Ekanomika

Krynicy: Minsk nie płacić Rasii za haz. Trapiŭ u pastku, jakuju sam pastaviŭ

Jak stała viadoma «Našaj Nivie», Biełaruś zatrymlivaje płaciažy Rasii za haz. Pryčyna — štučny rost kursa rasijskaha rubla zrabiŭ canu vyšejšaj, čym płanavałasia. Dla Biełarusi cana vychodzić zavysokaj. 

Pa kantrakcie z «Hazpromam» Biełaruś pavinna była płacić za haz z raźliku $128 za tysiaču kubamietraŭ.

Heta vielmi vyhadnaja cana, prykładna ŭ dva-čatyry razy nižejšaja, čym u studzieni-lutym płacili pa doŭhaterminovych kantraktach hazavyja kampanii inšych krain. Reč u tym, što dla Biełarusi hetaja cana fiksavanaja, tady jak častka kampanij kuplaje pa canie, pryviazanaj da kacirovak nafty. Ale navat siarod tych, kamu «Hazprom» pradaje błakitnaje paliva pa fiksavanych cenach, ni ŭ koha niama takoj vyhadnaj cany, jak u Biełarusi.

Adnak Minsk trapiŭ u pastku, jakuju sam pastaviŭ. U palityčnych metach biełaruskaja administracyja doŭhi čas dabivałasia pierachodu na płaciažy za enierhanośbity ŭ rasijskich rublach. Paśla pačatku vajny rašeńnie ab pierachodzie na apłatu ŭ rublach było pryniataje. Ale nie tolki dla Biełarusi, Maskva zapatrabavała taho ž ad hazavych kampanij Jeŭrasajuza. Pry hetym Rasija štučna padniała kurs rasijskaha rubla jak da dalara, tak i da jeŭra i biełaruskaha rubla.

Ciapier rasijski rubiel kaštuje 56 rubloŭ za dalar, rynkavy kurs składaŭ by, mahčyma ad 80 da 120. Kamfortny dla Biełarusi — 75—80, jakim jon byŭ da 24 lutaha, dnia napadu na Ukrainu. 

«Minsk nie pravodzić płaciažy pa biahučym kursie: zrobiš adzin tranš — i ŭsie astatnija prydziecca rabić pa ŭmovach pieršaha, takaja palityka Hazprama», — kaža abaznanaja krynica. 

Atrymlivajecca, ciapier za haz Biełarusi daviałosia b addać bolš dalaraŭ abo rubloŭ, čym raniej zakładvałasia. Tamu Minsk nie płacić, vyčekvaje, pakul rubiel asłabieje, abo pakul nie ŭdasca źmianić formułu cany ŭ pahadnieńni.

«I rubiel umacoŭvajecca šalonymi tempami — kab my tut nie pierabarščyli. Niečakanyja rečy adbyvajucca», — kinuŭ Alaksandr Łukašenka pierad telekamierami na sustrečy z Uładzimiram Pucinym 23 maja ŭ častcy, pryśviečanaj pierachodu na raźliki ŭ nacyjanalnych valutach.

«Pakul tarhujucca», — paviedamiła «Našaj Nivie» abaznanaja krynica. 

Raniej vice-premjer Juryj Nazaraŭ zajaŭlaŭ TASS, što «ŭ nas pieršaje paŭhodździe — adpracavać miechanizm farmiravańnia cany [na haz] u ramkach Sajuznaj dziaržavy». 

U historyi enierhietyčnych uzajemaadnosin Biełarusi i «Hazproma» ŭžo zdaralisia situacyi, kali baki nie mahli damovicca ab canie hazu. Paśla torhu, časam praciahłaha, zaŭsiody znachodziłasia ŭzajemaprymalnaje rašeńnie. 

Minenierha prakamientavała infarmacyju pra raźliki Biełarusi za rasijski haz

Kamientary

Ciapier čytajuć

Andrej Švied, architektar represij, pryznačany staršynioj Viarchoŭnaha suda10

Andrej Švied, architektar represij, pryznačany staršynioj Viarchoŭnaha suda

Usie naviny →
Usie naviny

«Biełavija» praviała pieršy za amal čatyry hady rejs u Ałmaty. Heta stała mahčymym paśla źniaćcia amierykanskich sankcyj1

«Nie taki ŭžo jon bieły i puchnaty». Kiraŭnik centra pa ratavańni busłoŭ raskazaŭ pra ich šmat cikavaha7

Dziaržaŭnyja miedyja nie kažuć pra achviar vybuchu ŭ Homieli, kab nie było niehatyvu ŭ dni UNS?4

U Italii znajšli tysiačy śladoŭ dynazaŭraŭ uzrostam u 210 miljonaŭ hadoŭ8

U Homieli demantujuć vierchnija pavierchi 10‑paviarchovaha doma, jaki paciarpieŭ ad vybuchu5

Łukašenka vypadkova spaliŭ svaju šparhałku z razvahami pra hrošy «Bajsoła»19

Polski bank PKO vieryfikavaŭ biełarusku biez DNŽ i razbłakavaŭ joj dostup da rachunku

U Biełaruś źbirajecca pryjechać Robiert Fica6

«Pytańnie nie ŭ prarasijskaści, a ŭ adekvatnaści». Kraŭcoŭ prakamientavaŭ pres-kanfierencyju Babaryki88

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Andrej Švied, architektar represij, pryznačany staršynioj Viarchoŭnaha suda10

Andrej Švied, architektar represij, pryznačany staršynioj Viarchoŭnaha suda

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić