Jura Sidun: U niaščyraści i kanjunkturnaści ja padazravaŭ Šaramieta. Ciapier mnie soramna

U samym kancy 90-ch, kali Pucin tolki pačynaŭ začystku RF, štoviečar na tamtejšym TV išło vyniščeńnie svabody ŚMI. Hałoŭnym Kisialovym tady byŭ Siarhiej Darenka, ale ŭvaha telekileraŭ na tym etapie była nie na źniešniuju palityku, a na ŭnutranuju. Pucin fizična źniščaŭ žycharoŭ Čačni, a z dapamohaj televizara niščyŭ kankurentaŭ za ŭładu Prymakova-Łužkova. Navat zvyčajnamu telehledaču było zaŭvažna, što na ORT unutry ŭsio kipić.
U tym viry na niekalki miesiacaŭ Paŭła Šaramieta vyniesła ŭ samy prajm-tajm rasiejskaj televizii. Ja byŭ jašče cinejdžaram, ale jak i mnohija žychary Biełarusi, adčuvaŭ niejkaje trapiatańnie i chvalavańnie za biełarusa, što ŭzyšoŭ tak vysoka ŭ karjery na teleekranie. Uzrovień BT tady nazyvali nie inačaj, jak kałhasnym, a rasiejskaje TB na jaho fonie było dalokim kosmasam. I voś biełarus štoviečar u žyvym efiry vychodziŭ u adkryty kosmas.
Pavieł Šaramiet u roli viadoŭcy prahramy «Vriemia» vyhladaŭ, ščyra kažučy, u tym kosmasie nie nadta zhrabna, jaho žyvoje čałaviečaje chvalavańnie kapała z ekranu razam z kroplami potu praz hrym. Praź niekalki miesiacaŭ biełarusa ssunuli z efiru hałoŭnaj rasiejskaj telepieradačy kudyści ŭ śpiecprajekty.
Kali praz 5 hadoŭ ja atrymaŭ mejł ad Paŭła Šaramieta, dzie jon chvaliŭ uzrovień pracy našaha sajta, mnie było nadzvyčaj pryjemna. Niby pryjšoŭ mejł z arbity žurnalistyki. Sacyjalnych sietak tady nie isnavała, tamu zorki TV i muzyki ličylisia zusim niedasiažnymi.
Paźniej ja paznajomiŭsia z Šaramietam u Maskvie ŭ časie niejkaj žurnalisckaj prahramy. Jon iznoŭ chvaliŭ pracu našaha sajtu, ale zaprašaŭ ulicca nas usioj kamandaj u svoj novastvorany «Biełaruski partyzan». Asabistaje ŭražańnie Pavieł stvaryŭ davoli niepryjemnaje. Choć prajšło šmat hod z tych jaho zornych prajm-tajm časoŭ, Šaramiet praciahvaŭ siabie pavodzić niby tolki što pryjšoŭ z efiru viečarovych telenavinaŭ. Kakietna adznačaŭ, što razmaŭlaje ŭžo maskoŭskim akcentam, a biełarusam treba hladzieć nie na Zachad, a na Maskvu. «Bo tam siła».
My spračalisia i z taho času ja ź vialikim skiepsisam staviŭsia da pracy i prajektaŭ Paŭła Šaramieta. Vielmi zredku zaziraŭ na «Biełaruski partyzan». Ale adnojčy zaŭvažyŭ, što «Partyzan» zamiest taho, kab praciahvać być jašče adnoj «Chartyjaj», pastupova pačaŭ uvasablać idei pravda.com.ua. Zdarovaja pazicyja Paŭła Šaramieta ŭ dačynieńnie vajny Rasii suprać Ukrainy jašče bolej uraziła.
U adnym z apošnich svaich tekstaŭ Pavieł Šaramiet paśpieŭ pryznacca: «Mnie soramna, što ja padazravaŭ biełaruskamoŭnych u niaščyraści i kanjunkturnaści». A mienavita ŭ hetych rečach ja, biełaruskamoŭny, padazravaŭ ruskamoŭnaha biełaruskaha kasmanaŭta teležurnalistyki Paŭła Šaramieta. Mnie ciapier taksama soramna.
Unizie sajtu «UKRAЇNŚKA PRAVDA» jość podpis: «Zasnovnik projektu: Hieorhij Honhadzie». Paśmiarotny. Na žal, jašče adnym padabienstvam pamiž pravda.com.ua i belaruspartisan.org ciapier, napeŭna, budzie bolej.
Ciapier čytajuć
Učora — u łukašenkaŭskaj turmie, siońnia — u Kijevie dapamahaje ŭkraincam vyžyć. Były palitviazień i svajak Cichanoŭskaj staŭ vałancioram u Punkcie niazłomnaści
Učora — u łukašenkaŭskaj turmie, siońnia — u Kijevie dapamahaje ŭkraincam vyžyć. Były palitviazień i svajak Cichanoŭskaj staŭ vałancioram u Punkcie niazłomnaści
Chočacie žyć doŭha — šukajcie rajon z narmalnymi drevami. Navukoŭcy vyśvietlili, što drevy ratujuć ad infarktaŭ, a hazony mohuć navat naškodzić zdaroŭju
Kamientary