Archiŭ

Žyćcio miž carkvoj i kaściołam

Maščonaje było napałovu katalickim, napałovu pravasłaŭnym. Pomniu, jak našyja pravasłaŭnyja susiedzi Bieźmiany pačynali siekčy drovy ŭ katalickija śviaty. Hrukat stajaŭ daj boža, i naš baćka vielmi złavaŭ: «Iznoŭ hetyja kacapy, kab ich!» Adnak Hanna Sajkoŭskaja atrymała inšy žyćciovy aryjencir.

Maja babula Hanna z taho pieradvajennaha pakaleńnia biełarusaŭ, što zaśpieli stalinskija represii j fašystoŭskuju navału, adbudoŭvali zrujnavanuju haspadarku i kančatkova źjechali ź vioski ŭ horad. Za hetyja siem dziesiacihodździaŭ šmat hora jany pabačyli, akijan śloz pralili. Mnohija ź ich tak i nie dačakalisia niezaležnaści, inšym heta niezaležnaść stałasia sollu ŭvačču. Doŭhija stahodździ ich prodkaŭ padzialała nieparušnaja ściana vieravyznańnia: katalik jość palakam, pravasłaŭny — rasiejcam. Biełarusam u hetaj systemie miesca nie było. U madernizavanym vyhladzie isnuje hetaja pieraškoda j siońnia. Ale ci jość jana naturalnaj na našaj ziamli? Adkaz na hetaje pytańnie ja pasprabavaŭ znajści ŭ raspoviedzie svajoj babuli.

«Ja naradziłasia pry kancy śniežnia 1930 h. (zapisali — 1 studzienia 1931-ha) u vioscy Maščonaje, što na Kojdanaŭščynie. Baćki maje — Hanna Jemialjanaŭna i Ŭładzimier Branisłavavič — aboje byli katalikami, ale prykmietna roźnilisia svaim sacyjalnym stanoviščam. Maci pachodziła z całkam katalickaj vioski Rudzicy z zamožnaj šlachieckaj siamji Ščabłoŭskich. Boh padaravaŭ jaje baćkam šeść synoŭ i dźviuch dačok, tamu prablemaŭ ź viadzieńniem haspadarki ŭ Ščabłoŭskich nie było. Žyli bahata, bo mnoha pracavali. Mieli najlepšuju ŭ vioscy chatu, darahi zamiežny patefon, kaštoŭny farforavy serviz i šmat inšych rečaŭ, jakija dla inšych viaskoŭcaŭ byli sapraŭdnym dzivam.

Maci raspaviadała, što ŭ maładości joj vielmi ŭpadabaŭsia chłopiec z susiedniaj pravasłaŭnaj vioski. Ale prysud hanarlivych bratoŭ byŭ niaŭmolnym: «Za kacapa nia pojdzieš! Šukaj sabie narmalnaha čałavieka, katalika». U vyniku Hanna Jemialjanaŭna vyjšła zamuž tolki ŭ 27 hadoŭ za źbiadniełaha sielanina Ŭładzimiera Sajkoŭskaha z Maščonaha. Jahony brat Jaś, nabraŭšy pazykaŭ, źjechaŭ za akijan. Suviaź ź im zhubiłasia nazaŭsiody. Žyli maładyja nia vielmi ładna. Chutka paśla naradžeńnia pamierła pieršaje dzicia. Baćka časta ŭpikaŭ maci za jaje šlachieckaść. Asabliva nervavaŭsia, kali da žonki naviedvalisia braty — zaŭždy na bryčcy, u modnych strojach ź intelihienckimi kijočkami. «Vuń znoŭku tvaje panki pryjechali», — paŭtaraŭ jon.

Poŭny varyjant artykułu hladzicie ŭ hazecie "Naša Niva".

Kastuś Łaškievič.

Fota z archivu aŭtara

Kamientary

Ciapier čytajuć

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty21

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty

Usie naviny →
Usie naviny

U vadajomie minskaha parku znajšli dźviuch čyrvanavuchich čarapach1

«My abaviazkova budziem śviatkavać hety dzień doma». Cichanoŭskaja pavinšavała biełarusaŭ z Dniom Voli2

Iran vystaviŭ ZŠA maksimalisckija patrabavańni dla viartańnia da pieramoŭ — WSJ9

«Kali b nie «Viasna-1996, my b byli Tatarstanam». 30 hadoŭ tamu biełarusy ŭžo pratestavali suprać Łukašenki i Rasii — jak heta było20

U Leninhradskaj vobłaści adbyłasia masiravanaja ataka dronaŭ: pažary ŭ partach i kałaps u Pułkavie5

U łabavym DTZ u Maładziečanskim rajonie zahinuli 25‑hadovaja dziaŭčyna i jaje 34‑hadovaja pasažyrka

Rzeczpospolita nazvała ŭmovy vyzvaleńnia Andžeja Pačobuta

Hałoŭnym iranskim pieramoŭščykam z ZŠA moh stać śpikier parłamienta krainy Halibaf. Čym jon viadomy?

«Ni razu nie zdoleła vymavić «Płošča Franciška Bahuševiča». Rasijanka pierajechała ŭ Biełaruś — i zachapiłasia biełaruskaj movaj12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty21

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić