedahoha jon nie znajšoŭ i kryminalnaj spravy nie zavodziŭ. Usie troje ŭciekačoŭ składali niejkija zvaroty, zakonaprajekty j dasyłali ich u KDB, adkul u prakuraturu Homiela źviarnulisia z prośbaj “razabracca na miescy”. Składu złačynstva śledčy ŭ dziejańniach “apazycyjaneraŭ” nie pabačyŭ, bo ichnyja pracy ŭ srodkach masavaj infarmacyi apublikavanyja nie byli.
Prakuror Homielskaj vobłaści Aleh Pałavinka j pres-słužba ŭpravy KDB pa Homielskaj vobłaści paviedamlajuć, što nijakich kryminalnych spravaŭ na Buchanava, Šapavałava j Kornieva pravaachoŭnyja orhany Biełarusi nie zavodzili.
Versii
Versija pieršaja, “kliničnaja”. Šmat u kaho skłałasia ŭražańnie, što biełaruskija ŭciekačy paprostu krychu “taho”. Až nadta ekzaltavana łunajuć ichnyja palityčnyja “vykryćci”, prypraŭlenyja relihijnaj rytorykaj. A znajomstva sa šmatstaronkavaj, napisanaj ad ruki “zajavaj dla presy” adno ŭzmacniła sumnievy. Ale kalehi ŭciekačoŭ charaktaryzavali ich jak dobrych prafesijanałaŭ, razumnych ludziej, jakich lubili vučni, pavažali supracoŭniki i baćki. Zrešty, kamu ni davodziłasia sustrakacca z razumnymi j dobra adukavanymi ludźmi, chvaravita apantanymi niejkaj idejaj?
Versija druhaja, “ramantyčnaja”. Nia vyklučana, što trojcy paprostu brakuje ŭ žyćci vostrych adčuvańniaŭ. Dla ich “ucioki va Ŭkrainu” — svojeasablivy ekstrym. Mahčyma, epapeja z pošukam palityčnaha prytułku va Ŭkrainie — sposab samavyjaŭleńnia, sproba ŭhołas zajavić pra siabie, adčuć siabie hierojami. Adsiul, mahčyma, i vybar “koła znosinaŭ” va Ŭkrainie — šachciory, UNA-UNSO, haładoŭniki na Chraščaciku.
Versija treciaja, “prahmatyčnaja”. Palityčnaje “prykryćcio” stałasia efektyŭnym sposabam emihravać šmat dla kaho ź biełarusaŭ. Biareš udzieł u demanstracyjach, raśpisvaješ ścieny lozunhami nakštałt “Łuku na muku!”, rasklejvaješ ulotki (pažadana na vačoch u milicyjantaŭ). A potym, kali taboj pačynajuć cikavicca “orhany”, češaš za miažu. Toj fakt, što Buchanaŭ, Šapavałaŭ i Kornieŭ paźbiahali pačatku aficyjnaj pracedury atrymańnia statusu ŭciekačoŭ, navodzić na dumku, što ŭva Ŭkrainie jany chacieli adno “zaśviacicca”, kab z časam było praściej trapić na Zachad. Biełarusy dziejničali biasprojhryšna: navat kali ich na Baćkaŭščynie dahetul nichto nie pieraśledavaŭ, dyk paśla kijeŭskich “hastrolaŭ” im, najchutčej, viartacca dadomu budzie sapraŭdy niebiaśpiečna. I Ŭkraina, zhodna ź mižnarodnym pravam, nia zmoža vysłać ich nazad.
Versija čaćviertaja, “pravakacyjnaja”. Niekatoryja ličać “biełaruskich uciekačoŭ”… pravakatarami. Hetaja versija padzialajecca na dźvie padversii — “biełaruskuju” j “kampramatnuju”. Prychilniki “biełaruskaj” dapuskajuć, što “ŭciekačoŭ” mahła zapuścić biełaruskaja ŭłada — kab pasvaryć Ukrainu z sapraŭdnaj biełaruskaj apazycyjaj dy prademanstravać zmaharam z režymam, što va Ŭkrainie im prytułku nia budzie. Abo kab krychu ŭskładnić dvuchbakovyja adnosiny j znajści čarhovuju nahodu dla, skažam, nieratyfikacyi damovy ab dziaržaŭnaj miažy.
Tyja, chto trymajecca “kampramatnaje” versii, źviarnuli ŭvahu na toje, što trojca staranna dražniła aficyjnuju ŭładu, kantaktujučy z tymi, chto vystupaje suprać jaje, i naŭprost naprošvajučysia na departacyju. Źjaŭleńnie “biełaruskich uciekačoŭ” možna razhladać jak nastupnaje źviano łancužka z publikacyjaj apošnich stužak majora Mielničenki, paśla jakoj Ukraina paŭstaje pierad śvietam dziaržavaju z chvorym na piačorny antysemityzm kiraŭnictvam, što prasłuchoŭvaje pasolstvy zachodnich krainaŭ, asabliva čalcoŭ NATO, i (u vypadku departacyi “ŭciekačoŭ” u Biełaruś) siabruje z adyjoznym vaładarom Łukašenkam, parušaje pravy čałavieka dy svaje mižnarodnyja zabaviazańni.
Paśla ŭźniataha ŭ ŚMI hvałtu i ŭmiašalnictva zachodnich naziralnikaŭ Ukrainie nialohka było admović trom biełarusam u statusie ŭciekačoŭ. Ale tak stałasia. Bo jany, pa-pieršaje, “pierajšli miažu nielehalna”, a pa-druhoje, “padali svaje zajavy paźniej, čym heta praduhledžana zakanadaŭstvam”.
U svaju čarhu pradstaŭnik UVKU AAN Natałka Prakapčuk padkreśliła, što novy zakon “Pra ŭciekačoŭ” byŭ pryniaty letaś, ale da siońnia nie pačaŭ dziejničać, i mihracyjnyja słužby zajavili, što pačnuć prymać zajavy va ŭsich šukalnikaŭ prytułku nie raniej za 15 žniŭnia. Tamu, pavodle jejnych słovaŭ, “viny biełarusaŭ u niaŭčasnaj padačy zajavaŭ niama, i jany atrymajuć usiu nieabchodnuju infarmacyju, kab ciaham siami dzion apratestavać hetaje rašeńnie ŭ sudzie”.
Kamientary