Piša Anton Lavicki.
Novy sieryjał Netflix — «13 pryčyn čamu» (13 Reasons Why) — padletkavaja drama, jakaja abmiarkoŭvaje žorstkaść školnaha žyćcia. Historyi trynaccaci vučniaŭ pakazvajuć niaŭchilnaje pamnažeńnie pryčyn, jakija viaduć da trahičnaha finału hałoŭnaj hieraini, Channy Bejkier, — da samahubstva. Ab hetym hladač daviedvajecca ŭ samym pačatku tvora. Hałoŭny hieroj, Kłej Džensan, atrymlivaje kasiety, na jakich miortvaja školnica padrabiazna raskazvaje, jak jana trapiła ŭ situacyju bieź inšaha, ź jaje hledzišča, vyjścia.

Sieryjał raskazvaje pra zakachanaść, zdradu, hańbu, fanaberyju i adčužeńnie.
Heta źmiastoŭny bok siužetu, ale jon maje mała supolnaha z sapraŭdnaj vartaściu hetaj vielmi technična zroblenaj dramy. Napružanaja dynamika dziejańnia, jakaja strukturuje hladackuju ŭvahu i prymušaje ź cikavaściu čakać nastupnaj kasiety, palahaje nie ŭ źmieście dziejańnia, a ŭ sposabie apaviadańnia.
«See, the truth isn't always the most exciting version of things, or the best or the worst. It's somewhere in between», — razvažaje apaviadalnica. Dramaturhija sieryjała krucicca vakoł taho, jak heta naohuł mahčyma, peŭna i słušna viedać «nie samuju chvalujučuju viersiju rečaŭ». Cikava, što niamiecki varyjant nazvy sieryjała lepš, čym aryhinalny zahałovak, adlustroŭvaje hetuju nibyta pabočnuju intryhu: «Miertvyja dziaŭčaty nie chłusiać» (Tote Mädchen lügen nicht).
Ci sapraŭdy jany nie chłusiać, skazać nie tak lohka. Daloka nie zaŭsiody viadoma, ci možna daviarać zakadravamu hołasu miortvaj dziaŭčyny. Z hetaj niavyznačanaści vynikaje dynamika adnosin pamiž piersanažami, vakoł jaje budujucca dyjałohi i joj matyvujecca dziejańnie. Trapna hetaja enierhija raźmiarkoŭvajecca pamiž sacyjalnymi ŭstanoŭkami (škoła maje abaraniacca ŭ sudzie suprać pozvy baćkoŭ miortvaj vučanicy, a sud zaŭsiody pra pravierku i dokazy) i niefarmalnymi vučnioŭskimi hrupami. Tam ź ciaham času ŭtvarajecca «tavarystva tajamnicy» — koła vučniaŭ, jakija viedajuć pra isnavańnie kasietnych zapisaŭ i imknucca praduchilić ich mahčymaje abnarodavańnie.

Heta, pa vialikim rachunku, asnoŭnaje pytańnie kantaŭskaj fiłasofii. «Što ja mahu viedać?» Jak adroźnić praŭdzivyja vykazvańni ad niepraŭdzivych? Kant mieŭ na mecie pakazać tyja katehoryi čałaviečaha rozumu, jakija robiać mahčymym paznańnie ŭvohule. «13 pryčyn čamu» pierafarmuluje hetaje pytańnie. U centr uvahi źmiaščajecca vypadkova składzienaja supolnaść, unutranaja dynamika jakoj źviazanaja z faktam viedańnia ci niaviedańnia.
Takim čynam, da peŭnaha momantu raźvićcio siužetu, raskryćcio piersanažaŭ i źmiest dyjałohaŭ akazvajucca źviazanyja z «admnistravańniem viedaŭ». Empiryčnaja pravierka — pracedura vyśviatleńnia praŭdy — pieraŭtvarajecca ŭ sacyjalnaje ŭzajemadziejańnie. Udača stvaralnikaŭ sieryjału ŭ tym, što heta vyhladaje vielmi «kiniematahrafična». Hałoŭny hieroj pastupova paznaje «cełuju historyju», zmahajučyjusia z sumnieńniami, vonkavymi pieraškodami i ŭłasnym hłuzdam.
Najlepšyja epizody sieryjała źviazanyja mienavita z hetym Kantavym pytańniem. «I think you know exactly what you did» — krychu niaŭpeŭniena kaža hałoŭnaja hierainia. Heta darečnaje sumnieńnie: pad kaniec sieryjała stanovicca jasna, što praŭda byvaje adnosnym paniaćciem, i jaje viersii mocna zaležać ad pryniataj pierśpiektyvy. Praŭda, hetaja dumka nie znachodzić naležnaha raźvićcia: imavierna, jana zanadta b uskładniła ahulnuju karcinu, tady jak žanr nakładvaje svaje abmiežavańni.
Hałoŭny hieroj, miž tym, mocna pakutuje ad svajoj niespadziavanaj roli «spaznajučaha subjekta». Heta niepasredna ŭpłyvaje na jaho. Tut vidać, jak samaŭsprymańnie i sacyjalny status źviazanyja ź viedami. Da hetaha dadajucca niaŭpeŭnienaja pamiać, jakaja čas ad času ź ciažkaściu adroźnivaje sapraŭdnuju minuŭščynu ad balesnych vidziežaŭ.
Epizody nie majuć tematyčnych ci siužetnych nazvaŭ, a pakazvajucca jak paśladoŭnaść zapisaŭ. Hety krynicaznaŭčy chod jašče raz patrabuje pilnaści da asnoŭnaj dumki, jakaja arhanizuje ŭvieś sieryjał. Na heta stała pakazvajuć dyjałohi hierojaŭ, jak naprykład: «Don't you know what happened? — No, clearly, I don't» — kaža hałoŭny hieroj pra padziei, u jakich jon sam braŭ udzieł.
Takim čynam zroblenaja fabuła nahadvaje najlepšyja apaviadalnyja znachodki ŭ «Scrubs», «Arrested Development» ci «How I Met Your Mother».
Z farmalnaha hledzišča ŭ sieryjale mała što adbyvajecca: prosta chłopiec, jaki słuchaje kasiety. Raz-poraz jon reahuje na atrymanyja viedy, imknučysia adpomścić ci pravieryć zdabytyja źviestki. Zredčasu stvaralniki sieryjała pakazvajuć, što pamiataje jon sam. U hetym vypadku abjektam kiravańnia stanovicca daśviedčanaść hledača, a nie pratahanistaŭ.
Prykłady taho, jak siužet budujecca na elemientarnaj epistemałahičnaj adroznaści (viedaju / nie viedaju), možna znajści navat u takich kłasičnych rečach, jak Friends. Ale ŭ 13 Reasons Why heta dasiahaje jakasna inšaha ŭzroŭniu. U paasobnyja momanty mienavita dynamičnaje raźmierkavańnie viedaŭ stvaraje nierv apaviadańnia, pieradajučy jamu niemahčymuju napružanaść. U hetym sensie «13 Reasons Why» možna pastaić u adzin šerah z nołanaŭskimi «Memento» i (mahčyma, u mienšaj stupieni) «The Inception».
U apaviadalnaj struktury sieryjała možna znajści jašče adzin cikavy momant: finał viadomy ŭ samym pačatku, samahubstva źmiaščajecca ŭ zaviazcy siužetu. Heta jašče raz padkreślivaje: cikavić pavinien nie vynik, a praces. Dakładna jak u «Znaku biady» Bykava, dzie siužet pačynajecca na papiališčy ekzistencyjalnaj katastrofy.
Z bykaŭskim trahičnym naratyvam «13 pryčyn čamu» łučyć taksama chvaravity naturalizm, absesiŭna zasiarodžany na hvałcie. Jon imkliva narastaje pa miery raźvićcia siužeta, dasiahajučy ścišnaj kulminacyi ŭ scenie samahubstva hałoŭnaj hieraini.
IMdB nie daść zmanić: heta ŭsio ahułam pracuje vielmi kruta.

Hałoŭny hieroj čytaje płakat, na jakim papraŭdzie napisana «You are not alone». Oruełaŭskaja asacyjacyja, zdajecca, nievypadkovaja: jahonaje imia ŭpaminajecca ŭ sieryjale.
Kamientary