Hramadstva

Pamior biełaruski dziejač u Francyi Lavon Šymaniec

Jon byŭ bratam staršyni Rady BNR Ivonki Surviły.

Lavon Šymaniec naradziŭsia 8 maja 1937 hoda ŭ Stoŭbcach, u siamji Uładzimira i Evieliny Šymancoŭ. Paśla Druhoj suśvietnaj vajny siamja pierajechała spačatku ŭ Daniju, a zatym u Francyju, piša Radyjo Svaboda.

Pra siamju Šymancoŭ možna pačytać u knizie Ivonki Surviły «Daroha», jakaja vyjšła dvuma vydańniami ŭ «Biblijatecy Svabody».

U Paryžy Lavon Šymaniec skončyŭ techničnuju škołu, pracavaŭ u halinie avijapramysłovaści, maje šerah vynachodnictvaŭ u halinie vajennaha avijabudavańnia.

Lavon Šymaniec byŭ siabram Rady BNR, šmat hadoŭ uznačalvaŭ zhurtavańnie biełarusaŭ Francyi «Chaŭrus». Na sustrečach z francuskimi palitykami ŭ 1970-80 hady niaźmienna źviartaŭ ich uvahu na prava biełaruskaha naroda mieć ułasnuju niezaležnuju dziaržavu. Jon z natchnieńniem uspryniaŭ abviaščeńnie niezaležnaści Biełarusi, u 1991 hodzie byŭ adnym z zasnavalnikaŭ tavarystva «Biełaruś—Francyja». U pieršaj pałovie 90-ch hadoŭ uznačalvaŭ ofis ES u Biełarusi ŭ halinie enierhaźbieražeńnia.

Siamja,da jakoj naležaŭ Lavon Šymaniec, šmat spryčyniłasia da biełaruskaha nacyjanalnaha adradžeńnia.

Kamientary

Ciapier čytajuć

U Minsku adkryli samuju niezvyčajnuju raźviazku — ałmaznuju. Vyjazdžać treba jak by na sustrečku FOTA3

U Minsku adkryli samuju niezvyčajnuju raźviazku — ałmaznuju. Vyjazdžać treba jak by na sustrečku FOTA

Usie naviny →
Usie naviny

U kamiteta pa zdaroŭi Minska źjaviŭsia novy kiraŭnik. Papiaredniaha zatrymali, ale ŭłady pra heta maŭčać5

Łukašenka lściŭsia da Trampa, pachvaliŭ Paźniaka i admoviŭsia ad pieramoŭ z apazicyjaj57

Łukašenka admoviŭsia ad pieramovaŭ z «tymi, chto razvaliŭ krainu»20

Alimpijski litrboł. Viktar Łukašenka i Alaksandr Zajcaŭ zapuścili ŭłasnuju sietku kram ałkaholnaj pradukcyi15

Jarasłaŭ Jeŭdakimaŭ chvareŭ na rak lohkich1

Brata palitźniavolenaha ajcišnika asudzili za pratesty

Łukašenka pra palitviaźniaŭ: Zabirajcie da siabie, viazicie ich tudy27

Urad ZŠA pačynaje tatalnuju pravierku ŭsich 55 miljonaŭ uładalnikaŭ amierykanskich viz4

Pamior narodny artyst Biełarusi Jarasłaŭ Jeŭdakimaŭ — vykanaŭca chitoŭ «Začarovanaja maja» i «Fantazior»21

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Minsku adkryli samuju niezvyčajnuju raźviazku — ałmaznuju. Vyjazdžać treba jak by na sustrečku FOTA3

U Minsku adkryli samuju niezvyčajnuju raźviazku — ałmaznuju. Vyjazdžać treba jak by na sustrečku FOTA

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić