Śviet

Jak pandemija źmianiła mihracyju va Uschodniaj Jeŭropie ŭ advarotny bok

Šmat ludziej viarnulisia z-za miažy dadomu.

Svaboda pierasoŭvańnia — adna z samych značnych pieravah ES, jakuju vielmi ceniać hramadzianie byłych kamunistyčnych i dyktatarskich krain, dzie trapić za miažu było prablemaj. Adnak prablemaj dla mnohich uschodniejeŭrapiejskich krain staŭ i adtok mazhoŭ (i ruk).

Nasielnictva Litvy praz emihracyju i nizkuju naradžalnaść skaraciłasia z 3,7 miljonaŭ u 1990 hodzie da 2,8 miljonaŭ u 2019 hodzie. Nasielnictva Biełarusi taksama skaraciłasia z 10,3 miljona ŭ 1993-m prykładna na miljon. Kala dvuch miljonaŭ palakaŭ, a heta 5% nasielnictva, žyvuć u inšych krainach Jeŭropy. Jak praviła, heta ŭsie samyja pracazdolnyja ludzi, paviedamlaje The Economist.

Voś ža, jašče da pandemii mihracyja pačała mieć advarotny charaktar. Ludzi va Uschodniuju Jeŭropu stali viartacca.

Mihracyja ŭ luby punkt śvietu časta maje časovy charaktar. U Jeŭropie hetamu spryjajuć niekalki faktaraŭ.

Pa-pieršaje, skaračajecca ekanamičny razryŭ pamiž Uschodam i Zachadam.

Da pandemii ŭzrovień biespracoŭja ŭ Čechii składaŭ 2%, što źjaŭlajecca samym nizkim pakazčykam u ES, chacia na pačatku dałučeńnia ŭ 2004 hodzie biespracoŭje dasiahała 9%. Roźnica ŭ zarobku jašče zachoŭvajecca, ale pastupova skaračajecca.

U 2010 hodzie rumyn, jaki pierajazdžaŭ u Italiju, moh raźličvać na zarobak u piać razoŭ vyšejšy, čym na radzimie, a ŭ 2019 hodzie — užo tolki ŭ try razy. Dla vysokakvalifikavanych śpiecyjalistaŭ hety razryŭ jašče mienšy. Da taho ž, rumynski ŭrad vyzvaliŭ ajcišnikaŭ ad padachodnaha padatku, što robić pracu ŭ Buchareście jašče bolš pryvabnaj.

Advarotnaj mihracyi taksama paspryjaŭ karanavirus. Pakul miežy jašče byli adkrytyja na pačatku pandemii, šmat ludziej vyrašyli chutčej viarnucca dadomu, pakul była mahčymaść.

Prykładna 1,3 miljonaŭ rumynaŭ viarnulisia na radzimu. Heta kolkaść u try razy pieravyšaje nasielnictva druhoha pa vieličyni horada Rumynii.

Kala 500 tysiač bałharaŭ viarnulisia ŭ Bałharyju, što źjaŭlajecca vializnaj ličbaj dla siamimiljonnaj krainy.

Upieršyniu za šmat hadoŭ kolkaść tych, chto viartajecca ŭ Litvu, pieravysiła kolkaść tych, chto źjazdžaŭ z krainy. Takaja ž tendencyja nazirajecca i ŭ Polščy.

Palityki z Uschodniaj Jeŭropy daŭno ŭzdymajuć prablemu «ŭciečki mazhoŭ», bo šmat vysokakvalifikavanych śpiecyjalistaŭ źjazdžali na Zachad u pošukach bolš vysokich zarobkaŭ. Adnak ciapier nazirajecca advarotny praces dziakujučy pandemii.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Usio, akramia Danbasa i jašče pary punktaŭ. Pra što damovilisia Donald Tramp i Uładzimir Zialenski ŭ Fłarydzie3

Usio, akramia Danbasa i jašče pary punktaŭ. Pra što damovilisia Donald Tramp i Uładzimir Zialenski ŭ Fłarydzie

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi prypynili dziejańnie licenzii bujnoha miedycynskaha centra4

U centry Minska biehaŭ łoś4

«Maładyja, nie pjuć — dobry prykład». Na fiermy ŭ Lidskim rajonie pryjechali pracavać mihranty z Efiopii15

Viačorka pra vyniki hoda: My palepšyli adnosiny z Ukrainaj, viarnułasia ŭvaha da Biełarusi8

Ihar Tur: Bolš za ŭsio nie spadabałasia ŭ Hiermanii, u Hamburhu žachliva śmiardzić28

U bazu «horšych z najhoršych» złačyncaŭ ZŠA ŭnieśli dvuch hramadzian Biełarusi. Adna ź ich — žančyna1

Litesound trapiŭ u supierfinał konkursa talentaŭ u Litvie1

26‑hadovy Andrej pajechaŭ u Rasiju ŭ marski fłot. Ale trapiŭ na vajnu i zahinuŭ — maci kaža, spakusiŭsia vialikimi hrašyma24

Ukrainski palitołah: Drony mohuć niečakana prylacieć i ŭ minski aeraport, i na naftapierapracoŭčyja zavody21

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Usio, akramia Danbasa i jašče pary punktaŭ. Pra što damovilisia Donald Tramp i Uładzimir Zialenski ŭ Fłarydzie3

Usio, akramia Danbasa i jašče pary punktaŭ. Pra što damovilisia Donald Tramp i Uładzimir Zialenski ŭ Fłarydzie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić