Piać siužetaŭ ź biełaruskaj historyi, jakija varta ŭvasobić u sieryjałach
Sieryjał — heta toj žanr mastactva, da jakoha biełarusy pakul źviartajucca vielmi redka. U toj ža čas hłabalna sieryjały vychodziać na pieršy płan, usio bolej vyciaśniajučy poŭnamietražnyja filmy. Jakija postaci i padziei ź biełaruskaj historyi mahli b zacikavić nie tolki miascovaha hledača, ale i śviet?
Kniaź Mindoŭh i zasnavańnie VKŁ

Užo čaćviorty hod adnym z samych papularnych sieryjałaŭ śvietu źjaŭlajucca kanadska-irłandskija «Vikinhi». Heta pryhody paŭlehiendarnaha dackaha konunha Rahnara Łodbraka i jaho naščadkaŭ.
A čym Mindoŭh horšy za Rahnara? Mienš lutym i cikavym jon nie byŭ dakładna.
Bajopik Mindoŭha — heta biasprojhryšny varyjant. Tam budzie šmat kryvavych bitvaŭ z tatarami, livoncami. Mižusobicy ź inšymi słavianskimi i bałckimi kniaziami. Zdrady, niedavier, pastajannaja źmiena sajuźnikaŭ.
Mindoŭh byŭ nastolki niedavierlivy, što padazravaŭ u zmovach suprać siabie rodnych. Druhoj žonkaj Mindoŭh uziaŭ sabie Ahnu, rodnuju siastru pieršaj žonki-niabožčycy Marty. Ahna pryjechała na pachavańnie siastry, ale kniaź tak i nie adpuściŭ jaje nazad da muža — nalšanskaha kniazia Daŭmonta.
Da hetaha treba dadać, što ŭ toj pieryjad akurat stvarajecca novaja dziaržava — Vialikaje Kniastva Litoŭskaje, dekaracyi siaredniaviečnaha Navahradka, baraćba za ŭpłyŭ pamiž chryścijanstvam i pahanstvam. Chryščeńnie i karanacyja. Što rabiłasia ŭ dušy hetaha pahanca, jaki sprabavaŭ zrazumieć Chrysta?
I ŭ vyniku zmovy 1263 hoda, kali žamojcki, połacki i nalšanski (toj samy, u jakoha Mindoŭh źvioŭ žonku) kniazi supolna zabivajuć karala i dvuch jaho małodšych synoŭ. Navat na hetym sieryjał možna nie spyniać, a praciahnuć na Vojšałku.
Biełaruskija supierhieroi — Tadevuš Kaściuška i Kastuś Kalinoŭski

Kaniečnie, u suśviet Marvel pakul nichto ź biełarusaŭ nie trapić, ale žyć biez ułasnych supierhierojaŭ taksama składana.
Kaściuška i Kalinoŭski ŭ sieryjałach pra siabie musiać stvarać pazityŭny vobraz śmiełych, bieskampramisnych, advažnych hierojaŭ. Kaniečnie, jany mohuć prajaŭlać niejkuju słabaść zredku, ale na ahulny fon heta nie pavinna ŭpłyvać. Jak hieroi amierykanskich bajevikoŭ. Im chočacca spačuvać, być padobnymi da ich, vučycca na ich dośviedzie.
Sieryjał pra Kaściušku moh by być zapatrabavany jašče i tamu, što žyćcio hetaha čałavieka źviazanaje ŭ tym liku z ZŠA. Niejki Netflix ci Fox moh by ŭ budučyni i zapuścić šmatsieryjny film pra lidara paŭstańnia 1794 hoda.
Što tyčycca Kalinoŭskaha, to heta, chutčej, pradukt dla ŭnutranaha karystańnia. Postać Kalinoŭskaha — adna z najbolš znakavych u historyi Biełarusi. Navat praz 150 hadoŭ paśla jaho śmierci jon nie daje spakoju čarnasociencam, jakija ŭsialak sprabujuć ačarnić jaho.
Paŭstańnie 1863 hoda cikavaje svaim ramantyzmam, adčajnaj sprobaj małymi siłami pamianiać situacyju ŭ krainie. Hetaja staronka ŭ historyi zastaniecca nazaŭsiody jak bunt niazłomlenaha duchu i zapomnicca abvostranym pačućciom spraviadlivaści.
Ihnacyj Chadźkievič i jaho avantury

Ihnacyj Chadźkievič byŭ adnym z samych viadomych avanturystaŭ svajho času. Na žal, jahonaje imia raskručanaje nie nastolki, jak Džakoma Kazanovy, hrafa Sen-Žermena ci Astapa Bendera. Sieryjały ab afierach biełaruskaha šlachciča dazvoliŭ by padniać jaho imia z zabyćcia.
Chadźkievič — z samaha ŭschodu Biełarusi, ź Mścisłaŭskaha vajavodstva. Heta była zamožnaja šlachta, adnak pa śmierci baćki Ihnacyj vielmi chutka prajhraŭ usiu majomaść za kartačnym stałom.
Potym byŭ šlub pa raźliku, słužba ŭ zamiežnym lehijonie Rečy Paspalitaj — Karonnaj hvardyi. Tudy źbiralisia ŭsie niahodniki svajho času. Praź niejki čas padaŭsia na słužbu ŭ Rasiju, dzie śmiełaściu biełarusa zachaplaŭsia Suvoraŭ.
Padziei razhortvalisia z kaśmičnaj chutkaściu — i voś Chadźkievič užo ŭ Paryžy ŭ čas Vialikaj revalucyi, šturmavaŭ Bastyliju sa svaim nievialikim atradam.
Doma ŭ toj čas rabilisia nie mienš cikavyja rečy — padzieł krainy, Kanstytucyja 3 maja, paŭstańnie Kaściuški. Chadźkievič adkryvaje ŭ Vilni hulniavy dom. Karty byli i zastajucca jaho hałoŭnaj žarściu. «Pa načach čyścili kišeni rasiejskich akupantaŭ, a ŭdzień za tym samym stałom rychtavalisia da paŭstańnia», — piša ŭ svaim ese Andrej Špunt. Chadźkieviča vinavacili ŭ supracy z rasijskimi śpiecsłužbami.
Paŭstańnie zadušvajuć, i voś Chadźkievič znoŭ na słužbie ŭ rasijskaha impieratara. Jaho adpraŭlajuć sa špijonskaj misijaj u Kanstancinopal, adkul jon viartajecca z žonkaj partuhalskaha konsuła Łabraša. Kachanki ŭciakajuć u Francyju. Padziei i krajavidy za aknom karety pana Chadźkieviča mianiajucca kalejdaskapična — Rym, Hiermanija, Vałyń. U Niamieččynie jon kidaje ciažarnaj svaju partuhalskuju žonku.
Jon sotni razoŭ cudam paźbiahaŭ aryštaŭ i hiljaciny, supracoŭničaŭ z usimi raźviedkami, ź jakimi tolki možna supracoŭničać. I dzie ni byŭ Chadźkievič, paŭsiul rekami liłosia vino, byli pryhožyja žančyny i, kaniečnie ž, azartnyja hulni — hałoŭnaja straść šlachciča.
Jon viedaŭ i jaho viedali mnohija vialikija ludzi taho času, mima jaho nie prajšła nivodnaja znakavaja padzieja ŭ śviecie. Žyćcio Chadźkieviča było jarkim społacham, sumna jamu nie było nikoli.
Druhaja suśvietnaja vajna pa matyvach tvoraŭ Vasila Bykava

Nas krychu pierakarmili temaj Vialikaj Ajčynnaj vajny. Niaščyrymi pieradavicami haziet, naskroź chłuślivymi knihami i filmami. Praz heta atrymlivajecca, što temu vajny mnohija ličać niecikavaj, zanadta aficyjoznaj. Za jaje nie biarucca sučasnyja piśmieńniki. Chacia ŭ śviecie tema Druhoj suśvietnaj pa-raniejšamu jość tym mahnitam, jaki pryciahvaje da siabie tvorcaŭ roznych pakaleńniaŭ.
Nie tak daŭno Nobiela atrymaŭ francuzski piśmieńnik Patryk Madyjano, jaki sprabuje asensavać tuju vajnu z pazicyi čałavieka, narodžanaha ŭ čas akupacyi. Bukier za 2014 hod zajmieŭ aŭstralijec Ryčard Fłenahan z knihaj «Vuzkaja daroha na dalokuju poŭnač». Heta pra ŭdzieł aŭstralijcaŭ u Druhoj suśvietnaj — a kolki ich tam było, kali paraŭnać ź biełarusami! Pra vajnu ŭ Estonii piša finka Safi Oksanien. Heta ŭsio ž samaja značnaja padzieja ŭ historyi čałaviectva ŭ XX stahodździ. Vajnu nielha abychodzić bokam, pra jaje jašče šmat nie skazanaha i nie pačutaha.
Kab zdymać sieryjał pra Druhuju suśvietnuju ŭ Biełarusi, najlepš pasujuć knihi Bykava. Nie adna niejkaja asobnaja, a ŭsie razam. Baškavityja scenarysty zdolnyja źlapić ź ich ahulny siužet. Heta i «Žuraŭliny kryk», «Sotnikaŭ», «Treciaja rakieta», «Alpijskaja bałada», «Voŭčaja zhraja» i šmat usiaho inšaha.
U hierojach Bykava jość usio: zdrada i hieraizm, kachańnie i śmierć, podłaść i ščyraść. Jak moža kahości pakinuć abyjakavym intelihient Hlečyk z «Žuraŭlinaha kryka» ci zdradnik Rybak z «Sotnikava»? Heta sapraŭdnaja skarbnica našaj historyi i litaratury dla budučych sieryjałaŭ.
Daškievičy i dyktatura

Aŭtarytarnyja režymy — heta jašče adna tema, jakaja cikavić śviet. Nie tak daŭno z adnosnym pośpiecham prajšli try siezony sieryjała «Tyran». Jaho dziejańni adbyvalisia ŭ vydumanaj krainie Abudzin, jakaja stałasia zbornym vobrazam usich terytoryj, što achapiła saboj «arabskaja viasna».
Tajnyja spružyny dyktatarskaj ułady, vielič i nikčemnaść tyranaŭ, supraciŭ i jaho zdušeńnie — heta ŭsio ŭniviersalnyja temy.
U historyi žyćcia Źmitra i Nasty Daškievič jość usio, što moža zacikavić kinošnikaŭ: padpolnaja baraćba, turma, KDB, dopyty, haładoŭki. I, kaniečnie ž, kachańnie. Historyja Daškievičaŭ lohka ŭpisvajecca ŭ ahulny fon Biełarusi XXI stahodździa. Imidž apošniaj dyktatury Jeŭropy pracuje spraŭna. Praŭda, taki sieryjał musić być źniaty ŭžo paśla ŭstalavańnia demakratyi. Hledačy sieryjałaŭ lubiać chepi-endy.
Kamientary