Novyja dziciačyja sady i paliklinika: što pabudujuć u Pieršamajskim rajonie
Što pabudujuć, a što źniasuć u 2025 hodzie ŭ staličnym Pieršamajskim rajonie, vydańniu «Minsk-Naviny» raspavioŭ pieršy namieśnik kiraŭnika administracyi Maksim Sakałoŭ.

Žyllo
— U 2025-m my płanujem uvieści ŭ ekspłuatacyju dzieviać žyłych damoŭ ahulnaj płoščaj kala 78 tys. kv. m, — raspaviadaje pieršy namieśnik kiraŭnika administracyi Pieršamajskaha rajona Maksim Sakałoŭ. — Usie jany ŭžo budujucca, tak što svaje abaviazacielstvy pierad minčanami raźličvajem vykanać. Budzie zavieršana zabudova ŭ miežach vuł. Vałhahradskaj — Naŭharodskaj, dzie zastałosia ŭźvieści try damy. Jašče dva źjaviacca ŭ kvartale «Mahistr» da 3 lipienia. Taksama žyllo budujuć na vuł. F. Skaryny, kala vajskovaj čaści № 3214 i na skryžavańni vuł. Akademika Kupreviča i Prahramistaŭ.
Što da bolš addalenaj pierśpiektyvy, to ŭ Pieršamajskim jość dźvie bujnyja placoŭki dla ŭźviadzieńnia žylla ŭ bližejšyja piać hadoŭ. Adna ź ich — byłaja terytoryja elektramiechaničnaha zavoda «Ahat», dzie praduhledžvajecca pabudavać 75 tys. kv. m dla tych, chto maje patrebu ŭ palapšeńni žyllovych umoŭ i šmatdzietnych siemjaŭ. Druhaja bujnaja placoŭka — va Uruččy, za budaŭničym rynkam. Tam płanujuć uźvieści 100 tys. kv. m žylla.
— Užo viasnoj na hetaj terytoryi majuć namier prystupić da znosu starych karpusoŭ i rasčystcy placoŭki. Pracy va Uruččy pačnucca ŭ 2027 hodzie, — udakładniaje Sakałoŭ.
Palikliniki

— U 2025-m my surjozna ŭzialisia za ŭstanovy achovy zdaroŭja, — kaža pieršy namieśnik kiraŭnika rajonnaj administracyi. — Tak, na terytoryi Pieršamajskaha znachodziłasia paliklinika haradskoha ankałahičnaha centra, jakaja padlahała rekanstrukcyi. Pieršaja čarha rabot praduhledžvała znos staroha budynka. Jaho zaviaršyli ŭ studzieni. Druhaja čarha — heta budaŭnictva novaha korpusa. U siaredzinie sakavika na abjekcie pačalisia budaŭniča-mantažnyja raboty. Padradčyk, Budtrest №1, pracuje chutka, padmurkavaja plita amal hatovaja. Na miescy sastarełaha zbudavańnia źjavicca novaje — vaśmipaviarchovaje, płoščaj 18 tys. kv. m. U novaj paliklinicy budzie pamiaškańnie kafiedry ankałohii, navučalnyja aŭdytoryi, adździaleńni pramianiovaj dyjahnostyki, fizijaterapieŭtyčnaha lačeńnia, UHD-dyjahnostyki, kansultatyŭna-palikliničnaje i inšyja.
Jašče adzin važny miedycynski abjekt — paliklinika ŭ žyłym rajonie Uschodni. Ciapier tam viaduć fasadnyja pracy. Zdać abjekt płanujuć raniej narmatyŭnych terminaŭ — u 2025 hodzie.
Navučalnyja ŭstanovy

— Škoł u rajonie dastatkova, adnak daškolnych ustanoŭ mała, — tłumačyć Sakałoŭ. — Tamu dva dziciačyja sadki ŭzvodziać va Uschodnim, dzie ŭ apošni čas aktyŭna išło žyllovaje budaŭnictva. U dziejučych sadkach miescaŭ nie chapaje, i haradžanam davodzicca vazić małych u inšyja rajony. Pavodle prahnozu śpiecyjalistaŭ, paśla ŭvodu ŭ ekspłuatacyju novych daškolnych ustanoŭ patrebnaści Pieršamajskaha buduć zadavoleny.
Abodva budynki znachodziacca ŭ vysokaj stupieni hatoŭnaści, ich adkryjuć sioleta. Dziciačy sadok u miežach vuł. Fohiela — Hurćjeva raźličany na 230 miescaŭ, a raźmieščany na vulicy 50 hadoŭ Pieramohi prymie 190 chłopčykaŭ i dziaŭčynak.
Tym nie mienš pra škoły ŭ Pieršamajskim nie zabyvajucca. Ciapier u dźviuch ź ich idzie kapitalny ramont.
— Budynki staryja, tamu padčas rabot uźnikajuć prablemy, — adznačaje Sakałoŭ. — Naprykład, u SŠ № 115 źjavilisia zaŭvahi pa apornaj zdolnaści niekatorych kanstrukcyj, što zapatrabavała peŭnych prajektnych rašeńniaŭ i dadatkovaj ekśpiertyzy.
Adnak usie pieraškody paśpiachova pieraadolenyja. Ciapier paŭnavartasna pracujem na abjekcie i płanujem całkam zaviaršyć jaho da 1 vieraśnia.
Što prybiaruć

Jašče adna zadača, jakuju davodzicca vyrašać, — znos niedabudavanych abo starych nieekspłutavanych budynkaŭ. Heta i pryznanaje avaryjnym zbudavańnie ŭ Instrumientalnym zavułku, i daŭhabud na vuł. Kursanta Hvišyjani. Były budynak UKB Pieršamajskaha rajona, jaki znachodziŭsia ŭ Kalininhradskim zavułku, niadaŭna źnieśli.
— Pa prajekcie na hetym miescy nie praduhledžana ŭźviadzieńnie novych abjektaŭ. Budzie tolki zialonaja zona, — paviedamlaje Sakałoŭ. — Ad hramadzian užo pastupajuć prapanovy vysadzić tam drevy i chmyźniaki. Hetyja pažadańni ŭličym. Hetaj viasnoj my nie paśpiejem zaniacca azielanieńniem, pakolki budynak źniesieny niadaŭna i dakumienty pa abjekcie jašče afarmlajucca. Tamu raboty zapłanavany na vosień. My majem namier zaprasić hramadzian uziać udzieł u ich.
Kamientary
2. "vysadzić tam drevy i chmyźniaki"
Zdajecca ž, u sučasnym vykarystańni chmyźniaki heta pra toje, što samo zarasło, zaraśniki. A vysadzić možna kusty, kustoŭje.
2) Žilje stroim viezdie, a dietskije sadiki v vojennom horodkie.
1) mohuć aformić na štości inšaje akramia zialonaj zony.
2) nie "viezdie", a taksama vakoł vajennych haradkoŭ. Jak skazana "dla nuždajuŝichsia".