U viciebskich biblijatekach niama dziciačaj litaratury pa-biełarusku — davodzicca jechać u Navapołack
Da «Našaj Nivy» źviarnułasia šmatdzietnaja siamja viciebčukoŭ — adna ź ich dačok sioleta skončyła piaty kłas, na leta pa biełaruskaj litaratury joj zadali pračytać 10 knih. Voś jany:
- Jan Barščeŭski «Vužynaja karona»
- Alena Vasilevič «Siabry»
- Viačasłaŭ Adamčyk «Sałodkija jabłyki»
- Ivan Ptašnikaŭ «Aleni»
- Raisa Baravikova «Apovieść čatyroch padarožžaŭ»
- Janka Bryl «Maci»
- Aleś Palčeŭski «Reks i Kaźbiek»
- Andrej Fiedarenka «Ščarbaty taler»
- Jakub Kołas «Kazki žyćcia»
- Kuźma Čorny «Naściečka».
«My žyviom u Viciebsku, — raskazała maci Natalla. — Pajšli spačatku ŭ filijał biblijateki imia Jakuba Kołasa. Tam nam skazali, što takich knih u ich niama. Što ŭ ich uvohule knih pa-biełarusku mała i niešta jany mohuć prapanavać pa-rusku. Ale navošta nam pa-rusku? Tady my pajšli ŭ biblijateku imia Puškina, ale tam była tolki «Naściečka», bolš ničoha nie było taksama.

Praŭda, supracoŭnica hetaj biblijateki sfotkała naš śpis na mabilny, kab pakazać načalstvu i paprasić abnavić fondy. U vyniku my pajechali ŭ Navapołack, dzie žyvuć svajaki muža, i tam usio ŭziali».
Ci moža takoje być, kab u vialikim abłasnym horadzie nie było dziciačaj litaratury pa-biełarusku?
My pazvanili ŭ filijał Kołasaŭskaj biblijateki ŭ Viciebsku.
Niekalki knih sa śpisu ŭ ich byli, praŭda, supracoŭnica skazała, što asobnikaŭ vielmi mała, i jany amal nie zatrymlivajucca ŭ fondzie, bo ich zabirajuć.
Puškinskaja biblijateka ŭvohule ŭžo niejki čas nie pracuje.
«My začynienyja. Ni ŭziać, ni zdać vy nie zmožacie. Čakajem rašeńniaŭ načalstva, ci adkryjemsia my», — skazali nam pa telefonie i adpravili nazad u kołasaŭskuju biblijateku.
Kamientary