Zdaroŭje

Ci varta chvalavacca pra toje, kolki kalcyju vy spažyvajecie?

Kalcyj — vielmi važnaje rečyva dla zdaroŭja kaściej. Ale jakija chvaroby moža vyklikać jaho niedachop i jak zrazumieć, ci dastatkova kalcyju vy spažyvajecie?

Fota pixabay.com.

Kalcyj robić našy kości i zuby mocnymi, a taksama hraje svaju rolu ŭ skaračeńni muskułaŭ, u tym liku serca, i ŭ pracesach zhuščalnaści kryvi. Jaho niedachop moža vyklikać panižeńnie ščylnaści kaściej i šerah źviazanych ź im chvarob. Dla dziaciej heta rachit, dla darosłych — osteamalacyja i osteaparoz. Na raźvićcio osteaparozu, akramia dyjety, upłyvajuć i takija faktary, jak spadčynnaść, poł, nacyjanalnaść, kureńnie i złoŭžyvańnie ałkaholem, a taksama niedachop fizičnaj nahruzki, tłumačyć VVS.

Važna atrymlivać dastatkova kalcyju ŭ dziciačym i padletkavym uzroście, kab u darosłym uzroście mieć mocnyja kości. Ale taksama varta sačyć za pastupleńniem kalcyju i ŭ darosłym uzroście, kab zapavolić charakternyja dla stareńnia pracesy straty kaściavoj masy. Va ŭzroście z 11 da 18 hadoŭ chłopcam rekamiendujuć spažyvać 1000 mh kalcyju ŭ dzień, dziaŭčatam — 800. Darosłym varta aryjentavacca na ličbu ŭ 700 mh, kormiačym maci — 1250 mh. Dla mužčyn, starejšych za 55 hadoŭ, i žančyn paśla mienapaŭzy rekamiendavanaja kolkaść kalcyju ŭ dzień składaje 1200 mh. Ale cieła taksama moža nazapašvać kalcyj, tamu nie abaviazkova, kab jaho štodzionnaje spažyvańnie adpaviadała hetym normam.

Dobraja krynica kalcyju — małočnyja pradukty. Zvyčajna 125 hramaŭ johurtu biez dadatkaŭ źmiaščajuć 250 mh kalcyju, a šklanka małaka pamieram 200 mililitraŭ — 240 mh. 100 hramaŭ tofu moža źmiaščać 100—500 mh kalcyju. Kostki ryby źmiaščajuć šmat kalcyju, tamu jaho dobrymi krynicami źjaŭlajucca rybnyja kansiervy. Časam u pradukty dadajuć kalcyj padčas vytvorčaści, tamu šukajcie adpaviednuju infarmacyju, naprykład, na etykietkach sojevych i aŭsianych napojaŭ. Niekatoryja vidy zialonaj harodniny, naprykład, kapusta brokali, taksama źmiaščajuć šmat kalcyju.

Kali vy žadajecie, kab vaš arhanizm dobra zasvojvaŭ kalcyj, varta paźbiahać pieravyšeńnia ŭžyvańnia soli, bo jana źnižaje kolkaść kalcyju ŭ ciele. U dadatak, dla zasvojvańnia kalcyju vielmi važna spažyvać u dastatkovaj kolkaści vitamin D. Naša cieła samastojna vyrablaje hety vitamin pad upłyvam soniečnaha śviatła, a ŭ zimni čas, kali sonca nie tak šmat, možna dadatkova prymać jaho ŭ formie rybinaha tłušču ci vitaminu D. Ludzi, starejšyja za 65 hadoŭ, mohuć taksama dadatkova prymać kalcyj. Ale treba być aściarožnym — pieravyšeńnie normy kalcyju prynosić škodu zdaroŭju.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Rasijanie raźmiali hateli ŭ Minsku na majskija, arendnyja kvatery stali pa łondanskich cenach. Kali jość svaja — možacie dobra zarabić

Rasijanie raźmiali hateli ŭ Minsku na majskija, arendnyja kvatery stali pa łondanskich cenach. Kali jość svaja — možacie dobra zarabić

Usie naviny →
Usie naviny

Miedsiastra ź Lepiela zakachałasia ŭ rasijskaha vajskoŭca i pajechała najomnicaj na front va Ukrainu24

Ryełtarski biznes «narmalizujuć». Ekśpiertka raskazała, čaho čakać4

U Aryzonie na chutkaści 340 km/h pierakuliłasia łodka, jakaja sprabavała pabić rekord chutkaści1

Minčuk miesiac zmahajecca z tabličkaj «Kuplajcie biełaruskaje» ŭ kramie: jaje prymacavali na rasijskija syrki4

Dzie ciapier pracuje byłaja favarytka Łukašenki Maryja Vasilevič12

Rasijanie rasstralali biełarusa, jaki admoviŭsia iści na «miasny šturm» va Ukrainie13

Patrušaŭ pahražaje zabrać va Ukrainy Adesu13

Rybak pad Mazyrom złaviŭ ahramiennaha soma — zmahaŭsia 30 chvilin4

Arynie Sabalency daviałosia viačerać krevietkami z pryčyny błekaŭta ŭ Ispanii2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Rasijanie raźmiali hateli ŭ Minsku na majskija, arendnyja kvatery stali pa łondanskich cenach. Kali jość svaja — možacie dobra zarabić

Rasijanie raźmiali hateli ŭ Minsku na majskija, arendnyja kvatery stali pa łondanskich cenach. Kali jość svaja — možacie dobra zarabić

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić