Usiaho patrochu66

Tinder z pravierkaj na incest, sieladziec u cukry i batuty, jakija mohuć prylacieć na hałavu. Biełaruska raskazała pra žyćcio ŭ Isłandyi

Bjork, vikinhi i vułkany — zdajecca, heta ŭsio, što my viedajem pra Isłandyju, kali mocna nie huhlić. I hetaha ŭžo chapaje, kab namalavać u hałavie karcinku z paŭnočnaha fentezi i ŭjavić sabie krainu, jakaja vidavočna trochi «nie z hetaha śvietu». Ale nasamreč Isłandyja jašče bolš dziŭnaja, čym zdajecca, raskazała biełaruska, jakaja tam daŭno žyvie, vydańniu «Anłajnier».

Biełaruska Žanna žyvie ŭ Rejkjaviku, stalicy Isłandyi, užo amal piać hadoŭ, i jana paśpieła ŭ poŭnaj stupieni adčuć Isłandyju znutry.

Upieršyniu Žanna apynułasia ŭ Rejkjaviku ŭ pieradkaladny pieryjad, kali horad vyhladaje jak na paštoŭkach ź dziacinstva: zaśniežanyja damki, ahieńčyki, dzieci na ledzianych horkach. Kaža, što heta była luboŭ ź pieršaha pohladu.

— Ja daŭno chacieła pažyć u jakoj-niebudź skandynaŭskaj krainie, i tut u mianie adpali ŭsie pytańni. Pieršapačatkova byŭ płan asieści na dva-try hady, padzarabić i rušyć kudy-niebudź tudy, dzie ciaplej. Ale voś ja ŭ Isłandyi ŭžo piać hadoŭ, i niejak nie adpuskaje.

Spačatku było ciažka. Kab tut spakojna pracavać, treba atrymać miascovy ID-numar. Na heta sychodzić nie mienš za paŭhoda. A ceny tut, jak i va ŭsioj Skandynavii, zavobłačnyja: niekatoryja tavary raz u piać-šeść razoŭ daražejšyja, čym u nas.

Pieršy čas ja chadziła z kalkulataram, i mnie zdavałasia, što ja niapravilna liču. Ale kali atrymała dazvoł na pracu, adrazu stała lahčej, bo i zarobki ŭ Isłandyi adny z najvyšejšych u Jeŭropie.

— Čym naohuł zarablajuć isłandcy? Na vostravie ž ni lesu, ni nafty, ni hazu…

— 70% ekanomiki trymajecca na rybnaj łoŭli i turyźmie. Voś ja trasku łavić nie ŭmieju, tamu ŭsie maje pracy tut byli źviazanyja z turyzmam. Ja doŭha pracavała chostes u hateli pobač z vułkanam, a ciapier — u turfirmie.

— Pra vułkany potym, davaj spačatku pra ludziej. Isłandcy mocna adroźnivajucca ad biełarusaŭ?

— Nasamreč, my vielmi padobnyja. Mnie naohuł zdajecca, što isłandcy — heta skandynaŭskija biełarusy. U nas u charaktary taksama jość niejkaja nardyčnaść. My nie takija tempieramientnyja, jak našy susiedzi.

Adnojčy da mianie ŭ hatel pryjechali biełarusy. Ja hladžu dakumienty na broń, a tam biełaruskaja tranślitaracyja: Sviatlana napisana ŭ dziaŭčyny. Nu ja adrazu kaleham: «Tak, heta maje ziemlaki, ja budu prymać ich sama». Prychodzić para, ja takaja ŭsia: «Oj, a ja taksama ź Biełarusi, ujaŭlajecie!» A jany: «M-m-m, prykolna».

I ŭ toj momant ja zrazumieła, što biełarusy ŭ Isłandyju ŭpisvajucca jak ulityja. Palakam skažaš, što ź Biełarusi, — jany adrazu abdymacca lezuć. A našy — sama strymanaść. Voś i isłandcy takija ž: vonkava zakrytyja, małaemacyjnyja, ź imi ciažka chutka pasiabravać. Adnosiny treba vybudoŭvać hadami — u adroźnieńnie ad mnohich jeŭrapiejcaŭ, ź jakimi vy «najlepšyja siabry» praź piać chvilin znajomstva.

Zatoje isłandcy vielmi dobryja i vietlivyja. I zaŭsiody starajucca dapamahčy. Uvohule, kaho zaŭhodna ŭ dušu nie puskajuć, ale, kali ty dla ich blizki, addaduć «apošniuju kašulu».

— Davaj pra toje, čym my dakładna adroźnivajemsia: raskažy pra miascovuju ježu. Google kaža, što heta niešta pa-za miežami dabra i zła…

— U asnoŭnym rozny treš isłandcy rychtujuć tolki na śviaty. Pierad Kaladami na palicach supiermarkietaŭ źjaŭlajecca kuča dziŭnych na vyhlad praduktaŭ z doŭhimi niepierakładalnymi nazvami. Heta ŭsio intryhuje, viadoma, ale lohka apiačysia.

Ja adzin raz kupiła sabie byčynyja jajcy, siadzieła jeła i paralelna pierakładała ŭ Google Translate etykietku. I kali pierakłała, tut ža pierastała žavać.

Ale samy top śviatočnych straŭ u miascovych — varanaja baranovaja hałava. Heta jak aliŭje ŭ nas — prosta mastcheŭ na stale. I, ščyra kažučy, heta smačna, choć i vyhladaje strašna. U Isłandyi naohuł najlepšaja baranina ŭ śviecie.

— Ja tut vyčytaŭ pra tuchłuju akulacinu…

— Heta ŭlubionaja strava turystaŭ. Naohuł, miasa akuły jeści nielha: jano vielmi taksičnaje. U ich tak uładkavany arhanizm, što mačavina sychodzić prosta ŭ ciahlicy, i, kali źjeści takoje ŭ niepadrychtavanym vyhladzie, možna jak minimum mocna atrucicca.

Ale z-za taho, što ŭ niejkim dalokim stahodździ na vostravie byŭ hoład, isłandcy navučylisia jeści navat akuł. Viadoma, u pracesie pałova ekśpierymientataraŭ pamirała, ale ŭ vyniku pryjšli da taho, što kali zakapać akułu ŭ ziamlu i pakinuć na niejki čas, to jana vyciahnie ŭsie taksiny, i dla čałavieka heta stanovicca ŭžo biaśpiečnym.

— I heta ty taksama sprabavała?

— Tak. Kali ščyra, žudasna addaje amijakam, i bolš za dva kavałački ty nie źjasi. Navat miascovy sieladziec u cukry mnie zajšoŭ lepš. Heta tak zvany pickled herring — davoli papularnaje ŭ Skandynavii kulinarnaje vyčvarenstva. Sieladca marynujuć u słoiku z kukuruznym siropam, cukram, vocatam i vinom. Na smak čymści nahadvaje sałodkija małasolnyja ahurki, a pa tekstury — jak naš «Macijas».

«Isłandcaŭ tak mała, što ŭ miascovym Tinder jość pravierka na incest — kab vypadkova nie schadzić na spatkańnie ź siastroj»

— A što nakont movy? Isłandskaja ličycca adnoj z samych składanych u śviecie. Ty zmahła jaje vyvučyć za piać hadoŭ?

— Razumieć razumieju, ale havaryć nie mahu. Ale ŭ mianie jość paru adhavorak na hety kont. Pieršaja — usie isłandcy ad małoha da vialikaha vydatna havorać pa-anhlijsku. Druhaja — heta toje, što na pracy ja zaŭsiody atočanaja inšaziemcami. I isłandskaja tam, zrazumiełaja reč, chodu nie maje.

Ale niadaŭna ja ŭsio ž pajšła na kursy. Chaciełasia b užo ŭziacca i vyvučyć movu dobra.

— Praŭda, što mova ŭ isłandcaŭ naohuł nijak nie mianiałasia ledź nie z IX stahodździa?

— Tak, praŭda. Isłandcy spakojna čytajuć siaredniaviečnyja teksty na svajoj movie. Vaźmi zaraz jaki-niebudź starasłavianski tekst — my ž ni fiha nie zrazumiejem! A ŭ ich heta jak hazietku pačytać.

U tym liku tamu siaredni isłandziec lohka nazavie tabie svoj rod až da Siarednich viakoŭ: usiu patrebnuju infarmacyju možna lohka znajści ŭ starych carkoŭnych knihach. Tut nikoli nie było nijakich vojnaŭ, nichto nie spalvaŭ archivy — usio, što było, zachavałasia da našych dzion. Darečy, dziakujučy hetamu ŭ isłandcaŭ ciapier jość svoj ułasny Tinder z pravierkaj na incest.

— Prabač, što?..

— Zaraz rastłumaču! Karaciej, jak ty pravilna zaŭvažyŭ, isłandcaŭ sapraŭdy nie tak šmat. I da niadaŭniaha času było realnaj prablemaj, što ty moh pajści na spatkańnie ź dziaŭčynaj, a potym daviedacca, što jana tvaja dalokaja svajačka. Nu a što? Usiaho 372 tysiač čałaviek ža na vostravie žyvie — mienš, čym va ŭmoŭnym Mahilovie. A chadzić na spatkańni isłandcy vielmi lubiać.

— Voś, darečy, u internecie pišuć, što isłandcy — prychilniki svabodnych adnosin i, maŭlaŭ, praktyčna nie ŭstupajuć u šluby. Heta praŭda?

— Reč nie ŭ svabodnych adnosinach. Prosta čysta jurydyčna sužycieli majuć tyja ž pravy, što i muž z žonkaj. Tamu ŭstupać u aficyjny šlub prosta niama dziela čaho. Mnohija pary žyvuć razam doŭhija hady biez štampaŭ u pašparcie. A kali raptam treba dakazać, što vy razam, vy prosta dajacie sumiesnyja fotki, prachodzicie nievialikaje sumoŭje, i ŭsio.

Tratuary z padahrevam, aviečki-terarysty i vyviaržeńni vułkanaŭ, na jakija ŭsim pofih

U Isłandyi 32 dziejnyja vułkany, i jany, viadomaja reč, upłyvajuć na žyćcio vostrava. Ale, jak akazałasia, nie tak užo i mocna. Žanna pieražyvała vyviaržeńnie dvojčy.

— Horad trasie, a ŭsim pofih, usie spakojnyja. Haspadynia kvatery, jakuju ja aranduju, zapeŭnivała: maŭlaŭ, isłandskija damy sprajektavanyja tak, što ničoha nie razvalicca i navat raskolinu nie daść. Chiba što ciažkija pradmiety z palic lepš prybrać nižej.

Na majoj pamiaci ludziej pryjšłosia evakujavać tolki adnojčy, kali pračnuŭsia vułkan na adnoj z maleńkich vyspaŭ. Ale isłandcy takija isłandcy — navat z hetaha jany zdabyli vyhadu. Kali łava zastyła, płošča vyspy pavialičyłasia na 30%, i jaje adrazu ž zabudavali novymi damami.

— Padobna na toje, jany lubyja fokusy pryrody mohuć schilić na svoj bok…

— Mienavita! Ty zaraz kažaš pra krainu, dzie ŭsie damy aciaplajucca za košt hiejzieraŭ! Heta značyć, jany tupa prymajstravali truby da haračych krynic i vyrašyli pytańnie z kruhłahadovym aciapleńniem. Bolš za toje, u Rejkjaviku navat asfalt na vulicy z padahrevam. Tratuary ŭ horadzie kruhły hod ciopłyja, i śnieh na ich nie lažyć navat zimoj.

— A aciapleńnie sapraŭdy treba kruhły hod?

— Tołkam nielha skazać, što ŭ Isłandyi jość kankretny aciaplalny siezon. Časam zimoj tak ciopła, što ja batarei skručvaju da nula, a časam letam ich davodzicca ŭklučać nazad. Ale ja, naprykład, paŭhoda chadžu ŭ adnych i tych ža botach, i mnie narmalna.

A ŭvohule, tut usie zahartavanyja. Kali letaś letam było +23, isłandcy pamirali ad śpioki. A ŭ +15 jany ŭžo zaharajuć. Ich tak pryvučajuć z samaha dziacinstva. Małych kładuć u kałyski, vystaŭlajuć za paroh chaty, i jany tam prosta hadzinami lažać na śviežym pavietry čylać.

— Stop. I jany nie bajacca, što vazok skraduć?

— Uvohule nie. Heta tut u paradku rečaŭ. Hetak ža, jak i pakinuć vazok ź dziciem kala ŭvachodu ŭ kaviarniu, naprykład, i časam pazirać praz akno, ci nie pračnułasia maleča.

— Heta tamu, što ŭ Isłandyi samaja nizkaja ŭ śviecie złačynnaść?

— Tak, prynamsi, da niadaŭniaha času samyja strašnyja kryminalnyja naviny pa televizary tut hučali prykładna tak: «Statak aviečak pieraharadziŭ hałoŭny (i pa chodu adziny) aŭtaban krainy. Ruch paralizavany. Aviečki ad pieramoŭ z uładami admaŭlajucca, svaje patrabavańni nie vyłučajuć» (śmiajecca).

— A što źmianiłasia apošnim časam?

— Nu, nibyta krychu pavialičyłasia kolkaść usialakaha drobnaha chulihanstva. Isłandcy kažuć, što heta ŭsio praz pryjezdžych — palakaŭ i litoŭcaŭ, ale nasamreč jany i sami paśla pary pintaŭ piva mohuć pačać źlohku barahozić.

Tak ci inakš, ja zusim nie bajusia, kali idu tut a pieršaj ci druhoj unačy pa ciomnaj vulicy. Ja viedaju, sa mnoj ničoha nie zdarycca. I ja da hetaha tak pryzvyčaiłasia, što prosta niejak rassłabiłasia. Adnojčy palacieła ŭ Paryž na kancert Placebo i vyrašyła poźnim viečaram prahulacca ad hatela da kancertnaj placoŭki — litaralna 7 chvilin tudy, 7 nazad. Ale ja za hety čas ledź nie pasivieła. Boža moj, niejkija śvisty, niejkija vykryki «Madam, madam…» uśled! U nas i blizka ničoha padobnaha niama.

Samaje strašnaje, što moža pahražać mnie na vulicach Rejkjavika, — heta što mianie padčas urahanu sabje jakim-niebudź latučym batutam.

— Čamu mienavita batutam?

— Zabyłasia raskazać: u isłandcaŭ niejki nievytłumačalny fietyš na batuty. Tut vielmi šmat pryvatnych damoŭ, i amal u kožnym dvary staić choć by maleńki batut. Paniaćcia nie maju, čamu jany tut tak papularnyja, asabliva z ulikam niestabilnych mieteaŭmovaŭ. Kali padymajecca realny ŭrahan, jany tupa lotajuć pa vulicach. Moža hetak i ŭ ciabie prylacieć.

A minusy jość? Miesiacy biez sonca i narkamanija

Kali vam zdałosia, što Isłandyja — čaroŭnaja kraina elfaŭ biez usialakich minusaŭ, heta ŭsio ž nie zusim tak.

Hałoŭny minus vostrava — klimat. Choć, kali vas nie pałochajuć palarnyja zimy, dzie śvietłavy dzień doŭžycca ŭsiaho try hadziny, i ŭrahany, jakija znosiać z noh, možacie praciahvać šukać kvitki.

— Reč to, uvohule, navat nie ŭ choładzie. Mianie heta nie pałochaje, ja ŭ Biełarusi ŭ minus 30 u škołu chadziła. Tut usim vielmi nie chapaje sonca, prosta fizična. Z hetym, viadoma, sprabujuć zmahacca: u supiermarkietach stajać cełyja stełažy ź vitaminam D, jakoha ŭ miascovych chraničny deficyt.

Jašče možna schadzić u miesca, dzie ciabie pad admysłovymi lampami buduć «bambavać» ultrafijaletam. Ale, viadoma, heta ŭsio adno nie toje. A ciapier u nas, naadvarot, palarny dzień — bieź niepranikalnych raletaŭ na voknach zasnuć niemahčyma.

— A paŭnočnaje źziańnie ty bačyła?

— Tak! Heta jakraz toje, što kampiensuje depresiŭnyja zimy. Kab jaho złavić, treba jechać kudyści za horad, dzie čystaje nieba, i kab na vulicy byŭ prosta maroz. Viadoma, heta vielmi pryhoža. Mienavita dziela hetaha i jeduć turysty zimoj. Ale ci varta jano dvuch miesiacaŭ amal biez sonca? Ciažka adkazać.

— Napeŭna, heta ŭsio vielmi bje pa nastroi. Depresija — nakolki surjoznaja prablema dla miascovych?

— Isłandcy pryvykli da takoha ź dziacinstva. Ale pa zakonie depresija ŭ Isłandyi źjaŭlajecca ŭvažlivaj pryčynaj, kab nie chadzić na pracu, i navat z zachavańniem akładu. Pryčym nie chadzić možna, pakul nie budzie palapšeńnia, heta značyć technična choć da piensii.

Ale asabista ja nie viedaju isłandcaŭ, jakija złoŭžyvali b hetaj mahčymaściu. Jany vielmi sumlennyja i pracavityja — šmat u kaho tut pa dźvie pracy, i kisnuć doma jany sabie nie dazvolać.

— Jakija jašče niečakanyja minusy Isłandyi ty možaš nazvać?

— Tut šmat narkazaležnych. Dla mianie heta stała šokam. Heta ci to advarotny bok zanadta kamfortnaha žyćcia, ci to jakraz źviazana z nadvorjem i depresijaj, ale fakt jość fakt: ja ni ŭ adnoj krainie nie bačyła stolki narkamanii, jak tut. Heta stała asabliva jarka prajaŭlacca padčas łakdaŭnu, kali nielha było pakidać vostraŭ i ŭsie apynulisia tut pad zamkom.

Kali ja pracavała ŭ hateli, da nas pieryjadyčna pryjazdžali ludzi z Rejkjavika, prosta kab źniać numar i abdziaŭbacca. I ja dobra navučyłasia ich raspaznavać. Pieršyja chviliny jany trymajuć marku, a kali troški zatrymaješ, ich užo pačynaje treści, źbivajecca havorka, i ŭsio stanovicca vidavočna.

U asnoŭnym heta maładyja ludzi, što sumna. Jany nie bujaniać, nie kraduć, jany nie niebiaśpiečnyja dla hramadstva, i ŭ ich dastatkova hrošaj. Prosta jany vybrali taki šlach. I heta pałochaje.

— Jakija jość adekvatnyja sposaby vyvodzić siabie z depreśniakoŭ? Čym zabaŭlajucca isłandcy?

— Ja, moža, nahnała trochi žudaści. Na samaj spravie, u bolšaści svajoj isłandcy — davoli žyćciaradasnyja i mientalna zdarovyja ludzi. Tut amal kožny zajmajecca tvorčaściu, šmat mastakoŭ i muzykaŭ. U Isłandyi ŭsio ŭ paradku sa sportam: davoli mocnyja dla krainy z nasielnictvam u 372 tys. čałaviek zbornyja pa futbole i handbole. Tut jaŭna jość čym siabie zaniać.

— Jość niejkaja ahulnanacyjanalnaja zabaŭka, jakaja abjadnoŭvaje prosta ŭsich isłandcaŭ?

— Tut vielmi lubiać hramadskija haračyja basiejny. Jany zvyčajna raźmiaščajucca prosta na dvary, i tempieratura ŭ ich varjirujecca ad +36 da +42 hradusaŭ. Siadziš, cieła ŭ ciaple, hałava ŭ choładzie — kajf!

Tam ža časta staić bar — možna padpłyści i niešta zamović. I heta ličycca całkam sabie zvyčajnym miescam dla sustreč i adpačynku. Voś u takija momanty siadziš, hreješsia, hladziš na ŭśmiešlivych ludziej i razumieješ: napeŭna, heta ŭsio ž taki dobraje miesca.

Da taho ž zimu ŭžo pieražyli, chutka leta — usio budzie dobra. I zachad sonca pryhožy. Treba było b spłavać da bara pa jašče adzin kaktejl (śmiajecca)…

U cełym ja pa-raniejšamu lublu hetuju krainu. Plusoŭ u joj značna bolš. A pa sonca, kali što, možna i ŭ adpačynak kudyści źjeździć.

Kamientary6

  • Bobby Fisher
    03.05.2023
    Chorošij klimat. Na Alaskie koniečno viesieleje, a v Isłandii bližie k Jevropie.    
  • Matias
    03.05.2023
    Nu jaho! Niachaj padavicca tam sałodkim sieladcom, a nam i tutaka dobra
  • Maksim Dizajnier
    03.05.2023
    Jeŝie odna, kotoroj udałoś.

Ciapier čytajuć

Ejsmanty na «Majbachu», Baskaŭ na «Bentli». Chakiejny siezon u Minsku zakryli z šykam-blaskam18

Ejsmanty na «Majbachu», Baskaŭ na «Bentli». Chakiejny siezon u Minsku zakryli z šykam-blaskam

Usie naviny →
Usie naviny

«Jak z płastylinu». Biełaruska paskardziłasia na śmiatanu ad «Savuškavaha»7

Naładčyka stankoŭ z «Pielenha» asudzili i abvieścili «terarystam». Letaś na pradpryjemstvie była abłava siłavikoŭ1

Mientusava raskazała, što adčuvała paśla taho, jak jaje fejkavyja zdymki zahruzili na pornasajt26

Rasija zhodnaja abmiarkoŭvać pytańnie pieradačy ZŠA kantrolu nad Zaparožskaj AES3

Cichanoŭskaj daviarajuć 83%, Łatušku — 65%, Paźniaku — 13%, Kraŭcovu i Jahoravu — pa 4%81

U Minsku pradajuć niestandartnuju 3-uzroŭnievuju kvateru. Cana moža pryjemna ździvić2

Ksiandza z Šumilina Andžeja Juchnieviča asudzili na 13 hadoŭ źniavoleńnia5

Vyjšaŭ na svabodu palitviazień Andrej Asmałoŭski

Trenier žanočaj zbornaj Biełarusi pa handbole: U mianie ŭ kožnaj kamandzie byli leśbijanki. Zamiłoŭvajuć sproby heta rehulavać10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ejsmanty na «Majbachu», Baskaŭ na «Bentli». Chakiejny siezon u Minsku zakryli z šykam-blaskam18

Ejsmanty na «Majbachu», Baskaŭ na «Bentli». Chakiejny siezon u Minsku zakryli z šykam-blaskam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić