Mer Minska: Pryčyny taho, što adbyłosia ŭ Minsku z vadoj, pakul nie vyśvietlenyja
Učarašnija słovy kiraŭnika Minharvykankama Sivaka cytuje telehram-kanał «Minsk. Aficyjna».
«U zonu sistemy vodazabieśpiačeńnia, dzie ŭźnikli prablemy ź jakaściu vady, patrapiła 2569 damoŭ [učora nazyvałasia ličba, što tam pražyvaje 750 tysiač čałaviek — NN]. U 96% ź ich užo zavieršany raboty pa pramyvańni vadapravodaŭ. Zaraz haradskim centram hihijeny i epidemijałohii ŭ asobnych punktach, ich kala 100, robicca analiz vady. Kali vyniki buduć stanoŭčymi, isnujučyja abmiežavańni pa spažyvańni pitnoj vady buduć źniatyja.
Pryčyny taho, što adbyłosia, na dadzieny momant nie ŭstanoŭleny. Zychodziačy z dakładaŭ haradskich słužbaŭ, adna ź viersij źviazanaja z vykanańniem techničnych rehłamientaŭ paśla praviadzieńnia rabot pa zamienie častki vadavoda.
Dla praviadzieńnia adpaviednych nahladnych dziejańniaŭ i ŭstanaŭleńnia pryčyn Minski harvykankam źviarnuŭsia ŭ prakuraturu».
Ciapier čytajuć
Učora — u łukašenkaŭskaj turmie, siońnia — u Kijevie dapamahaje ŭkraincam vyžyć. Były palitviazień i svajak Cichanoŭskaj staŭ vałancioram u Punkcie niazłomnaści
Učora — u łukašenkaŭskaj turmie, siońnia — u Kijevie dapamahaje ŭkraincam vyžyć. Były palitviazień i svajak Cichanoŭskaj staŭ vałancioram u Punkcie niazłomnaści
Chočacie žyć doŭha — šukajcie rajon z narmalnymi drevami. Navukoŭcy vyśvietlili, što drevy ratujuć ad infarktaŭ, a hazony mohuć navat naškodzić zdaroŭju
Kamientary