Tam niaśviski pravaabaronca, asudžany za abrazu prezydenta, znachodzicca ŭžo try tydni.
Nie dazvolenyja A. Krutomu i prahułki. Jon paviedamiŭ svajoj advakatcy, što ŭ časie štodzionnych ahladaŭ, da jaho nie zachodzić ni načalnik SIZA, ni inšyja adkaznyja asoby.
24 studzienia sud Niaśviskaha rajona pryznaŭ Alaksandra Krutoha vinavatym u ździajśnieńni kryminalnaha złačynstva pa art. 368 KK RB (publičnaja abraza prezydenta krainy). Adnak, pakolki było pryznana, što dziejańni asudžanaha nie niasuć vialikaj pahrozy dla hramadztva, kryminalnuju spravu spynili, a A. Krutoha vyzvalili ad pakarańnia. Cud pastanaviŭ pryznačyć jamu prymusovaje lačeńnie ŭ psychijatryčnaj balnicy sa zvyčajnym nahladam, pakolki sudova‑medycynskaja ekspertyza vyjaviła ŭ jaho paranaidalnuju šyzafreniju. Paśla źmiaščeńnia Krutoha ŭ balnicu, jamu musiać źmianić mieru strymańnia. Ale jon pa‑raniejšamu znachodzicca ŭ SIZA.
Pravaabaronca Valancin Stefanovič miarkuje, što A. Krutoha trymajuć u SIZA niezakonna: «Kryminalna‑pracesualny kodeks nie praduhledžvaje pryznačeńnia medycynskich mieraŭ prymusovaha charaktaru, kali z čałavieka źniataja kryminalnaja adkaznaść. Tamu rašeńnie suda supiarečyć KPK». Pravaabaronca vykazaŭ nadzieju, što ŭ paniadziełak Mienski abłasny sud uličyć hety aspekt, vykładzieny ŭ kasacyjnaj skarzie A. Krutoha. Hetaja sprava pryciahvaje ŭvahu pa niekalkich pryčynach, padkreśliŭ V. Stefanovič. Pa‑pieršaje, heta čarhovy praces pavodle artykuła 368 KK RB i pravaabaroncy buduć dabivacca jaho admieny. Pa‑druhoje, suprać inšadumcaŭ usio čaściej užyvajecca karnaja psychijatryja.
Nahadajem, što kryminalnuju spravu pavodle art. 368 KK u dačynieńni pravaabaroncy ź Niaśvižu raspačali ŭ traŭni 2003 h. Alaksandru Krutomu zakidali publičnuju abrazu kiraŭnika dziaržavy — nibyta jon raspaŭsiudžvaŭ ulotki źniavažlivaha źmiestu. U siaredzinie kastryčnika Alaksandra zatrymali ŭ Miensku i advieźli ŭ Niaśviž, dzie pratrymali troje sutak. Zatym jaho źmiaścili ŭ Žodzinskim SIZA.
Kamientary