Stali viadomyja troje sudździaŭ, jakija buduć raźbirać u Haazie situacyju ŭ Biełarusi
U suda budzie žanočaje abličča.

Staŭ viadomy skład Pałaty papiaredniaj vytvorčaści Mižnarodnaha kryminalnaha suda (MKS) u Haazie pa situacyi ŭ Biełarusi, paviedamiła ŭ svaim fejsbuku jurystka Kaciaryna Dziajkała.
Raźbiracca ŭ biełaruskim kiejsie buduć troje sudździaŭ.
1) Jurystka z Rumynii Julija Matok da MKS jana 10 hadoŭ była sudździoj Jeŭrapiejskaha suda pravoŭ čałavieka, da hetaha — sudździoj Kanstytucyjnaha suda Rumynii. Taksama zajmała šerah pasad u sistemie AAN. U tym liku była krainavaj śpiecdakładčycaj pa Konha i tematyčnaj śpiecdakładčycaj pa hienietycy i pravach čałavieka. Jana — prafiesarka mižnarodnaha prava, vykładała ŭ roznych univiersitetach.
2) Sudździa Renie Ałapini-Hansu ź Bienina — druhaja vice-prezidentka MKS. Da MKS 12 hadoŭ pracavała ŭ Afrykanskaj kamisii pravoŭ čałavieka, u tym liku ŭznačalvała jaje. Zajmałasia prablemaj pravasudździa dla Ruandy. U Bieninie była inicyjatarkaj niekalkich zakonaŭ ab pravach žančyn. Zajmała roznyja pasady ŭ sistemie AAN u orhanach ab pravach čałavieka. U 2011 hodzie była abrana ŭ Pastajannuju pałatu traciejskaha suda ŭ Haazie.
U listapadzie 2024 rasijski sud vydaŭ ordar na jaje aryšt. Renie Ałapini-Hansu była adnoj z sudździaŭ, jakija vydali ordar na aryšt słužbovych asob Paŭdniovaj Asiecii ŭ suviazi z vajnoj u Hruzii 2008 hoda.
U červieni 2025 na jaje byli nakładzieny sankcyi administracyjaj Donalda Trampa. Jana taksama była adnoj z sudździaŭ, jakija vydali ordary na Bińjamina Nietańjachu i byłoha ministra abarony Izraila Jova Hałanta.
3) Sudździa Sakora Fłores Lijera ź Mieksiki — karjernaja dypłamatka, zajmała roznyja pasady ŭ MZS Mieksiki. U tym liku była pastajannaj pradstaŭnicaj Mieksiki pry AAN u Ženievie.
Jak dypłamatka ŭ składzie mieksikanskaj delehacyi pracavała ŭ pracesie stvareńnia MKS. Taksama pradstaŭlała intaresy Mieksiki ŭ Mižnarodnym sudzie AAN u spravie «Avena» (Mieksika suprać ZŠA), 2004. Sprava tyčyłasia parušeńnia prava na konsulskuju abaronu 54 mieksikanskich hramadzian, prysudžanych da śmiarotnaha pakarańnia ŭ sudach ZŠA — prykład miždziaržaŭnaha sprečak pa abaronie pravoŭ fizičnych asob.
17 sakavika Mižnarodny kryminalny sud u Haazie pačaŭ rasśledavańnie mahčymych złačynstvaŭ suprać čałaviečnaści, źviazanych z prymusovym vyjezdam biełarusaŭ z krainy i palityčnym pieraśledam apanientaŭ biełaruskaj ułady.
Rasśledavańnie inicyjavanaje na zapyt Litvy. Hetaja kraina źjaŭlajecca siabram MKS u adroźnieńnie ad Biełarusi. Mižnarodny kryminalny sud maje prava pravodzić rasśledavańnie, kali mierkavanyja parušeńni tyčacca sama mieniej adnoj krainy-ŭdzielnicy abo kali havorka idzie ab rašeńni Rady biaśpieki AAN.
Prakuratura MKS vyznačyła, što mierkavanyja złačynstvy nasili transhraničny charaktar i častkova ŭčynialisia na terytoryi Litvy, a tamu padpadajuć pad jurysdykcyju suda ŭ Haazie.
Ciapier čytajuć
«Miesiacami ŭ kabinie, na siabie zabiŭ. I staŭ pytać: moža, žonka taksama budzie pracavać?». Čamu emihracyja raźbivaje siemji i što rabić, kab usio papravić
Kamientary