Hramadstva5454

Jarmošyna: «Paśla vajny moj baćka vajavaŭ z «bienderaŭcami» na Lvoŭščynie»

Staršynia CVK Lidzija Jarmošyna raskazała resursu «Sputnik» pra svajho baćku-vajskoŭca.

Pavodle jaje słoŭ, baćka, Michaił Harkavienka, byŭ artylerystam. «Samaja jarkaja historyja, jakuju ja zapomniła ź jaho redkich uspaminaŭ, heta apoviad pra ranieńnie i špital, u jakim znachodzilisia takija ž ciažka paranienyja bajcy», — raskazała Jarmošyna.

U baćki było nastolki mocnaje skivičnaje ranieńnie, što jaho adpravili ŭ špital u Taškient. Było vielmi hoładna, raspaviadaŭ jon dačce, paranienych u špitali karmili kašaj, jakaja składałasia z vady i rysu. «Baćka paśla Taškienta rys naohuł nie jeŭ nikoli - ni płoŭ, ničoha. I jon raspaviadaŭ, što dla taho, kab vyžyć, bajcy, u jakich było imiannaja zbroja, stralali čarapach. Heta ž byŭ Taškient, pustynia, stepy, čarapach było šmat. I voś ź ich varyli navarysty sup», - adznačyła kiraŭnik CVK.

«Jašče byŭ apovied mamy pra baćku. Pavodle jaje słoŭ, u vyniku kantuzii jon byŭ niejki pieryjad hłuchaniamym. I byli momanty, raspaviadała mama, kali jon chacieŭ pakončyć z saboj. Ale potym pastupova viarnułasia havorka, a potym i słych viarnuŭsia. I pavoli syšła biezvychodnaść», — praciahnuła Jarmošyna.

Jašče adzin dziciačy ŭspamin: jana nikoli nie bačyła, jakija ŭ baćki byli zuby. «Potym ja zrazumieła, što zuby ŭ jaho byli žaleznyja. Jon byŭ maładziejšy za mamu na try hady, i ŭ toj čas jamu było krychu za dvaccać», — raspaviała jana.

Baćka taksama raspaviadaŭ joj, što za ŭsio vajennyja hady čałavieka zabiŭ tolki adzin raz. «Ja jamu kažu — jak adzin raz? Ty ž kamandavaŭ artyleryjskaj batarejaj?! Jon kazaŭ: nie, kali z harmaty stralaŭ, ich nie bačyŭ, ale adnojčy była štykavaja ataka, i ja zabiŭ štykom voraha. Voś i ŭsio apaviadańni», - adznačyła Jarmošyna.

Baćka kiraŭnicy CVK vajavaŭ na Ukrainskim froncie, vajna dla jaho skončyłasia ŭ Vienhryi, u jaho miedal za vyzvaleńnie Budapiešta. «Paśla vajny jon vajavaŭ ź bienderaŭcami ŭ Lvoŭskaj vobłaści», uspaminaje Lidzija Jarmošyna. Mienavita tak, pra «bienderaŭcaŭ» piša «Sputnik».

«Baćka pamior 11 hadoŭ tamu. Maje baćki raźvialisia, kali im było pad 60 hadoŭ. Heta było 38 hadoŭ tamu, u toj, hod, kali naradziŭsia moj syn. Jany zusim nie pasavali adzin adnamu. Tata prosta zahulaŭ pad staraść hadoŭ. I ŭ 57 jon byŭ cikavy mužčyna z podpałkoŭnickaj piensijaj, z mašynaj… Uvohule, zajzdrosny žanich. I ŭ inšym šlubie jon paśpieŭ adznačyć siarebranaje viasielle», — padzialiłasia Jarmošyna.

* * *

Historyja ŭźlotu babrujskaj jurystki Lidzii Jarmošynaj

Kamientary54

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada8

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada

Usie naviny →
Usie naviny

Navalničny front dabraŭsia da Minska

Źmierajcie svaju taliju i rost — hetyja dźvie ličby šmat skažuć pra vaša zdaroŭje

Urad vyznačyŭsia ź pieranosam pracoŭnych dzion u nastupnym hodzie

Učora ŭ Minsku prapaŭ chłopčyk, jaki nie razmaŭlaŭ

«Čamu ty adklučyŭ ruchaviki?» Papiaredni dakład ab katastrofie samalota Air India vyklikaŭ jašče bolš sprečak4

«Razam adkryvali kantynient biełaruščyny». Vincuk Viačorka zhadaŭ pra Edvarda Zajkoŭskaha3

Na Vałyni raźbiŭsia francuzski źniščalnik Mirage4

Premjeru i śpikieru Siejma Litvy prypomnili, što jany 17 hadoŭ tamu jeździli ŭ Biełaruś6

«Hetaje haŭno treba spyniać». Kurs, Roŭda, Łojka dy inšyja biełarusy pra dykpiki Stryžaka53

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada8

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić