Prajšoŭ roŭna hod, jak 4 lipienia 2012 adbyŭsia «Plušavy desant». Niahledziačy na toje, što vajskoŭcy i pamiežniki spačatku admaŭlali parušeńnie miažy adnamatornym samalotam sa šviedskim ekipažam, pa hetym fakcie była raspačataja kryminalnaja sprava pa jakoj prachodzili hramadzianie Biełarusi Anton Surapin i Siarhiej Bašarymaŭ. I tolki niadaŭna hetaja sprava była zakryta.
Anton Surapin raspaviadaje «Našaj Nivie» pra hety nialohki hod, jak adčuvaje siabie paŭnavartasna svabodny čałaviek paśla strašnaj depresii i što ŭsio ž taki dahetul zastajecca «biez kamentaroŭ» .
NN: Anton, jakija ŭsio ž taki pačućci virujuć u tabie zaraz, kali ty narešcie staŭ paŭnavartasna svabodnym čałaviekam?
Anton Surapin: Jakija mohuć być pačućci ŭ čałavieka, jaki byŭ bieź viny źmieščany ŭ SIZA KDB bolš, čym na miesiac, a potym jašče vielmi doŭhi čas znachodziŭsia pad padpiskaj pra niavyjezd i naležnyja pavodziny? Adkaz jość u vašym pytańni: ja adčuŭ siabie paŭnavartasna svabodnym čałaviekam. Hałoŭnaje, kab nie było jak u toj historyi pra sabaku, jaki vieś čas imknuŭsia da svabody, a potym, kali atrymaŭ jaje, abarvaŭ viaroŭku, nie viedaŭ, što z hetaj svabodaj rabić.
NN: I što ty pieršaje zrabiŭ, paśla atrymańnia hetaj svabody?
AS: Adrazu ž, u toj samy dzień, pajechaŭ ź siabrami ŭ inšy horad. Ujavicie, ciažki zaplečnik, poŭny viernutaj techniki, i, niahledziačy na toje, pajechać u inšy horad i nie prasić ni ŭ kaho dazvołu na vyjezd! Hetaje pačućcio darahoha varta!
NN: Adznačyli hetuju spravu? Raniej ža tabie nielha było znachodzicca niećviarozym u hramadskich miescach.
AS: Trošački abmyli, ale vielmi karektna i niećviarozymi, padajecca, nichto pa vulicy nie badziaŭsia.
NN: A ci zastałasia ŭ ciabie zvyčka surjozna dumać pra nastupstvy skazanaha? I ci jość temy, jakija zastajucca pad hryfam «sakretna» ci, jak ty lubiš vykazvacca, «biez kamentaroŭ»?
AS: Usie tyja temy, jakija abmiažoŭvajucca padpiskaj pra nierazhałošvańnie, zastajucca pad hryfam «sakretna». Tema dziaŭčyny, jakoj rabiŭ prapanovu ruki i serca paśla vychadu ź SIZA — heta prosta «biez kamientaroŭ». U astatnim lepš pytać štości — i kali ja chaču havaryć na hetuju temu i mahu, to adkažu, kali nie, dyk prosta pačujecie «biez kamientaroŭ».
NN: To bok pytać u ciabie pra tuju dziaŭčynu Kaciu i pačuć «usio dobra» ci «usio zastałosia ŭ minułym» uvohule nie varta?
AS: Biez kamientaroŭ. Dla mianie ŭsia historyja z KDB užo ŭ minułym, u mianie šykoŭny nastroj i ja nie chaču akunacca ŭ hetyja ŭspaminy z kryminalnaj spravaj. Ja daŭno vyjšaŭ z depresii i nazad nie chaču.
NN: Dobra. Ale prajšoŭ užo hod paśla «plušavaha desantu», jakim byŭ hety čas dla ciabie?
AS: U mianie doŭhi čas była strašnaja depresija. Z prajektam www.bnp.by byŭ niejki kryzis. Ale byli i pazityŭnyja momanty. Znakamitaść adčyniła novyja šlachi dla pracaŭładkavańnia ŭ jakaści fryłansiera. Niedzie na pačatku krasavika siabroŭka niezaŭvažna dla samoj jaje litaralna za 5 hadzin całkam vyvieła z depresii (za što joj jašče raz vialiki dziakuj!). Tady ja zažyŭ na poŭnuju moc, a paśla i abvinavačvańni źniali — dyk uvohule žyćcio apošnim časam stała šykoŭnym! Vielmi rady, što paznajomiŭsia sa mnohimi kłasnymi ludźmi, jakija ŭ toj ci inšaj stupieni paŭpłyvali na majo žyćcio. Ja adčuvaŭ padtrymku nie tolki siabroŭ, ale i małaznajomych ludziej ci ŭvohule nieznajomych, jakija pisali ŭ sacyjalnych sietkach, vykazvali słovy padtrymki praz baćkoŭ i siabroŭ. Jak ni dziŭna, a prablem na vučobie nie było, ja zdaŭ i zimovuju, i letniuju sesiju, choć amal hod tamu mnohija chvalavalisia, ci nie vyhaniać mianie ź Instytuta žurnalistyki BDU.
NN: Časam prychodzicca čuć mierkavańni, što ty pavinien dziakavać KDB za pijar…
AS: Heta, viadoma ž, nie padziaka KDB u litaralnym sensie. Ale jany zrabili vielmi dobry pijar, u pieršuju čarhu, prajektu Belarusian News Photos (www.bnp.by), spasyłki na jaki byli z sajtaŭ amal usich raźvitych krain śvietu. Viadoma ž, ciapier ad taho pijaru ničoha nie zastałosia. Ale tady prahresiŭnaje čałaviectva daviedałasia, što isnuje taki sajt.
NN: A ci ŭdałosia tabie za hety hod skantaktavacca z Bašarymavym?
AS: Na žal, nie ŭdałosia, ja nie maju nijakich jaho kantaktaŭ
NN: Źviartajučysia da tvajoj refleksii, ci źmianiŭsia ty za hety hod i kim u vyniku staŭ?
AS: Kim ja staŭ? Cudoŭnaje pytańnie. Napeŭna, dziciem u niekatorym sensie, jak by samakrytyčna heta ni hučała. Ale lepš na hetaje pytańnie adkažuć maje siabry, jakija nazirajuć za mnoju chto amal hod, chto ŭžo bolš za hod. Jakija viedali mianie «tym» i viedajuć mianie «ciapierašnim».
NN: Što ź bližejšymi płanami?
AS: «Chočaš raśśmiašyć Zorki — raspaviadzi im pra svaje płany». Užo stolki płanaŭ było, jakija nie ŭdałosia ažyćciavić, što nie chočacca navat zahadvać. Ale, mahčyma, pavandruju pa Biełarusi, mo na Zachad źjezžu, bo anivodnaha razu tam nie byŭ, choć adnym vokam chočacca pahladzieć na sapraŭdnuju Jeŭropu.
Kamientary