Hramadstva1515

Voś chto toj «režysior», jaki padmanam stvaryŭ film pra vilenskuju i biełastockuju emihracyju

Alaksiej Marcinionak bolš za 15 hadoŭ pracuje ŭ strukturach biełaruskaha telebačańnia, ale nikoli nie byŭ na pieršych rolach. Raskazvajem pra jaho.

Alaksiej Marcinionak u 2016 hodzie. Skrynšot z telekanała STB

Alaksieju Marcinionku 37 hadoŭ. Pa źviestkach Digital Intelligence Team, jon naradziŭsia i vyras u Minsku.

Vučyŭsia ŭ škole №177 va Uruččy, dzie pracavała jahonaja maci, a paśla pastupiŭ u Biełaruski dziaržaŭny ahrarny techničny ŭniviersitet.

U maładości Marcinionak zachaplaŭsia rokam, asabliva ruskim. Naprykład, u 2011 jon jeździŭ na fiestyval «Našeście» ŭ Ćviarskuju vobłaść Rasii.

Zvarotnaja daroha ź fiestyvalu. Fota sa staronki Marcinionka ŭ «Adnakłaśnikach»

Tady rokiery vystupali ŭsie razam. Naprykład, u 2011 hodzie na fiestyvali sychodzilisia Lapis Trubiacki, Vopli Vidaplasava, Akijan Elzy i hurty, jakija ciapier horača padtrymlivajuć rasijskaje ŭvarvańnie va Ukrainu (naprykład, Alisa, Sieŕha i Haryk Sukačoŭ). A na adnoj teatralnaj scenie vystupali Viera Pałazkova, uniesienaja ciapier za antyvajennuju pazicyju ŭ śpis terarystaŭ, i Ivan Achłabyścin, jaki molicca na Pucina.

Marcinionak u rokierskija hady ŭ Krymie. Nulavyja. Fota ź jahonych adnakłaśnikaŭ

Marcinionak trapiŭ na Biełaruskaje telebačańnie ŭ 2008 hodzie. Spačatku jon pracavaŭ na STB. Akramia źjaŭleńnia ŭ epizadyčnych rolach u kadry, jon byŭ ekanamistam finansava-ekanamičnaha abhruntavańnia.

Alaksiej Marcinionak viadzie pieradaču «Piać chvilin». Fota: Adnakłaśniki

U 2016 pierajšoŭ na pracu ŭ Ahienctva telenavin (ATN), ale zorkaj tak i nie staŭ. Jon zdymajecca ŭ śpiecprajektach ahienctva telenavin, udzielničaje ŭ niekatorych prajektach. Na kaniec 2024 hoda Marcinionak byŭ na pasadzie palityčnaha ahladalnika ŭ adździele ahladalnikaŭ hałoŭnaj dyrekcyi ATN.

Marcinionak u składzie delehacyi biełaruskich miedyjščykaŭ u Kitai ŭ 2012 hodzie. Fota: en.people.cn

Ciapier jaho vyrašyli pasprabavać na pasadzie režysiora. Padobna, što nasamreč režysiorskaha dośviedu ŭ jaho abo zusim niama, abo niebahata.

Alaksiej Marcinionak. Fota ź jahonaj staronki Ukantakcie

U čym jaho ŭniosak u stvareńni prapahandysckaha filma «Čužoje nieba», nie da kanca zrazumieła. Jon prezientavany jak režysior, ale nasamreč absalutnuju bolšaść kantentu padmanutyja emihranty zapisali sami. Unutry Biełarusi zapisvaŭsia tolki manałoh hałoŭnaj hieraini Julii Brykinaj-Barysavaj.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary15

  • Fašystoŭskaja hańba
    19.03.2025
    Takoje zrabić, kpić z čužoha hora, ździekvacca ź śmierci prostaha čałavieka, jaki ničoha nikomu nie zrabiŭ, ale prosta akazaŭsia ŭ ciažkim stanoviščy - heta ŭsie stavić biełaruskich prapahandystaŭ nie asobna ad ich chaziajevaŭ z Maskvy. Spazdiajusia ŭ Vašynhtonie razumiejuć, što Biełaruś heta Aŭstryja časoŭ druhaj śvietavoj, a nie jakajaś asobnaja kraina, pa fakcie.
  • Kružka nadriśli
    19.03.2025
    Dajtie etomu "vielikomu" riežiśsieru bulbianoho Oskara za jeho "šiedievr"! Bukvalno paru časov nazad, radi intieriesa hlanuł etot film. Moje mnienije - eto połnoje propahandistskoje *ovno, nie sootvietstvujuŝieje diejstvitielnosti. Kak korrielirujut sud́by nieskolkich hierojev, kotorych možno pieriesčitať po palcach odnoj ruki s sotniami tysiač ujechavšich? Dažie, jeśli eti hieroi, prieimuŝiestvienno, zielenaja mołodież, ujechavšaja biez znanija jazyka strany immihracii i startovych dienieh, rasskazali pravdu o svojej nieprostoj žiźni, kotoraja so vriemieniem možiet pomieniaťsia v łučšuju storonu (vsie zavisit ot nich, kak oni hotovy za eto boroťsia), to eto nie javlajetsia riepriezientativnoj vyborkoj po otnošieniju k sotniam tysiačam za poślednije hoda ujechavšim iz Biełarusi. Raznyje strany immihracii, raznyje usłovija lehalizacii, raznyje startovyje i individualnyje finansovyje vozmožnosti, a takžie urovni znanija ili nieznanija jazyka ili žiełanije i sposobnosti jeho bystro vyučiť. Plus faktor viezienija i v śviazi so vsiem etim u každoho svoja budiet skorosť intiehracii v miestnoje obŝiestvo. Koročie, film rassčitan na tiech, kto jeŝio nie ujechał, dumajet ob etom i słabo priedstavlajet žizń v immihracii. Nie vsie tak sładko tut, no i nie vsie tak hovnisto, kak eto priepodnosiat v filmie. U každoho svoj individualnyj žiźniennyj puť.
  • Vačaniaty adkryvaj
    19.03.2025
    Fašystoŭskaja hańba, takich ludziej sotni i tysiačy ŭ emihracyi. Usim na ich plavać. I kali b hety fašystoviec nie pakpiŭ z emihracyi, nichto b i nie źviarnuŭ uvahu na ludzkoje biadotnaje stanovišča.

Ciapier čytajuć

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan7

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan

Usie naviny →
Usie naviny

Šrajbman: Ciapierašnija kanflikty ŭ apazicyi ŭžo mała kaho cikaviać14

Rabotniki MNS vyratavali na pažary sabaku i kata, a potym zrabili im štučnaje dychańnie

Vałancior «Viasny» Čapiuk raskazaŭ, jak jaho zatrymaŭ HUBAZiK adrazu na vychadzie z kałonii i jak dapytvali pra Mikołu Dziadka2

14-hadovaja Vika admoviła ŭ seksie — i heta stała pryčynaj panažoŭščyny, u jakoj zahinuli čaćviora padletkaŭ u Bajkalsku10

Na bietonnym zavodzie ŭ Homieli zahinuŭ kiroŭca cemientavoza

«Tydzień u Brazilii, dzie ciabie abrabujuć, abo dva tydni ŭ biaśpiečnaj Biełarusi». Pa što zamiežniki jeduć u našu krainu6

Ukraina atakavała technapark i zavod pa vytvorčaści bieśpiłotnikaŭ u Padmaskoŭi1

Biełaruś pieranosić vučeńni «Zachad-2025» z zachodnich miežaŭ uhłyb krainy18

U nazvach stancyj mietro na vychadach z padziemki źnikli niekatoryja litary1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan7

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić